Denník N

Kamoška vyliezla na Everest

Mount Everest z južnej, nepálskej strany. Foto – TASR/AP
Mount Everest z južnej, nepálskej strany. Foto – TASR/AP

Áno, Mount Everest z čias Edmunda Hillaryho je preč, ale na jeho vrchol stále treba vyšliapať.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je redaktor Českého rozhlasu

Sedemdesiate výročie prvého úspešného výstupu Edmunda Hillaryho a šerpu Tenzinga Norgaya na Mount Everest je pripomienkou toho, ako sa turistika v horách zmenila a ako ďaleko môže siahať neviditeľná, ale veľmi dlhá ruka trhu. Aj medzi samotnými horolezcami, z ktorých väčšina sa paradoxne živí vysokohorskou turistikou, je veľa kritikov expedičnej turistiky. Moja priateľka Eva Perglerová (49) z malého mestečka Preštice v západných Čechách využila túto príležitosť a pred týždňom sa jej to podarilo. Na moje prekvapenie sa stala len treťou českou ženou, ktorá dosiahla vrchol.

Eva mi o svojom nápade prvýkrát povedala len dva týždne pred odchodom do Nepálu. Vedel som, že sa chystá do Himalájí, Mount Everest mi však ani nenapadol a chvíľu som tomu neveril. Chystala sa tam sama, mala sa stretnúť s ľuďmi z expedičnej agentúry, ktorých nikdy predtým nevidela, a spoliehať sa na nich. Málokto z jej okolia vedel, že chce vystúpiť na najvyššiu horu sveta. Účet na sociálnej sieti si založila len tesne pred odchodom, stále na ňom nezverejnila nič konkrétne a vôbec nebolo jasné, aký je jej cieľ. Na publicite jej nezáležalo. Najčudnejšie sa mi zdalo, že išla sama. Pre mňa sú výpravy do hôr spojené so skupinou a s priateľmi. Eva je iná, zaujíma sa o športový výkon a veľa tomu obetuje.

Radek Jaroš, jediný Čech, ktorý zdolal všetky najvyššie hory siedmich kontinentov bez kyslíka a bez pomoci šerpov, mi rozprával, ako videl šerpov v základnom tábore pod Everestom nasadzovať turistom mačky. Nikdy predtým ich na nohách nemali. Bol pri tom, keď sa 13-ročné dievča pokúšalo dosiahnuť vrchol. „Everest je o rekordoch, chodia tam najstarší ľudia, najmladší, ľudia s protézami, slepí. Šerpovia ich doslova vyťahujú hore na lane. S horolezectvom to nemá nič spoločné.“ Aj preto stojí povolenie na výstup desaťtisíc dolárov na osobu a nepálske úrady na ich vydávaní nešetria. No Jaroš má pravdu len do istej miery. Okrem veľmi viditeľných a mediálne odmeňovaných rekordérov sa o výstup pokúšajú aj ľudia s rovnakou motiváciou, akú mal kedysi Edmund Hillary. Ale keďže vybavovanie povolení je komplikované a príprava celej vzdialenej expedície ešte komplikovanejšia, platia agentúre, aby to vybavila za nich. Hore však musia ísť sami.

Šerpovia, samozrejme, natiahnu na vrchol fixné laná, postavia stany, uvaria a cestu im výrazne uľahčia. Ale toto všetko robili šerpovia v rôznej miere dávno pred tým, ako Mount Everest zasiahol masový turistický priemysel. Veď len do základného tábora Everestu smeruje ročne štyridsaťtisíc turistov. Napokon, tento model sa praktizuje všade inde na svete vrátane Gerlachovského štítu. Bežne vyškolený človek so skúsenosťami s pohybom v horách môže bez problémov vystúpiť na vrchol, no aj tak si musí zaplatiť služby horského vodcu. Rovnaké služby si zaplatia aj turisti, ktorí majú podstatne menej skúseností alebo možno žiadne, boja sa a sami by na Gerlach nikdy nevystúpili. S horským vodcom za peniaze majú pocit, že to zvládnu.

Eva zaplatila agentúre 75-tisíc dolárov za výstup na Mount Everest a veľa ďalších peňazí za vybavenie, letenky a rôzne drobnosti. Vzbudzuje to dojem, že Everest je len pre bohatých. Ale tak to bolo vždy. Horolezci si museli peniaze zarobiť alebo získať od sponzorov. Agentúra ako podmienku účasti stanovila aj to, že záujemcovia už predtým vystúpili na ľubovoľnú sedemtisícovku. Videl som plán celej expedície a je veľmi silne zameraný na aklimatizáciu. Agentúra je drahá, ale nič nenecháva na náhodu. Pravdepodobne preto je úspešná. Jej šéf Garret Madison bol na Evereste už 13-krát.

Eva je zubárka a predtým bola na desiatkach expedícií, ktoré organizoval jej manžel a priatelia. Tri roky trénovala v posilňovni, na trenažéroch, plávala v studenej rieke a dostala sa do takej formy, že vlani vyhrala národný šampionát veteránov v behu na päť kilometrov. To všetko si vyžaduje obrovskú silu vôle. Áno, Mount Everest z čias Edmunda Hillaryho je preč. Ale tí, ktorí chcú vystúpiť na vrchol, musia stále chcieť vystúpiť a urobiť veľa pre to, aby sa tam dostali.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práve teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

Komentáre

Teraz najčítanejšie