Denník N

Politológ Abrahám: Fica neporazí opozícia, on sa napokon porazí sám

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Politológ Samuel Abrahám hovorí, že účet za naše sebectvo počas utečeneckej krízy nám Európa skôr či neskôr zráta.

Každá veľká kríza zjednodušuje videnie na čierno-biele a na odtiene sa nedostáva času ani trpezlivosti. Bohužiaľ, aj utečenecká kríza rozdeľuje a preskupuje našu spoločnosť a rôzne nuansy a odtiene sivej akoby vymizli, hovorí v rozhovore politológ, rektor a vydavateľ SAMUEL ABRAHÁM.

Po páde vlády Ivety Radičovej ste napísali článok Resetované Slovensko. Ako to s ním vyzerá po štyroch rokoch? Aký prívlastok by ste pre Slovensko zvolili?

V tom článku som citoval Machiavelliho, ktorý píše v tom zmysle, že ak je slušný politik obkolesený skorumpovaným okolím a neprispôsobí sa, uškodí nielen sebe, ale aj celej spoločnosti. Totiž svojou slušnosťou zapríčiní vlastný pád a nahradia ho tí, čo nemajú škrupule.To sa aj stalo a vinu majú aj tí, čo neodhadli situáciu, aj tí, čo sa chopili moci. Ich účet však zaplatíme my, občania.

A prívlastok?

Keďže za najväčší problém dnešného Slovenska považujem katastrofálnu vymáhateľnosť práva, tak ma oslovil aforizmus Tomáša Janovica z tohtoročnej novoročenky: „Je sviňa a robí všetko, aby sa to vedelo.“ Jednoducho tí, čo sú zapletení do politickej korupcie, sa nemajú čoho báť a dávajú nám to arogantne vedieť.

Ako Robert Fico naložil s mocou, ktorá v ponovembrových dejinách nemá obdobu?

Nemala by to byť útecha, ale Fico mohol vo svojom ťažení zájsť omnoho ďalej. Pozrite sa, čo vystrája cez svoje figúrky Kaczynski v Poľsku. A to je len začiatok a mandát má menší ako Fico po roku 2012. A to, že sa niekomu zdá, že Fico nemá svojich kumpánov pod kontrolou, je ilúzia. Tie jeho anonymné figúrky robia len to, čo im dovolí. Bohužiaľ, dovolí im hrozne veľa. Opäť, účet platíme a budeme ešte dlho platiť my všetci.

Jedna vec je činnosť jeho figúrok, druhá, že je zatiaľ – čo sa týka volebného výsledku – najúspešnejším slovenským politikom. Ako si budeme pamätať osem, prípadne dvanásť rokov jeho vlády?

Ani volebné víťazstvo, ani roky pri moci netransformujú politika na štátnika. Robert Fico je mimoriadne úspešný, a nielen preto, že nemá voči sebe alternatívu. Je zdatný administrátor, drží si svoju ekipu nakrátko a ľudu vie hlavne pred Vianocami populisticky pošmajchlovať. Ale politik, ako je on, môže odísť len s porážkou, po ktorej sa budú postupne odhaľovať jeho metódy a prešľapy. Je to vlastne v politickej histórii prípad ako cez kopirák, ktorých nájdeme v učebniciach tucty. Scenár a priebeh je rovnaký a jednoduchý už po stáročia v prípade politikov, ktorí, ako píše Machiavelli, vládnu bez škrupúľ.

Aký teda je?

Tí, čo sú dnes okolo neho, budú postupne vynášať všetky tie kauzy a podivné transakcie, o ktorých už roky píšu médiá, ale ani jedna dosiaľ nie je vyriešená. Možno sa dozvieme aj o záhadnom vzniku a financovaní strany Smer, a to všetko dokopy neveští pre politický odkaz Ficovej éry nič dobré. Myslím si, že Fico to tuší, a aj preto sa bude držať pri moci čo najdlhšie a za každú cenu. Na dôvažok, od počiatku si popudil slovenskú intelektuálnu elitu, a tak seriózne kritické analýzy budú väčšinou negatívne. Samozrejme, môže si, tak ako Dzurinda, objednať nejakého Lavríka, ale také ódy zapadnú prachom, skôr ako vyjdú z tlačiarne.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Namiesto konsolidácie došlo k ďalšiemu štiepeniu opozičných strán. Sú za tým osobné ambície, programové nezhody či nebodaj niečo iné?

Stav opozície je výsledok resetovaného Slovenska po roku 2012. Stratili sme totiž pevný bod, podľa ktorého by sme sa mohli orientovať, kam smeruje slovenská spoločnosť. A tak máme paralyzovanú opozíciu, ktorá stále nevie, s kým sa má spojiť, a takmer každý z nich poškuľuje po prizvaní do vlády po nastávajúcich voľbách. Paralyzuje ich aj vedomie, že Fico v marci vyhrá voľby, a tak sa voči nemu definujú buď alibisticky umiernene, aby si ho veľmi nepopudili, alebo infantilne. Napríklad slamové stohy po Slovensku v tvare mena jedného bizarného kandidáta alebo karikatúra Fica-zlodeja na bilbordoch strany, ktorá tú istú karikatúru ukradla od Shootyho.

O čom hovorí fakt, že prezident ako takmer jediný politik jasne oponoval vláde v utečeneckej kríze?

O tom, že v rámci svojho populizmu politici namiesto toho, aby viedli diskurz na túto tému, kopírujú náladu v spoločnosti. Neiniciujú diskusiu na túto zložitú tému, nezdôrazňujú, že čo sa týka utečencov, nie sme v tejto kríze Slováci, ale Európania. Napokon, zdá sa mi, že ani pre prezidenta to nie je až taká kľúčová téma. Nestačí mať iný názor v dvoch-troch prejavoch, potrebná je konfrontácia, pretože v prípade utečeneckej krízy ide o veľa, možno o všetko. Totiž, účet za naše sebectvo nám Európa skôr či neskôr zráta.

Ako to myslíte? Medzinárodná politika predsa nefunguje na základe odplaty. Okrem utečencov sme predsa boli doteraz eurokomformní.

Medzinárodná politika funguje rôzne. V pokojných časoch sa problémy riešia rozvážne a občas aj veľkoryso. Aj preto sme v EÚ, v Schengene a preto máme euro. Naopak, v čase krízy politici hrajú väčšinou za seba a svoju krajinu a často robia iracionálne kroky, pretože musia konať unáhlene a spoliehajú sa viac na intuíciu ako na racionálny úsudok a podrobnú analýzu. Utečenecká kríza v roku 2015 bol príklad, keď politici konali unáhlene, pretože si to vyžadovala situácia, a my sme ich nechali v štichu, a to nezabudne ani Merkelová, ani Hollande či ich nástupcovia. To je ten subjektívny dôvod, prečo si myslím, že nám to zrátajú. Existujú však aj objektívne okolnosti, ktoré nemôžeme ovplyvniť, ale ktoré budú na nás mať vplyv. Totiž, po referende vo Veľkej Británii, počas ďalšieho náporu utečencov a pod tlakom permanentnej hrozby teroristov Brusel nebude disponovať prostriedkami na riešenie týchto kríz. Je pravdepodobné, že niektoré štáty EÚ sa začnú preskupovať, aby sa ešte viac integrovali a chránili. Dôvera a zodpovednosť budú hlavné kritérium novej integrácie. No a keď bude Slovensko posudzované, kam patrí a ako sa dá naň spoľahnúť, je možné, že zapadneme do skupiny Vyšehradskej štvorky, ktorej členovia si dokázali vybudovať imidž nespoľahlivých partnerov, keď sa vyžaduje ich pomoc a solidarita.

Môže Smeru za nasledujúce štyri roky vyrásť reálna alternatíva?

Scenár je depresívne rovnaký. Fica neporazí alternatíva, teda opozícia, ale len a len on sám. A potom príde zrazu opäť nejaký Dzurinda a zhrabne moc aj zásluhy za jeho porážku. Ale taká je politika. Veď čo by sme dnes dali za takého Dzurindu.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Prežije Európska únia aj prípadnú ďalšiu utečeneckú vlnu v roku 2016?

Ten prílev sa veľmi pravdepodobne ustáli a zníži. Technicky je to relatívne jednoduché, len to bude vyžadovať našu emotívnu neúčasť na utrpení utečencov. A to urobíme celkom radi, pretože ak sme nacionalisti či vyznávači konšpirácií, tak si povieme, že tu nechceme islam a teroristov. A ak sme racionálni liberálni demokrati, tak si napríklad povieme, že ďalšia vlna zradikalizuje EÚ natoľko, že ju otrasie v základoch.

Nie je to, čo ste povedali, príliš jednoduché delenie na dobrých a zlých, na čiernu a bielu? Predsa môžem cítiť súcit a pomáhať a zároveň sa obávať o osud liberálnej demokracie, keď sem príde veľký počet ľudí, ktorí s ňou nemajú skúsenosť.

Každá veľká kríza zjednodušuje videnie na čierno-biele, na odtiene nie je čas a trpezlivosť. Bohužiaľ, aj utečenecká kríza rozdeľuje a preskupuje našu spoločnosť a rôzne nuansy a odtiene sivej akoby vymizli. Súcit, empatia a pomáhať slabším a zraniteľným rovnako ako sloboda, solidarita a zodpovednosť sú hodnoty zakódované v genetike západnej morálky a etiky. V tom je koncept a idea EÚ taká skvelá a noblesná a určite by tá istá a ešte k tomu starnúca EÚ technicky dokázala absorbovať niekoľko miliónov utečencov. Ale strach z utečencov, hrozba teroristických útokov poskytuje priestor pre populistických a xenofóbnych politikov, ktorí nielen zastavia prílev utečencov, ale zároveň pochovajú liberálnu demokraciu, a to by znamenalo koniec EÚ. Teda zastavenie prílevu utečencov musí prísť nie kvôli utečencom, ale kvôli nám, pre náš iracionálny, ale ľudský strach. A keď máme strach, drvivá väčšina z nás dá prednosť bezpečnosti pred slobodou. No a solidaritu s utečencami ľahko obetujeme. Rozvážni európski politici by nemali vystaviť takejto dileme svojich obyvateľov, pretože väčšina sa rozhodne amorálne, ale pragmaticky.

Je v otázke utečencov rozdelenie na východ a západ Únie také jednoznačné, keď napríklad dánsky premiér už hovorí o prehodnotení medzinárodných práv utečencov? Navyše, vo Švédsku či v Holandsku sú najsilnejšími subjektmi protiprisťahovalecké strany.

Politici v západnej Európe nie sú idioti, aby otvorili brány a kričali: „Pokojne všetci, ktorí si želáte, vstúpte“. Jednak správne kalkulujú, že v nasledujúcich voľbách by určite prehrali, a jednak si uvedomujú, že otvorené dvere utečencom by zvýšili prílev takmer exponenciálne. Dôležité je, ako sa veľkoryso zachovali Nemci či Švédi minulý rok, keď Európa bola utečeneckou krízou zaskočená. Tento rok už budú konať viac pragmaticky a, keď chcete, sebecky. Viete, svet má sedem miliárd ľudí a otázky klímy a chudoby už dávno nie sú teoretické či vzdialené témy. Stoja hrozivo pred nami, pred našimi európskymi hradbami. Aké riešenie Európa zvolí, je vo hviezdach. V každom prípade, ak vôbec riešenie existuje, bude musieť byť pragmatické a drastické. Nebude to pekný pohľad a väčšina z nás to bude kvitovať.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie