Denník N

Slovenský kras chce spravovať svoje jaskyne sám, vstupné by podľa riaditeľa malo ostať v regióne

Národný park Slovenský kras, Zádielska tiesňava. Foto – Soňa Mäkká
Národný park Slovenský kras, Zádielska tiesňava. Foto – Soňa Mäkká

Národný park by mal spravovať všetky štátne pozemky na svojom území, teda aj jaskyne, hovorí nový riaditeľ Správy Národného parku Slovenský kras Milan Olekšák. Za príklad dáva cezhraničný Národný park Aggtelek.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Národný park Slovenský kras je spolu s maďarským Národným parkom Aggtelek zapísaný v Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Prejde ním každý, kto cestuje južnou trasou z Bratislavy do Košíc cez horský priechod Soroška.

Po spustení reformy národných parkov sa jeho riaditeľom stal dlhoročný ochranár Milan Olekšák. Chcel by, aby to v národnom parku vyzeralo podobne ako na maďarskej strane hranice a správa parku manažovala všetky štátne pozemky vrátane lesov aj jaskýň.

„Nevidím logiku v tom, že hneď nad jaskyňou Domica je rezervácia Domické škrapy, kde rastú travobylinné porasty, ktoré treba manažovať, a my zháňame peniaze na starostlivosť o tieto biotopy nad jaskyňou, pričom tržby z jaskyne putujú do úplne iného regiónu,“ hovorí Milan Olekšák.

V rozhovore sa dočítate:

  • na ktorej planine sú najkrajšie závrty;
  • kto spravuje jaskyne v národnom parku;
  • kedy by park mohol mať zonáciu;
  • že na planiny sa vracia pastva hospodárskych zvierat.

Ako by ste charakterizovali Slovenský kras?

Tvorí ho vrstva vápencov starých 200 miliónov rokov s hrúbkou približne dva kilometre. Príroda vyformovala územie do niekoľkých krasových planín oddelených kaňonmi, riekami a ľudským osídlením. Toto územie je typickou ukážkou krasových foriem. Mne najviac prirástli k srdcu škrapy. Ide o vápenec, ktorý prírodnými procesmi zerodoval. Je to mozaika pevných skál rôzneho tvaru, rôznych foriem a trochu predstavujú problém pre návštevníka, čo sa týka pohybu. Ležia aj na turistických chodníkoch, sú pevne zrastené s materskou horninou zospodu.

Unikátne sú závrty, krasové jamy. Je to ako krátery na Mesiaci. Odporúčam každému pozrieť si Silickú planinu alebo Plešiveckú planinu, kde sú najkrajšie, v najväčšom rozsahu a rôznych šírok a hĺbok. V podzemí evidujeme vyše 1200 jaskýň a priepastí. Objavených je približne o 100 viac, ale ešte nie sú zaregistrované v národnom systéme. Najnavštevovanejšia časť návštevného parku je Zádielska planina.

Ako vznikne krasová jama?

Krasové jamy sú priehlbne na náhornej plošine. Planiny sú strmé svahy, hore sú náhorné plošiny a zrážková voda, ktorá horninou preteká, vytvára krasové jamy. Niekedy sa prepadávajú, niekedy sa lieviky naspodku upchajú a vznikne jazierko. Momentálne asi najznámejšie je Farárova jama na Silickej planine. Lievik sa upchal sedimentmi.

Krasové jazierko Farárova jama na Silickej planine v Slovenskom krase. Foto – Soňa Mäkká

Planinu si teda môžeme predstaviť ako bochníček, ktorý je z bokov skalnatý, na jeho okraj chodia turisti za vyhliadkami a hore je náhorná plošina s lúkami, so stromami a s rôznymi krasovými javmi?

Áno. Väčšinu planín si môžeme predstaviť tak, že stráne sú porastené lesmi alebo sú to skalné stepi, hore sú buď lesné komplexy, lúčne spoločenstvá s teplomilnými rastlinami, alebo sa tam zachovali pasienky. Ešte by som spomenul, že ľudské osídlenie sa zachovalo už iba na jednej planine, na Silickej. Sú tam obce Silica a Silická Brezová, sčasti Kečovo. Človek planiny využíval v minulosti na pastvu.

Planiny, na ktorých sa nepasie alebo inak nehospodári, zarastajú?

Ústup človeka na niektorých planinách v priebehu posledných 30 rokov je pomerne intenzívny a na niektorých došlo k zarastaniu. V poslednom desaťročí však začal byť opäť záujem o využívanie pasienkov a poľnohospodári aj v spolupráci s mimovládnymi ochranármi sa pustili do čistenia biotopov a tlmenia sukcesie. V niektorých lokalitách sa podarilo obnoviť pastvu. Spomeniem napríklad Plešivskú planinu, kde sa pasie najmä hovädzí dobytok, niekde aj ovce.

Odrazilo sa to na na prítomnosti alebo početnosti nejakých vzácnych rastlín?

Obnovil sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ochrana prírody

Príroda

Rozhovory

Turistika a outdoor

Životné prostredie

Slovensko

Teraz najčítanejšie