Petržalka sa začne ešte viac meniť, keď dokončia meškajúcu električku (+ veľký prehľad zmien)

• Ako sa menia plány pri výstavbe v centrálnej osi Petržalky po tritisíc pripomienkach a piatich petíciách.
• Napríklad Chorvátske rameno dostane ochrannú zónu 50 metrov na každej strane, kde nebude možné stavať.
• Mesto vysvetľuje, že okolo električky bude menej bytoviek a viac zelene.
• Stavenisko petržalskej električky vyzerá aj po veľkom meškaní na viacerých miestach opustene.

Predĺženie električkovej trate v Petržalke sa stavia už viac ako 555 dní a v polovici mája uplynul ďalší termín, ktorý iba zvýrazňuje jej meškanie. Práce by mali byť podľa aktuálneho harmonogramu hotové budúci rok v septembri.

Starosta Petržalky Ján Hrčka a predseda mestskej dopravnej komisie Jozef Uhler odhadujú, že po trati začnú premávať električky až v roku 2025.

Ako bude vyzerať Petržalka o 30 rokov

Električková trať je úzko spätá s rozvojom Petržalky na najbližšie desaťročia. Centrálnou osou malo podľa plánov ešte z čias socializmu viesť metro, z toho neostalo nič, no prichádza moderná električka.

Mestskou dopravou sa dnes po tejto najväčšej mestskej časti s vyše 110-tisíc obyvateľmi ľudia vozia iba autobusmi, električka zatiaľ jazdí len na okraj Petržalky cez Starý most.

Keď trať dokončia, má prepojiť celú Petržalku naprieč zo severu na juh, čo by znamenalo rýchlejšiu a aj zelenšiu dopravu pre viac ľudí.

Pre developerov a mesto to zároveň otvára nové možnosti výstavby v okolí Chorvátskeho ramena, ktoré z veľkej časti trať kopíruje.

V posledných rokoch vznikla urbanistická štúdia rozvojovej osi Petržalky, ktorá navrhuje, kde by mali byť stavby, parky a cesty. K tejto štúdii prišlo od verejnosti viac ako tritisíc pripomienok a vzniklo päť petícií, podľa ktorých sa menila. Štúdia bude slúžiť ako podklad na nový územný plán Bratislavy, na ktorom magistrát pracuje už niekoľko rokov.

Tieto zmeny opíšeme, začneme však nosným systémom MHD – električkou –, ktorá je počiatkom veľkých zmien.

Ako veľmi mešká električka

Meškanie výstavby električkovej trate už vlani priznalo aj vedenie Bratislavy. Stavebné práce dokonca vlani úplne zastali. Primátor Matúš Vallo vysvetľoval, že ruská vojna proti Ukrajine zásadne zdvihla ceny stavebných materiálov a so stavebnou firmou museli vyrokovať nové ceny.

Stavebníkom je združenie NS MHD Petržalka, v ktorom sú poľská a španielska pobočka stavebných skupín Aldesa. Pôvodne boli v NS MHD Petržalka aj slovenské spoločnosti Cedis a Hant BA, tie však v združení už nefigurujú.

Už dnes vieme povedať, že stavebníci dosiaľ nesplnili prvý ani druhý míľnik stavby, pokutu im za to mesto zatiaľ nedalo.

Plnenie tretieho míľnika, ktorého termín vypršal v polovici mája, mesto aktuálne vyhodnocuje, povedala hovorkyňa magistrátu Dagmar Schmucková. Tretím míľnikom bolo vybudovanie nosných konštrukcií mostov na Rusovskej ceste, pri Kostole sv. rodiny a na Kutlíkovej ulici – už voľným okom sa dá zistiť, že ani jedna z týchto konštrukcií nie je hotová.

Už niekoľko týždňov mesto sľubuje, že zverejní aktualizovaný harmonogram prác, aby aj obyvatelia okolia vedeli, čo sa práve na stavenisku deje a čo bude nasledovať. Magistrát ho napokon zverejnil na webe petrzalskaelektricka.sk v stredu 31. mája.

Keď sa vydáte po trase budúcej električky, narazíte aj dnes na viacero „hluchých“ miest,  kde je len opustený stavebný materiál či nevyužívaná stavebná technika, alebo sa tam jednoducho nič nedeje.

Magistrát vysvetľuje, že stavebné firmy systematicky kontroluje, má v projekte svojho zástupcu na pozícii hlavného inžiniera stavby, ktorý je so stavbou v kontakte na dennej báze, vysvetľuje Schmucková.

Mesto má na kontrolu zazmluvnenú špecializovanú firmu, každý týždeň majú koordinačné porady a raz za mesiac sa koná kontrolný deň, kde zhotoviteľ prezentuje magistrátu postup prác a odchýlky od harmonogramu, ktoré musí zdôvodniť.

Už teraz je jasné, že magistrát nestihne použiť na stavbu všetky peniaze zo súčasného programového obdobia eurofondov.

Projekt musia rozdeliť, a časť peňazí pôvodne určených na električku bude musieť dať Bratislava na iné projekty súvisiace s mestskou dopravou. Na ďalšie práce potom budú musieť dať peniaze z ďalšieho programového obdobia, vysvetľuje Schmucková.

Ako prekresľujú okolie Chorvátskeho ramena

Okolie Chorvátskeho ramena v Petržalke je obľúbenou rekreačnou zónou; kanál a pás zelene pretínajú panelákmi husto zastavanú mestskú časť. Chorvátske rameno kopíruje hlavnú rozvojovú os Petržalky, ktorou malo podľa plánovačov minulého režimu viesť metro a následne zástavba.

Keďže museli pre výstavbu metra nechať voľný koridor, okolie Chorvátskeho ramena nikdy nezastavali. Keď teraz plány na metro nahradí električka, bude nasledovať aj zásadnejšia zástavba. To sa časti Petržalčanov nepáči. Chorvátske rameno a okolie im už roky slúži ako priestor na venčenie psov, prechádzky, rybárčenie a iné voľnočasové aktivity.

Už v roku 2013 vznikla veľká petícia, ktorá zastavila plány na štvorprúdovú cestu v tejto oblasti. V reakcii na petíciu s viac ako 15-tisíc podpismi vyhlásilo mesto súťaž na urbanistickú štúdiu centrálnej rozvojovej osi Petržalky, ktorú vyhral urbanista a obyvateľ Petržalky Bohumil Kováč a jeho tím.

Urbanistická štúdia sa tvorí od roku 2017. Spracovateľský tím dostal za ostatných šesť rokov od verejnosti 3435 reakcií a vzniklo aj päť petícií.

Minulý týždeň Petržalčanom ukázali verejne výsledky štúdie – aj s viacerými zmenami podľa pripomienok a petícií. V plnom Dome kultúry Zrkadlový háj tieto zmeny prezentovali vedúci petržalského referátu územného rozvoja Viktor Kasala, hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan a autor štúdie Bohumil Kováč.

Posolstvo prezentácie je, že miera zástavby sa výrazne znížila, aspoň čiastočne zapracovali pripomienky zo všetkých piatich petícií a okolo Chorvátskeho ramena vznikne na každej strane 50-metrová chránená zóna, v ktorej nebudú môcť vzniknúť žiadne nové budovy. Táto chránená zóna sa počíta od stredu vodného toku.

Prinášame prehľad najzaujímavejších zmien v štúdii.

Sektor A: Bosákova – Rusovská cesta

Parkovací dom nebude, cez rameno budú tri lávky

Na severe sektora pri Bosákovej ulici zapracovali pripomienky z dvoch petícií. Pôvodne tu mal vyrásť parkovací dom, po rokovaní s petičnými výborom sa však od tohto zámeru upustilo. „Dohodli s petičným výborom, že v tomto území parkovací dom vypustíme, keďže problematika parkovania sa netýka len riešeného územia centrálnej osi, ale aj dotknutej lokality,“ vysvetľuje Kasala.

Neďaleko miesta, kde mal pôvodne byť parkovací dom, na rohu Bosákovej a Jantárovej cesty, navrhujú teraz vznik občianskej vybavenosti celomestského a nadmestského významu, napríklad múzeum.

V sektore sú tiež zakreslené tri lávky, ktoré majú zlepšiť prístupnosť k zastávkam električky.

Sektor B: Rusovská cesta – Romanova

Prvý developer so Soho ustúpil, postaví menej bytoviek

V tomto sektore plánuje spoločnosť Iuris vybudovať multifunkčný projekt Soho s bývaním, službami, kanceláriami a kultúrno-spoločenskou a športovou vybavenosťou.

V tejto oblasti bude postupne omnoho viac projektov. Soho je len jedným z prvých rozbehnutých projektov pri Chorvátskom ramene.

Väčšinu pozemkov v centrálnej rozvojovej osi vlastní mesto a predpokladá sa, že výrazná výstavba sa tam začne v rokoch po spustení predĺženia električkovej trate.

Podobne aj projekt Soho je na pozemkoch, ktoré si developer prenajíma od mesta.  „Kompromis sme dosiahli aj s investorom, keď poklesla možnosť zástavby na ním prenajímanej ploche,“ hovorí Kasala.

To znamená, že s týmto developerom sa dohodli, že časť bytoviek nepostaví. V území medzi električkovou radiálou a existujúcimi stavbami na Gessayovej ulici po akceptovaní petície vzniknú namiesto bytových domov len malé pavilóny ako doplnky občianskej vybavenosti.

Sektor C: Romanova – Pajštúnska ulica

Nový mestský park, oddelenie Námestia Jána Pavla II. od rušnej cesty a menej stavieb

Autori štúdie v tomto sektore zohľadnili ďalšie dve petície. Výsledkom je opäť zníženie maximálnej povolenej zastavanosti pri terase na Rovniankovej ulici, ktorá je na výkrese označená šípkou. „V tomto území sú opäť ponechané len drobné objekty a rozšírená terasa, respektíve vytvorenie prekrytého parkovania,“ vysvetľuje Kasala.

Druhá petícia, ktorú autori štúdie zohľadnili, sa týka Námestia Jána Pavla II., ktoré je na výkrese vľavo dole. To navrhuje štúdia oddeliť od rušnej Kutlíkovej ulice a vymedziť objektmi vyššej občianskej vybavenosti, napríklad múzea.

Na susednom území môže vzniknúť polyfunkčný dom, ktorý prinesie najmä občiansku vybavenosť, ale aj istý počet bytov. V tomto sektore sa tiež nachádza Námestie republiky, kde mesto vytvorí nový mestský park.

Sektor D: Pajštúnska – Šintavská

Preloženie Jantárovej cesty a viac zelene

V tomto sektore je najvýznamnejšou zmenou navrhované preloženie Jantárovej cesty zo západnej na východnú stranu kvôli lepšiemu prístupu z cesty na už existujúce parkoviská.

„Zároveň táto ulica je vymedzená novými navrhovanými objektmi, ktoré dopĺňajú občiansku vybavenosť na vyvýšených terasách, ktoré sú rozšírené a prekrývajú nové parkovacie kapacity pre existujúcich rezidentov,“ dopĺňa Kasala.

Cesta sa preložením vzďaľuje od existujúcich bytových domov a v tomto priestore vzniká priestor pre mestskú zeleň. Čistopis v tomto sektore tiež počíta s redukciou možnej zástavby.

Sektor E: Šintavská – Lietavská

Parkovací dom pri Draždiaku a namiesto výstavby parčík

Medzi električkovou traťou a Chorvátskym ramenom, ktoré stále prechádza okrajom rozvojovej osi, počíta návrh s mestským parkom. Zástavba má byť ďalej od ramena.

V severnej časti tohto sektora je navrhnutý parkovací dom – ktorý má túto časť Petržalky odľahčiť najmä v lete, keď sa tam na Veľký Draždiak chodí kúpať veľa ľudí.

Aj v tomto sektore vyhoveli petícii, v ktorej občania odmietli zástavbu. V súčasnom návrhu je na tomto mieste priestor na vznik lokálneho parčíka a stavať sa bude len pozdĺž terasy. Medzi budovami a terasou má byť priestor napríklad na parkovanie.

Sektor F: Lietavská – Panónska

Športová zóna, zeleň a nájomné bývanie

V severnej časti tohto sektora štúdia navrhuje umiestnenie športovo-rekreačného územia popri Chorvátskom ramene.

Zároveň štúdia navrhuje vytvorenie lokálneho centra, teda námestia pred DK Lúky, ktoré prepojí celý priestor až po Farský kostol Sedembolestnej Panny Márie.

Pásmo zelene má popri električkovej dráhe viesť až k Panónskej ceste. Tam by mali byť mestské nájomné byty a parkovací dom typu Park and ride, kde budú môcť ľudia odparkovať auto a nastúpiť na električku. Návrh na tomto mieste počíta aj so zariadením pre seniorov a škôlkou.

Sektor G: Panónska – železničná trať

Depo električiek, prestup na vlak a ďalšie domy developera Slnečníc

V tomto sektore mesto pripravuje depo električky, ako aj terminál integrovanej osobnej prepravy (TIOP), na ktorom budú môcť cestujúci prestúpiť z vlaku na električku.

Značnú časť sektora G má už teraz pod sebou developer Cresco, ktorý tu plánuje postaviť bytový komplex Slnečnice Pop a Slnečnice Nad mestom.

Najväčšia zmena oproti územnému plánu je tu prepojenie dvoch parkov, ktoré mali byť oddelené na východnej a západnej strane od električkovej trate. „Zmena spočíva v zmene funkcie vyššej občianskej vybavenosti na funkciu priečnej zelene,“ vysvetľuje Kasala.