Denník N

Kaliňák spochybnil referendum o EÚ rovnako ako 20 rokov pred ním Gašparovič – bez dôkazov

Legendárna fotografia z jari 2003, na ktorej politickí rivali z pravicových strán, Smeru a HZDS vedú kampaň za referendum o EÚ. Foto - TASR
Legendárna fotografia z jari 2003, na ktorej politickí rivali z pravicových strán, Smeru a HZDS vedú kampaň za referendum o EÚ. Foto – TASR

Smer sa cez víkend pokúsil svoje nepodložené tvrdenia o možnej manipulácii volieb v roku 2023 podporiť nepodloženými tvrdeniami o manipulácii s výsledkami referenda z roku 2003.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Opozičný Smer sa napriek vysvetleniam štátnych úradov naďalej snaží spochybniť predčasné parlamentné voľby v septembri 2023, do ktorých ide ako favorit, vyhláseniami o riziku falšovania výsledkov.

S touto agendou prišlo hnutie Republika, predseda Smeru Robert Fico si ju však osvojil. „Pozerajúc sa na týchto gaunerov, ktorí sedia vo vládnej koalícii, ktorí mali plné ústa demokracie, možnosť falšovania výsledkov parlamentných volieb je eminentná,“ vyhlásil ešte koncom marca.

Člen predsedníctva Smeru a volebný manažér strany Robert Kaliňák v nedeľnej relácii Na telo televízie Markíza nečakane podporil nepodložené tvrdenia svojho lídra údajnými pochybnosťami o výsledku referenda o vstupe do Európskej únie, ktoré sa konalo v máji 2003.

„Máme jednu historickú skúsenosť, ktorú nikto nemal záujem podrobne prešetrovať a podrobne sa jej venovať, pretože to bola otázka reprezentácie Slovenska,“ povedal.

„Hovoríme o referende o vstupe do Európskej únie, keď približne dve hodiny pred uzavretím volebných miestností bola účasť okolo 48 percent a potom bola 51,8. Za dve hodiny museli prísť desiatky tisíc ľudí na to, aby to dobre dopadlo. Vtedy sa o tom chvíľku písalo.“

Ako to presne v roku 2003 bolo?

Inšpirácia Gašparovičom

Robert Kaliňák sa stal tri roky po referende o vstupe do EÚ ministrom vnútra, ktorým bol desať rokov (v rokoch 2006 až 2010 a potom zase 2012 až 2018). Na prešetrovanie údajných pochybností o výsledkoch referenda z roku 2003 mal teda dostatok času.

V Na telo povedal, že sa tomu nevenoval, lebo nechcel, aby sa spochybnil vstup do Európskej únie. No Kaliňákove výroky majú viacero ďalších problematických bodov, ktoré sa oplatí rozobrať postupne.

V referende v roku 2003 mali občania možnosť odpovedať na otázku, ktorá znela „Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom EÚ?“ Od začiatku bolo zrejmé, že kľúčovým výsledkom nebude to, koľko ľudí odpovie „áno“ (bolo to 92,46 percenta zúčastnených voličov), ale či ich príde hlasovať dostatok, aby výsledky boli platné.

Na to treba účasť aspoň 50 percent všetkých voličov. K referendu o EÚ sa nakoniec dostavilo 52,15 percenta voličov a išlo o jediné platné referendum v doterajšej histórii Slovenska. Doposiaľ sa ich konalo deväť.

Účasť na referende o vstupe do EÚ v roku 2003. Kartogram – Denník N/Daniel Kerekes

Už Kaliňákova poznámka, že sa v roku 2003 o pochybnostiach v súvislosti s výsledkami referenda „chvíľku písalo“, je pravdivá vlastne len vďaka tomu, že s takouto špekuláciou prišiel Ivan Gašparovič.

Politik, ktorý po spore s Vladimírom Mečiarom odišiel z Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), neuspel so svojím Hnutím za demokraciu (HZD) v parlamentných voľbách v roku 2002. Jeho strana získala len niečo vyše troch percent hlasov a do parlamentu sa nedostala.

V roku 2003 začal pripravovať svoju prezidentskú kandidatúru (a v roku 2004 sa prezidentom naozaj stal). Informácia o jeho pravdepodobnej kandidatúre prišla týždeň po referende o EÚ, 23. mája 2003.

V ten istý deň vydala agentúra TASR správu, ktorú niektoré weby prevzali s titulkom „Bolo referendum zmanipulované?“ Písalo sa v nej:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Robert Fico

Robert Kaliňák

Smer

Voľby 2023

Slovensko

Teraz najčítanejšie