Denník N

Kedysi sa tovariši vracali domov, dnes Bardejov na zozname UNESCO zápasí s odlivom ľudí

Foto N - Andrej Bán
Foto N – Andrej Bán

Duch tohto miesta tu poletuje akoby nad rozľahlým skanzenom od nevidím do nevidím.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Legenda Šariša, samorast, nenahraditeľný folklorista, etnológ a jeden z hrdinov filmu režiséra Marka Škopa Iné svety (2006) Ján Lazorík zomrel v roku 2015 v Krivanoch nedocenený, ako sa to géniom stáva.

Nezabudnuteľná je scéna z filmu, ktorá ukazuje stret jeho sveta s tým globalizovaným. Pán Lazorík sa smutne pozerá v kuchyni cez okno na susedov dvor, kde pobehujú pštrosy.

„Ľudze nebudu chodzic kukac na mekdonalds do Bardejova,“ tak riekol prorocky pán Lazorík o meste, ktoré je od roku 2000 zapísané na zoznam svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Bardejov, to bolo kedysi hrdé slobodné kráľovské mesto s radničným námestím, s gotickými meštianskymi domami, s fortieľne postavenými nemeckými osadníkmi, s Bazilikou svätého Egídia či s bývalou Mestskou radnicou z roku 1505, prvou stavbou renesancie na území Slovenska.

Ak sa k mestu blížite z juhu, nákupné centrá sú napravo a hradby s vežami na kopci naľavo. Kontrast 21. storočia so stredovekom.

Keď sem raz v sobotu zavítal primátor Trnavy Peter Bročka, na sociálnej sieti zverejnil dve snímky. Bolo na nich ľudoprázdne bardejovské námestie a pulzujúce trnavské. Miestnych sa to, pochopiteľne, dotklo.

Nemáme tu nič, iba bašty

„Na prácu pána Lazoríka už nikto nenadviazal,“ povie smutne etnológ a vedúci národopisného oddelenia Šarišského múzea Lukáš Jonov.

Mladý muž je jedným z tých, ktorí oživujú slávne dejiny pulzujúceho Bardejova. Spoluzakladal legendárnu Baštu, občianske združenie a priestor, kde sa už jedenásť rokov odohrávajú koncerty, diskusie a iné bohumilé akcie. Začínali skromne, občianskym združením Diferent. Robili akcie po krčmách a puboch. Nebolo to však ono.

„Prišlo nám ľúto, že nemáme vlastný priestor, zovšadiaľ nás už vyháňali. Organizovali sme v Bardejove festival dokumentárnych filmov Jeden svet, prišiel hosť z košickej Tabačky aj zástupcovia nášho mesta. Došla reč na stály priestor, keď ktosi povedal: my tu nič nemáme, iba bašty,“ hovorí Jonov.

A tak v Hrubej bašte, jednej z dvanástich zachovalých, vzniklo kultúrne centrum. Nebola tam na začiatku ani voda či elektrina, iba kopec špiny. Združenie s mestom uzavrelo zmluvu za symbolické euro na desať rokov s tým, že to, čo investujú do obnovy, sa berie ako nájom. Neskôr dostali zmluvu na dobu neurčitú.

„Prvé malé granty išli na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Samosprávy

Slovensko

Teraz najčítanejšie