Denník N

To dieťa si vážne necháš? spýtal sa jej profesor. Dve vedkyne hovoria o materstve a ženách vo vede

Kateřina Sam a Hana Macíčková Cahová. Foto - Dan Hamerník/Universitas.cz
Kateřina Sam a Hana Macíčková Cahová. Foto – Dan Hamerník/Universitas.cz

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Obe patria k vedeckej špičke, obe dosiahli medzinárodné úspechy a najcennejší európsky ERC grant. Jedna má publikáciu v Nature, druhá spolupracovala na publikácii v Science.

Biologička Kateřina Sam je matkou dvoch detí, chemička Hana Macíčková Cahová troch. V spoločnom rozhovore otvorene hovoria o svojich vedecko-materských skúsenostiach. Často drsných, smutných aj trápnych.

Aké ste mali predtým predstavy o tom, ako budete fungovať ako vedkyne a mamy?

Hana Macíčková Cahová: Veľmi som nad tým nepremýšľala. Skôr som si povedala: „Chcem byť mama, chcem, aby sa to stalo.“ Ale už vôbec som nebola schopná odhadnúť, aké náročné to môže byť. Ani vo sne by mi to nenapadlo.

Kateřina Sam: Nemala som žiadne predstavy… A úplne rovnako ako Hanka dnes pozerám, aké náročné to je.

Plánovali ste materstvo s ohľadom na kariéru vo vede? Pripravovali ste si nejako zázemie a prispôsobovali materské plány práci?

Macíčková Cahová: Som chemička. A vedela som, že ako chemička nebudem môcť chodiť do laboratória, keď budem tehotná alebo budem dojčiť. Takže pre mňa bolo jednoznačné, že materstvo musím posunúť do chvíle, keď bude moja kariéra naštartovaná, keď budem mať za sebou tie intenzívne roky v laboratóriu.

Vedela som, že ak chcem zostať vo vede pri chémii, tak to musím mať odpracované v laboratóriu, musím mať doktorát niekde vonku a prvé publikované články. Až potom môžem byť mama.

Sam: Plán som nemala, pretože som otehotnela skôr trochu neplánovane na konci doktorátu, keď sme s mojím budúcim manželom boli spoločne v teréne… Na Papue-Novej Guinei.

Manžel bol miestny vedec, spoznali sme sa tam. No v tej chvíli sme spolu boli už tri roky, žili sme na striedačku na Papue a v Českých Budějoviciach.

Že som tehotná, som zistila v októbri vo chvíli, keď som priletela do Česka obhajovať doktorát. A o mesiac neskôr mi oznámili, že som získala grant GAČR (Grantová agentúra Českej republiky – pozn. red.). A povedali mi, že GAČR odmietnuť ani odložiť nemôžem. Tak som do toho skočila rovnými nohami: s GAČR aj s dieťaťom.

Ale som terénna ekologička, na rozdiel od chemikov mám práve tú výhodu, že dieťa môžem mať pri sebe. Vozila a ťahala som ho všade so sebou, bolo to v pohode. Všeobecne si myslím, že keď dieťa, tak počas doktorátu.

Kariérna úmrtnosť vedcov a vedkýň v biologických vedách sa začína koncom doktorátu, pritom nikto veľmi nepozerá na to, ako dlho doktorát robíte.

Keď máte dieťa počas doktorátu a o rok alebo rok a pol si to natiahnete, ani si to nikto nevšimne. Naopak, po doktoráte sa začína dosť veľký kolotoč s grantmi a boj o H-indexy (Hirschov index uvádza citovanosť vedeckých článkov vedca či vedkyne – pozn. red.), a tam je už náročnejšie „napchať“ dieťa. Teda aspoň v mojom odbore.

Macíčková Cahová: Pri chémii a molekulárnej biológii je to inak kvôli laboratóriám, ako už som hovorila. Spomínam si, ako som po nejakom čase, čo bolo dieťatko stále choré, konečne išla do práce. Napipetovala som si pár desiatok rádioaktívnych vzoriek, že ich zanalyzujem. A vtom prišiel

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Veda

Teraz najčítanejšie