Ukrajinská autorka Kateryna Jehoruškina: Jednou z príčin vojny sú slová, významy a rozprávania

Ruská invázia na Ukrajinu prinútila mnohých ukrajinských intelektuálov zmeniť svoj postoj k jazyku a začať hľadať nové formy vyjadrovania. Jednou z nich je ukrajinská spisovateľka a poetka Kateryna Jehoruškina. Do Bratislavy koncom marca prišla odprezentovať svoj nový projekt Hlasy svedkov.

Kateryna sa rozprávala s viacerými ľuďmi a zozbierala množstvo desivých svedectiev o ruských zločinoch.  V projekte netradične spája poéziu, príbehy očitých svedkov vojny a vlastné denníky. Kateryna tiež píše knihy pre deti o tom, ako sa vyrovnať so strachom, pochopiť historické traumy a hovoriť o vojnových skúsenostiach.

Jej texty boli zaradené aj do knihy Slovník vojny od Ostapa Slyvynského, ktorá práve vyšla v edícii Denníka N.

Niektoré z vašich textov sú súčasťou Slovníka vojny. Ako sa začala vaša spolupráca s Ostapom?

Ostap o projekte informoval na svojej stránke na Facebooku a vyzval ľudí, aby sa podelili o svoje svedectvá pod hashtagom #slovnikvojny. Zverejnila som niekoľko príbehov a Ostap napísal, že sú veľmi dobré a rád by ich uverejnil. Ešte predtým, ako sa Slovník vojny stal knihou, začali sa západné médiá o tento formát zaujímať a svedectvá prekladať. Tilda Swintonová a Alan Cumming čítali epizódy z budúceho slovníka na festivale Deep Water v Spojených štátoch. Kniha sa v súčasnosti pripravuje v mnohých jazykoch.

Prečo práve „slovník“?

Ako poznamenal Ostap, slová počas vojny menia svoj význam. Niekedy sa zdá, že ich strácame alebo sa z nich stane niečo úplne iné. Môžu niekoho zachrániť, iného zabiť. Jedno zo svedectiev je o mužovi z Chersonskej oblasti, ktorý počas okupácie kričal „Sláva Ukrajine“, potom ho odviedli do školy. Ale tá „škola“ už nebola školou. Bola to mučiareň. A slová „Sláva Ukrajine“, ktoré je bezpečné vysloviť niekde v zahraničí, sa na okupovaných územiach stali rozsudkom smrti.

Aké texty ste vybrali pre tento projekt? Sú podobné vášmu novému projektu Hlasy svedkov?

Čiastočne sa prekrývajú, ale koncepcie projektov sú odlišné. Slovník vojny obsahuje niekoľko mojich denníkových záznamov a svedectiev, ktoré som zozbierala. V Hlasoch svedkov sa denníkové záznamy prelínajú s poéziou a výpovede dospelých s výpoveďami detí. Osobne sa zameriavam na hodnoty, kultúru, identitu, detstvo, pamäť a psychologické zmeny. Príbehy, ktoré vyberám, zodpovedajú tejto vízii.

Mnohí intelektuáli a intelektuálky pocítili po vypuknutí vojny sklamanie zo slov a z humanitných vied. Toto rozčarovanie cítiť aj vo vašej vojnovej tvorbe. Ako ste to vnímali na začiatku a ako sa váš postoj vyvíjal?

Videla som, ako rýchlo Rusi všetko ničia: rodiny, domy, prírodu, kultúrne pamiatky. Uvedomila som si, že moje slová to nedokážu napraviť. Niekedy sa mi zdalo, že aj slová sú rozdrvené, zmrzačené a nevedno, kedy sa zotavia. Spočiatku som sa snažila nájsť slová pre seba a svoju rodinu, veľa som rozmýšľala a všimla som si, že moje texty sú podporou pre iných.

V skutočnosti je jednou z príčin tejto vojny rovina slov, významov a rozprávania. V snahe odpovedať na otázku „kto sme?“ si Rusi chcú privlastniť dedičstvo Kyjivskej Rusi. Ako vieme, zobrali si ten názov, pretože v skutočnosti by sa Rusko malo volať