Život doma alebo v zariadení sociálnych služieb? Možnosť je často len jedna, tá horšia
V sociálnych zariadeniach dlhodobého pobytu na Slovensku žije asi 55-tisíc ľudí, z nich je 40-tisíc seniorov. Často ide o veľkokapacitné objekty s viac ako 200 klientmi, ktorí žijú vo veľkých spoločných izbách. Títo ľudia nemôžu o sebe rozhodovať sami.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autorka je reportérka, autorka blogu tulamsavidiek.com
Tento text vyšiel v spolupráci s ctzn.sk Platformou o ľuďoch a mestách
Zariadenie pre seniorov stojí na okraji obce, cez okná sa otvára pohľad na nádherný les.
Pani, ktorá v ňom žije, bývalá redaktorka, sa pozerá z okna: „Vážim si ten pohľad, ale zároveň ma brzdí, chcela by som sa oň s niekým podeliť. Vždy bolo okolo mňa živo, mala som veľa kontaktov. Tento týždeň ste prvý človek, ktorý sa so mnou rozpráva. Jediné, z čoho mám radosť, je psík, ktorý vrtí chvostom, keď ma vidí.“
Aj takto opisuje jednu z návštev v domove pre seniorov Slavomír Krupa, ktorý pracuje v sociálnej oblasti 47 rokov. Momentálne pôsobí ako poradca Národného projektu Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb, ktorý je hradený z eurofondov.
Z jeho skúseností nie je scéna z domova, akú opísal, ojedinelá. Psychická deprivácia ľudí žijúcich v uzavretom – inštitučnom – prostredí je bežným a častým javom.
„Ak je človek nútený žiť v prostredí, kde sa musí neustále prispôsobovať pravidlám a skupinovým aktivitám, kde inštitúcia predstavuje celý jeho svet a už sa nepočíta s tým, že by odtiaľ niekedy odišiel, nevyhnutne nastane psychická deprivácia,“ vysvetľuje.
Alternatívou je komunitná starostlivosť. Človek
