Bratislavské PKO opäť stojí. Postavili ho v Nitre pre divadelnú inscenáciu Zlatá lýra
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Letná, ale stále svieža atmosféra zvyčajne mesiaca jún, zvučné mená zahraničných hudobných hostí – hviezd ako Sandy Shaw, The Shadows, či Boney M. –, vidina zisku zlatej či striebornej lýry, ocenenia pre autorov piesní a ich textov, roky lákali tisícky divákov, ale aj umelcov, aby svoje diela prihlásili na festival Bratislavská lýra.
Založil ho skladateľ, hudobný publicista Pavol Zelenay a dirigent, skladateľ Ján Siváček. Prvý ročník v roku 1966 a ďalších deväť ročníkov sa konali v dnes už zbúranom Parku kultúry a oddychu na brehu Dunaja. Festival mal priniesť do socialistického Československa medzinárodné kultúrne podujatie podľa vzoru prímorských festivalov a zároveň podporiť domácu tvorbu. Uplynulo presne štvrťstoročie, odkedy zanikol.
So zámerom oživiť myšlienku Bratislavskej lýry prišlo po uvedení televízneho dokumentárneho seriálu Zlatá lýra Divadlo Andreja Bagara v Nitre. Námet spojený s príbehmi známych spevákov v kontexte doby nie je úplnou novinkou ani v divadelnej sfére. Slovenské komorné divadlo v Martine pripravilo autorský projekt Zem pamätá v réžii Jiřího Havelku o spevákovi Karolovi Duchoňovi, SND hrávalo Kabaret normalizácia alebo Modlitba pre Martu, venovaný Marte Kubišovej.
1966 – 1989
Pustiť sa do autorskej tvorby a naštudovania hudobnej inscenácie, v ktorej mali vystupovať herci stvárňujúci legendy československej populárnej hudby ako interpretov víťazných piesní, určite
