Smer ešte môže brať veľa voličov Hlasu aj Republike, najväčšími konkurentmi sú PS a SaS

• Voliči Smeru majú blízko najmä k Hlasu, ale aj k Republike a SNS.
• SaS a Progresívne Slovensko sa preťahujú o takmer polovicu svojich voličov.
• Nie je pravda, že od KDH by prešli voliči k Republike, skôr k Demokratom, Dzurindovi a Sme rodina.

Najlepšie našliapnuté k víťazstvu vo voľbách majú podľa prieskumov Smer a Hlas. Tieto dve strany si zároveň výrazne konkurujú a do volieb sa ešte medzi nimi môže preliať veľa voličov.

Silnejší konkurenčný boj o voličov ako medzi Smerom a Hlasom je už len medzi SaS a Progresívnym Slovenskom.

Voľby 2016 aj 2020 ukázali, že štyri mesiace pred voľbami sú ešte ďaleko na odhad výsledku volieb. Voliči totiž ešte nie sú napevno rozhodnutí, koho si vyberú, a prechádzajú medzi stranami do poslednej chvíle.

Vďaka hlbšiemu pohľadu na dáta o voličoch strán však už teraz vieme povedať, ktorým smerom sa môžu pohnúť – a kto sú najväčší konkurenti.

Momentálne to vyzerá tak, že Smer má svojich voličov pevnejšie ukotvených než Hlas, vyplýva z podrobných výsledkov májového prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N.

V prípade Smeru sú jeho ďalšími konkurentmi SNS a Republika, v prípade strany Petra Pellegriniho je to Sme rodina.

Agentúra Ipsos sa v prieskumoch pre Denník N pýtala aj na druhú a tretiu voľbu, teda na to, koho ďalšieho ešte voliči zvažujú. Ipsos zisťoval aj veľkosť voličského jadra – teda aká veľká je skupina ľudí, ktorá chce naisto voliť jednu stranu – a široký potenciál strán, teda čo je horný strop percent strany, ak by sa k nej pridali všetci, ktorí to zvažujú.

Analyzovaním dát o prvej, druhej a tretej voľbe na spojenej vzorke z posledných troch meraní sme vytvorili diagram, ktorý je v úvode článku. Ukazuje, ktoré strany si konkurujú a môžu si brať voličov. Čím väčší podiel voličov povedal, že by volil aj inú stranu, tým je čiara medzi týmito dvomi stranami hrubšia. Strany, ktoré si môžu nazvájom brať voličov, sú zároveň v diagrame blízko seba.

Graf ukazuje, že slovenský elektorát je momentálne rozdelený do štyroch skupín. Extrémisticko-populistická je tvorená voličmi strán SNS, Republika a Smer; kresťansko-konzezrvatívna je tvorená voličmi KDH, OĽaNO a Demokratov; a nasleduje liberálno-konzervatívna tvorená voličmi PS a SaS.

V diagrame ešte vidíme pomyselnú centristickú dvojicu Hlas a Sme rodina, ktorú však nechceme nevyhnutne označiť za skupinu.

Vzhľadom na malé vzorky sme z analýzy vynechali maďarské strany, voliči týchto strán však tvoria samostatnú skupinu.

Smer môže ešte viac oslabiť klesajúci Hlas, ukrojiť si môže aj Sme rodina

„Na túto tlačovú konferenciu sme pozývali aj predstaviteľov strany Hlas – sociálna demokracia, tí však účasť odmietli,“ začal v stredu svoju tlačovku Robert Fico.

„Stále považujem za základ úspešnej vlády po nasledujúcich parlamentných voľbách spoluprácu dvoch subjektov,“ hovoril zasa Fico v apríli v narážke na Smer a Hlas. „Mali by konečne povedať, čo chcú. Pripomínajú mi tajomný hrad v Karpatoch, ja neviem, čo chcú,“ hovoril zasa o Hlase Fico pred mesiacom.

Keď Peter Pellegrini vo februári povedal, že si nevie predstaviť sedieť v jednej vláde s Ficom, Smer reagoval tlačovou správou s názvom „berieme na vedomie, že sa Hlas vybral pravicovou a liberálnou cestou“.

Predseda Smeru svojho bývalého podpredsedu a jeho stranu Hlas kritizuje pravidelne, zároveň však o ňom hovorí ako o najbližšom partnerovi. Inak povedané – snaží sa oslovovať voličov Hlasu a ponúka im Smer ako alternatívu. Zjavne vie prečo.

Veľká časť jeho voličov by mohla v septembrových predčasných voľbách nakoniec voliť Hlas a naopak, mnoho priaznivcov Petra Pellegriniho by mohla nakoniec dať svoj hlas Smeru.

Podľa májového prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N až 39 percent voličov Hlasu hovorí, že by mohli voliť aj Smer. A naopak, takmer 34 percent voličov Smeru si vie predstaviť voľbu Pellegriniho strany.

Hlas Petra Pellegriniho v posledných mesiacoch klesá, Smer ho vytlačil z prvého miesta. Robert Fico pritom nie je jediný, kto sa usiluje o jeho voličov. Zrejme aj Boris Kollár si uvedomuje, že takmer pätina voličov Hlasu zvažuje aj voľbu Sme rodina. „S každou normálnou politickou stranou budeme rokovať, pre mňa je Hlas príčetná politická strana,“ odpovedal Kollár v januári v RTVS na otázku, či si vie predstaviť koalíciu s Hlasom. Aj Pellegrini vtedy povedal, že si vie predstaviť koaličnú spoluprácu s Kollárom, a obaja povedali, že si vládnuť s Robertom Ficom nevedia predstaviť.

Cesta od Smeru vedie k Republike a k SNS

Smer môže veľkú časť voličov čerpať aj v Republike a SNS. Dokonca až 45 percent voličov SNS zvažuje aj stranu Roberta Fica. SNS sa dlhodobo drží pod hranicou zvoliteľnosti, a keď to tak bude aj tesne pred voľbami, môže ich veľká časť prejsť k Ficovi.

A naopak, zhruba pätina voličov Smeru hovorí, že by volili Republiku a SNS.

Politici týchto strán si tiež zjavne uvedomujú blízkosť názorov svojich voličov. Smer a SNS sa správajú ako partnerské strany. Spolu napríklad oslavovali výročie konca 2. svetovej vojny na bratislavskom Slavíne. Predseda SNS Andrej Danko tam Fica oslovil „vážený pán skutočný premiér Slovenskej republiky“ a naopak, Fico Dankovi povedal, že je skutočným predsedom parlamentu a že nikto pre Národnú radu neurobil toľko ako on.

Stále viac si rozumejú aj politici Smeru a Republiky. Fico a spol. uhríkovcov zásadne neoznačujú za extrémistov a obaja lídri sa dokonca pred referendom k predčasným voľbám stretli a urobili si spoločnú fotografiu. Smer a Republika tiež mali spoločných kandidátov v niektorých regiónoch v posledných krajských a obecných voľbách.

Aj voličov Republiky to najviac ťahá k Smeru – druhú a tretiu voľbu v prospech Ficovej strany deklarovalo 36 percent ich voličov, 23 percent by ho dalo ĽSNS a 15 percent SNS.

Rozdiel medzi Smerom a Hlasom je aj vo veľkosti ich jadra. Smer má 13 percent „jadrových voličov“, Hlas ich má len deväť percent.

Jadro Republiky má takmer sedem percent a široký potenciál strany je takmer 17 percent, čo naznačuje, že sa táto strana takmer určite dostane do parlamentu. SNS je na tom výrazne horšie s jadrom pod tromi percentami a so širokým potenciálom necelých 11 percent.

Ako veľmi si konkurujú Progresívne Slovensko a SaS

Ešte viac než Smer a Hlas sa podobajú sympatie voličov medzi liberálnymi stranami Progresívne Slovensko a SaS.

Strane Richarda Sulíka by dalo druhý alebo tretí hlas až 44 percent priaznivcov PS a naopak, strane Michala Šimečku by dalo hlas číslo dva či tri 47 percent voličov SaS. Voliči týchto dvoch strán už výraznejšie nezvažujú nikoho iného, možno ešte trochu Modrých Mikuláša Dzurindu a v PS aj Demokratov.

Aj politici SaS a PS sa k sebe správajú priateľsky, keďže vedia, že bojujú o podobných voličov. V nedávnej diskusii Denníka N Richard Sulík povedal, že medzi SaS a PS teraz bude prebiehať súťaž o voliča, no po voľbách pravdepodobne medzi týmito liberálnymi stranami vznikne bližšia spolupráca.

„Súčet skutočných výsledkov v deň volieb našich dvoch strán bude vyšší, ako keby sme sa teraz pratali na jednu kandidátku,“ povedal ešte Sulík.

Predseda PS Michal Šimečka zasa prisľúbil, že kampaň povedie bez útokov na SaS: „Naozaj to môže viesť k tomu, že všetci liberálni voliči môžu prísť voliť a budú voliť PS a SaS,“ povedal s tým, že SaS vníma po voľbách ako najbližšieho partnera.

Kým PS je už so 14-percentnými preferenciami, s voličským jadrom s veľkosťou 7,1 percenta a širokým potenciálom 22,5 percenta už takmer s istotou v parlamente, SaS môže mať problém. Podľa prieskumu Ipsosu ju chce voliť 6,4 percenta, jej jadro má len dve percentá a široký potenciál má veľkosť necelých 15 percent.

KDH a OĽaNO nie sú súperi a ako sa Majerský mýli vo svojich voličoch pri Republike

Strany s pomerne rozhodnutými voličmi sú OĽaNO a KDH. Ich priaznivci by si v prípade druhej či tretej voľby vybrali najčastejšie Demokratov, povedala to zhruba pätina voličov oboch strán.

OĽaNO a KDH si zásadne nekonkurujú. Strana Igora Matoviča má podľa podrobných dát Ipsosu výrazne vyššie šance, že sa dostane do parlamentu. Má sedempercentné preferencie, takmer päťpercentné jadro a široký potenciál 11 percent. KDH agentúra namerala len 4,8 percenta, má len dvojpercentné jadro a potenciál s veľkosťou desať percent.

Podrobné dáta zároveň ukazujú omyl predsedu KDH Milana Majerského, že by mu mohli utiecť voliči k Republike.

„Nerozumiete, že keď sa z KDH stane pololiberálne hnutie, ten volič to hodí Republike?“ hovoril emotívne predseda KDH v máji v diskusii Denníka N.

V skutočnosti len zhruba päť percent voličov KDH hovorí, že by mohli voliť extrémistickú Republiku. Omnoho častejšie majú kresťanskodemokratickí voliči sympatie k Demokratom, Sme rodina, Dzurindovým Modrým, ale aj k SNS, Progresívnemu Slovensku či k OĽaNO alebo Hlasu.

„Naozaj si myslím, že vedenie KDH sú demokrati, ale oni si myslia o svojich voličoch úplne to najhoršie – že sú to v podstate ľudáci. Bohužiaľ, s KDH ide ten ľudácky pach už od roku 1990,“ komentoval Majerského slová Martin M. Šimečka, komentátor Denníka N.

Boris Kollár ako spojovník na Hlas a Smer

Prieskum Ipsosu ukazuje, že Sme rodina je jediným spojovníkom medzi jedným a druhým koncom politického spektra, keďže by jej dala svoj hlas relevantná časť voličov Petra Pellegriniho.

Platí to totiž aj naopak – viac ako 22 percent priaznivcov Sme rodina označilo Hlas ako svoju druhú či tretiu voľbu.

Zároveň je Sme rodina hnutím, ktoré z povolebnej spolupráce nevylučujú Smer ani Hlas a ani opačná strana politického spektra.

Sme rodina, ktoré má momentálne preferencie v okolí 7,5 percenta, podľa sondáže nemá istotu, že sa do parlamentu dostane. Jadro Sme rodina má len tri percentá, široký potenciál je však hlavne vďaka priazni voličov Hlasu pomerne veľký – až 15 percent.