Po dyme už nie je ani stopy: Galéria v Banskej Štiavnici sa otvára po požiari, ktorému len tesne unikla (+ foto)

Bol to jeden z tých vzácnych pozitívnych okamihov, aké nevídať často: keď pred dvoma mesiacmi v centre Banskej Štiavnice vypukol požiar, desiatky ľudí pomohli narýchlo vynosiť obrazy a vzácne sochy z Galérie Jozefa Kollára.

Protipožiarny múr napokon galériu pred ohňom uchránil, no všetky priestory boli zadymené a zaprášené.

Tisícky diel, ktoré ľudia za dve hodiny vynosili, sa do galérie budú vracať ešte niekoľko mesiacov, no tie najdôležitejšie sú už tam: Galéria sa v piatok opätovne otvára verejnosti a s ňou aj sedem nových či staronových výstav.

„Som veľmi rada,“ hovorí Zuzana Denková, riaditeľka Slovenského banského múzea, ktoré galériu spravuje. „Bol to ambiciózny plán nášho galerijného tímu a zrejme ešte všetko nebude na sto percent, ale návštevníci už k nám budú môcť prísť a to je to hlavné.“

Nič sa nestratilo

Kým fotky a videá dobrovoľníkov vynášajúcich diela z galérie zaplavili médiá aj sociálne siete, návrat diel do galérie má o dosť komornejší charakter, hoci objem práce sa nijako nezmenšil.

Zuzana Paškayová, ktorá galériu vedie, pendluje na trase od galérie k Starému zámku, kde je zbierka dočasne uskladnená. S každou jazdou plní kufor auta, tentoraz sú už diela dôkladne zabalené vo fóliách a starostlivo uložené. „Ani neviem, kde mi stojí hlava, robíme, čo môžeme,“ hovorí a začína vykladať prvú várku obrazov Jozefa Kollára.

V utorok pred plánovaným otvorením, keď sme štiavnickú galériu navštívili, v nej bolo ešte len zopár diel. Ako prvé sa vrátili veľkorozmerné oltárne maľby a dve najvzácnejšie plastiky – sv. Katarína a sv. Barbora, s ktorých uskladnením galérii pomohli kolegovia zo SNG na Zvolenskom zámku.

Stály tím Galérie Jozefa Kollára tvoria iba tri ženy, okrem Zuzany Paškayovej ešte kurátorka Mária Janušová a upratovačka Božena Výbochová. Našťastie len čo začne Zuzana Paškayová z kufra auta diela vyberať, z útrob galérie sa vynoria dvaja mladí muži, ktorí prišli na pomoc v rámci praxe z Mikovínyho školy umeleckého priemyslu.

Počas posledných dvoch mesiacov sa tu vystriedalo „na brigádach“ aj viacero solidárnych kolegov a kolegýň – ľudia zo Slovenského banského archívu pomáhali umývať okná po maľovke, odborníci na konzervovanie a reštaurovanie z budapeštianskeho Múzea krásnych umení strávili v Banskej Štiavnici týždeň, aby pomohli s ošetrovaním diel. Pomoc s reštaurovaním ponúklo Slovenské národné múzeum v Bojniciach a v Levoči.

„Aj keď to počas evakuácie galérie vyzeralo živelne, nič sa nám našťastie nestratilo,“ hovorí Zuzana Paškayová. Niekoľko diel prirodzene utrpelo menšie škrabance, ale nejde o žiadne fatálne škody. „Keď zvážime, koľkými rukami diela prešli, tak je to tak trochu zázrak,“ dodáva.

Galériu museli kompletne vymaľovať, v sále, kde vodou chladili protipožiarny múr, bolo treba urobiť nové omietky. Keďže diela boli evakuované aj z depozitárov, využili tento čas a aspoň čiastočne upravili aj tie. Dlhodobo totiž trpia vlhkosťou.

„Ideme nad limit svojich možností, ale verím, že všetko stihneme. Predpokladám, že ešte v piatok ráno budeme dobiehať, ale stále si hovorím, ako dobre to napokon dopadlo – najmä pri pohľade na susedný Berggericht, ktorý sa tak skoro neotvorí,“ vraví Zuzana Paškayová.

Prísľub zmeny

Kurátorka Mária Janušová nás víta v dvoch sálach na Starom zámku, ktoré by už asi radšej ani nevidela. Za posledné dva mesiace tu s tímom z Dokumentačného centra strávila dosť času s galerijnou zbierkou, ktorú tvorí 4600 zbierkových predmetov. Všetky diela bolo treba zrevidovať a pripraviť na návrat.

Nebyť požiaru, Mária Janušová by sa venovala niečomu inému: dokončovala by projekty nových stálych expozícií, na ktorých už dlhšie pracuje. Kým sa tak stane, využila aspoň fakt, že všetky diela boli z galérie vynesené. To jej poskytlo príležitosť aspoň trochu pozmeniť výstavy starého umenia a Jozefa Kollára, ktoré vznikli ešte koncom 80. rokov.

Okrem čiastočne pozmenených stálych expozícií uvidia diváci od piatka aj štyri krátkodobé výstavy súčasného umenia a tiež špeciálnu výstavu „zachránených klenotov“. „Ide o výber z vizuálne zaujímavých minerálov, ktoré boli súčasťou expozícií v susednom Berggerichte. Keďže ich diváci ešte nejaký čas neuvidia, rozhodli sme sa bohatú mineralogickú zbierku aspoň takýmto spôsobom sprítomniť,“ vraví Mária Janušová.

Pre tých, ktorí interiér galérie poznajú, bude dozaista jednou z najzásadnejších zmien nový koberec na prvom podlaží. Mohlo by sa zdať, že hovoriť v súvislosti s galériou o koberci je podružné, ten predošlý tu však bol viac ako tridsať rokov(!) a nedá sa povedať, že by to na ňom nebolo vidno.

Ešte pred mesiacom to vyzeralo tak, že pre nedostatok financií sa len vytepuje. Bol však až príliš nasatý dymom. „Myslím, že okrem praktickej roviny to má aj trochu symbolický efekt – niečo sa predsa stalo, bol tu veľký požiar. Keby sme len všetko vrátili do pôvodného stavu a tvárili sa, že sa nič nestalo, nebolo by to namieste,“ vraví Janušová.

Výrazná fialová podlaha nie je trvalé riešenie, je to len tenký výstavný koberec, ktorý sa galérii podarilo zaobstarať s pomocou sponzorských darov. Mária Janušová verí, že postupne sa podarí urobiť kompletne nové stále expozície na prvom aj druhom poschodí galérie – a to nielen po obsahovej stránke. „Tento rok sa budeme uchádzať o dotáciu na prvé dve expozície, rada by som ich urobila úplne inak, než to bolo doteraz: jedna by sa mala sústrediť na motívy krajiny a druhá špecificky na Banskú Štiavnicu. V zbierke máme množstvo rôznorodých pohľadov z rôznych časových období a od viacerých autorov či autoriek,“ hovorí Janušová.

Súčasťou práce na nových expozíciách bude aj kompletná výmena podláh a osvetlenia, na projekte galéria spolupracuje s architektom Jakubom Kopcom. O ďalší rok by mali prísť na rad aj expozície starého umenia. O financie sa chce galéria uchádzať na Envirofonde, keďže Slovenské banské múzeum patrí pod Ministerstvo životného prostredia. Presné rozpočty zatiaľ nemajú, vybudovanie prvej z expozícií by mohlo stáť okolo 100-tisíc eur. Pre galériu by to bola prvá zásadnejšia investícia od konca 80. rokov.

V susednom Berggerichte to bude na dlhšie

Riaditeľka Slovenského banského múzea Zuzana Denková je s aktuálnym postupom prác po požiari pomerne optimistická. Na rozdiel od galérie bol ohňom zásadne poškodený Berggericht, budova so zbierkou minerálov.

Kým krátko po požiari múzeu chýbali peniaze aj ľudia, teraz to už vyzerá trochu lepšie. Berggericht ešte síce nemá dočasnú strechu, ale tento týždeň sa odstraňuje tá pôvodná, z ktorej ostali len prehorené trámy a plechy. „Prišlo nám 504-tisíc, ktoré by mali pokryť odstránenie strechy, vybudovanie dočasného prestrešenia, ale aj zameranie objektu a vypracovanie projektovej dokumentácie k obnove,“ vraví Denková. V múzeu, samozrejme, rátajú aj s ďalšími financiami, ktoré im uznesením prisľúbila vláda Eduarda Hegera.

Kedy bude Berggericht hotový, si zatiaľ Zuzana Denková netrúfa odhadnúť. V najbližších dňoch očakáva múzeum stanovisko od krajských pamiatkarov, aké výskumy by mali obnove objektu predchádzať.

„Bude to určite zložitejší proces s viacerými verejnými obstarávaniami, ale verím, že budeme napredovať, a koncom tohto roka by sme už mohli vedieť aj približné časové lehoty,“ hovorí Denková.

Pozitívne hodnotí aj výberové konania, ktoré múzeum vyhlásilo. Na väčšinu pracovných pozícií už vybrali nových ľudí, ktorí nastúpia postupne počas leta. „Som veľmi vďačná za to, že naše žiadosti boli vypočuté. Personálne posilnenie je pre nás veľmi dôležité, lebo okrem administratívnych procesov potrebujeme pripraviť aj nové expozície a to je práca, na ktorú by sme nemali kapacity,“ hovorí Denková. V tíme pribudne nová teoretička umenia, geológ, umelecká reštaurátorka, pamiatkarka aj odborníčka na verejné obstarávanie.

Riaditeľka Slovenského banského múzea sa už stihla stretnúť aj s Milanom Chrenkom, ktorý na mieste ministra životného prostredia vystriedal Jána Budaja (Demokrati). „Nadobudla som presvedčenie, že si na ministerstve uvedomujú situáciu, v ktorej sme sa ocitli, a dostali sme prísľub pomoci aj promptného schvaľovania našich žiadostí. Verím, že to tak aj bude,“ hovorí Denková.

Piatkové otvorenie Galérie Jozefa Kollára neznamená, že v tejto budove múzea už bude všetko hotové. Na sťahovanie zbierok do depozitárov musí múzeum tiež urobiť verejné obstarávanie, trvať to môže niekoľko mesiacov. Šéfka múzea si pritom uvedomuje, že úpravy, ktorými galéria po požiari prešla, sú skôr kozmetické a mali by nasledovať aj ďalšie. „Je mi napríklad ľúto, že sa nám nepodarilo vymeniť svietidlá, ktoré sú pre výstavy nevhodné, ale zatiaľ vymeníme aspoň žiarovky a verím, že sa nám to podarí neskôr s novými expozíciami,“ hovorí Denková.

Má však veľkú dôveru v galerijný tím a oceňuje, ako sa usilujú o získavanie sponzorov a s akou odhodlanosťou sa pustili do príprav nových výstav k otvoreniu galérie. „Môj pôvodný odhad bol, že otvoríme až pred letom na konci júna, ale oni trvali na tom, že to musí byť skôr,“ vraví Zuzana Denková. „Asi málokto si dokáže predstaviť, aký obrovský objem práce to je – naplniť tri veľké domy zmysluplným obsahom –, ale verím, že sa to podarí a že opäť budeme môcť plniť svoju úlohu ako verejná inštitúcia – na to tu predsa sme.“