Denník N

Česko-slovenské slovo týždňa: bramborová medaile v. zemiaková medaila

Prečo sa za štvrté miesto v Česku aj na Slovensku rozdávajú zemiakové medaily? Vysvetľujeme v novom vydaní jazykového seriálu.

BRAMBOROVÁ MEDAILE

Pár slov o sousloví bramborová medaile

Tentokrát to nestačilo ani na čtvrté místo, to brali Američané… Tak snad příště.

Znáte to – bramborová medaile. Nikdo ji nechce. Jako by byl větší úspěch skončit pátý, protože čtvrtý, jémine, to jsou přece ty brambory. Když jsem to ještě jako prcek poslouchal, nešlo mi to na rozum. Říkal jsem si, co asi těm lidem na bramborách vadí? U nás doma byly brambory jednou z oblíbených pochoutek – však jsem taky ze severu Moravy, bramborového kraje, že ano. Prostě kobzole, kam se podíváš. Nadité pytle ve sklepě a skoro každý den na talíři. Když mi chtěl táta udělat radost, hodil pár vařených brambor na pánvičku, a pak mi je naservíroval k večeři s mlékem nebo kefírem. Ha! A žena si ze mě utahuje dodnes, že i koprovou omáčku jím s vařenými brambory. (Jen tu svíčkovou zatím trpím s knedlíky.)

A přesto – co se medailí týká, jsou brambory něco nechtěného. Holenku, kdybych se měl držet příloh, rozděloval bych spíš medaile knedlíkové. Ale uznávám: k plackám, jakože medailím, mají brambory blíže. Jenže zase – o bramboráky byla vždycky rvačka a nad čtvrtým flekem se div nepláče. To taky nesedí. Ani na táborech jsme si jako děti nevyráběli z brambor medaile – razítka ano, ale na medaile, to by jich byla škoda. Raději jsme je zdlábli.

Osobně bych se zasadil o to, aby se v rámci zlepšení renomé čtvrtého místa rozdával alespoň pytel brambor na sportovce – když už to teda necinklo, může mít aspoň fajn brsalátekbrkašičku nebo třeba vařbramboru. Může si udělat hranolky (mužského i ženského rodu, jak je libo) nebo bramboráčky. Může si zkrátka udělat bene. Jo a místo šáňa by se k čtvrtému flíčku mohl závodníkům stylově podávat rovnou tuzemák. Třeba by pak – jak občas zaznívá otřepaná sportovní fráze – měla bramborová medaile opravdu cenu zlata…

Čech o sousloví zemiaková medaila

Tak alespoň že slovenští bratři (a sestry) to vidí stejně: i oni za čtvrté místo rozdávají brambory. Tedy pardon – zemiaky. Přitom v jiných zemích patří ke čtvrtému fleku třeba cínové (Řecko), dřevěné (Rusko) nebo plechové (Německo) medaile. A když už vybrat nějakou tu pochutinu, tak je cítit snaha aspoň to těm čtvrtým trochu osladit – například čokoládou, jako to dělají Španělé nebo Francouzi. Ale zpět. Osobně mi přijde o fous přiléhavější použít zemiaky než brambory – zemiaky mnohem přímočařeji odkazují k půdě, zemi, ve které rostou. A když se snažíte posunout aspoň k bronzu, musíte rýt hodně držkou v zemi. Dáte do toho všechno a někdy to vyjde, někdy ne – zemiaková medaile tak může být fajn připomínkou, že jste to aspoň zkusili.

Martin Kavka, zakladateľ online slovníka nových a slangových výrazov Čeština 2.0. Spoluautor knihy Hacknutá čeština

ZEMIAKOVÁ MEDAILA

Niečo o slovnom spojení zemiaková medaila

Umiestniť sa v súťaži na nevďačnom 4. mieste a nezískať zlatú, striebornú ani bronzovú, ale len akúsi pomyselnú, tzv. zemiakovú medailu (nazývanú aj nepopulárnou, neobľúbenou, nešťastnou, trpkou, resp. „tým, čo zostalo“, „čo sa ušlo“, „s čím sa treba uspokojiť“), to je ako zo zlého sna každého pretekára – tá „tesnotka“ škrie – aj keď stále platí, že nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. Najmä v športovom žargóne obľúbené použitie prívlastku zemiaková pre takúto medailu-nemedailu, symbol športového sklamania, pravdepodobne vychádza z predstavy akejsi podradnosti, bezvýznamnosti, bezcennosti zemiakov. Hľuzy ľuľka zemiakového (lat. Solanum tuberosum) sa občas označujú aj ako potrava chudobných, ktorí „nemajú na viac“, resp. „na nich už nič lepšie nezostalo“ – presne ako u tých sklamaných súťažiacich, ktorí sa nedostali na stupienok víťazov. (Možno je to preto, že zo zemiakov možno ľahko naplátkovať pekné rovné kolieska, príp. do nich aj niečo vykrojiť podobne, ako keď deťom vyrábame zemiakové pečiatky.)

Môžeme predpokladať, že motiváciou pri výbere materiálu pre toto neutešené označenie bolo hlavne hľadanie niečoho všedného, lacného, všadeprítomného vo veľkých množstvách, niečoho, čo by bolo v protiklade k vzácnym kovom, ako je zlato, striebro a bronz. Povedzme si však pravdu – aj taká zemiaková medailička (malý zemiačik, zemiak, veľké zemiačisko, nárečovo zemák, krumpeľ, krumpľa, gruľa, bandura, bandurka, ertepla, švábka, grumbír, repa, repka či podzemné/zemské jablko – pozri tiež tu) je lepšia ako nič, veď aj v rozprávke Soľ nad zlato išli na to rovnako a všetci vieme, ako to dopadlo. Áno, majme na pamäti, že zemiaky sú jednou z najvýznamnejších poľnohospodárskych plodín a v minulosti viackrát zachránili Európu pred hladomorom – český prírodovedec Jan Svatopluk Presl ich vo svojom Rostlinopise (1846) dokonca považuje za „najväčší úžitok, ktorý ľudstvo z objavenia Ameriky malo“.

Slovenka o slovnom spojení bramborová medaile

Faktom je, že zemiaky sú po ryži, pšenici a kukurici štvrtou celosvetovo najkonzumovanejšou potravinou – český kráľ fejtónov Rudolf Křesťan v jednom svojom výbornom fejtóniku v tejto súvislosti píše: „Že by právě z této statistiky vzniklo přenesení brambor do medailového symbolu pro čtvrtou pozici? Ocenil jsem, když jeden vynalézavý novinář dal svému článku o zmíněném čtvrtém místě celosvětově konzumovaných brambor následující vtipný titulek – cituji: BRAMBORÁM NÁLEŽÍ BRAMBOROVÁ MEDAILE. Jsem celoživotní obdivovatel nápaditých formulací, a kdyby v tomto oboru existovala nějaká soutěž, navrhoval bych autorovi zmíněného titulku taky medaili, a to rovnou zlatou!“

Ak by náhodou na českých a slovenských turnajoch došli zemiaky/brambory a nebolo čo zavesiť na imaginárnu stužku ako cenu útechy, je tu ešte výborný plán B: medaila drevená, čokoládová (ako v iných jazykoch) alebo – spomeňme si na hlášku Jula Satinského alias Alberta z kultovej československej komédie S tebou mě baví svět (1982): „Kup kulatý sušenky, večer budu rozdávat medaile!“

Monika Kapustová, lingvistka, vedecká pracovníčka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied

Česko-slovenské slovo týždňa/týdne je spoločný projekt Českého národného korpusu a Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied pri príležitosti 30 rokov od rozpadu ČSFR. Viac informácií nájdete na webe https://slovo.juls.savba.sk/.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Československo

Pekné veci

Veda

Teraz najčítanejšie