Zástupy detí čakajú na prijímačky. Šanca zmaturovať je v Česku nedostatkovým tovarom

Autor je editor Českého rozhlasu Plus.

Dostať sa na vysnívanú strednú školu či gymnázium je vždy stres. Krutosť tohtoročného zaraďovania žiakov deviatych tried do prvých ročníkov v Česku však tento rok dosiahla groteskné rozmery.

České médiá už mesiac plnia príbehy detí, ktoré na prijímacích skúškach dosiahli silné skóre (v Česku sú prijímacie skúšky na stredné školy jednotné), ale na vybrané školy sa nedostali. Netýka sa to pritom len gymnázií, ale aj stredných škôl s maturitou.

Rodičom nezostáva nič iné než zúfalo hľadať miesto v druhom kole prijímačiek na aspoň nejakej strednej škole. Na sociálnych sieťach sa objavili fotografie, na ktorých stoja zástupy ľudí čakajúcich na niekoľko voľných miest. A českí rodičia sa pýtajú, ako je toto vôbec možné.

Fronta na pohovory na Slovanske gymnazium. Je to az vykukujici zluta budova, pohovory jsou 2 dny, berou 11 lidi…@MikulasBek , tohle je hruza pic.twitter.com/YLodcRL2Vk

— Teroma (@Teroma13) May 17, 2023

Zaskočené úrady

Prekvapené sú aj samosprávne kraje, ktoré stredné školy zriaďujú, a české ministerstvo školstva. Tohtoročný problém, ktorý sa aspoň v určitej miere pravdepodobne zopakuje aj na budúci rok, sa pritom dal celkom ľahko predpovedať.

Bezprostredným dôvodom tohtoročnej mizérie, ktorá sa týka predovšetkým Prahy, Brna a ďalších veľkých miest, je totiž silný populačný ročník deviatakov. Na predpoveď jeho príchodu na stredné školy sa stačilo pozrieť pred pätnástimi rokmi do matriky.

Český systém však na takéto zmeny reaguje ťažkopádne. Česká vláda môže v školstve len veľmi ťažko niečo plánovať, pretože školy majú na starosti kraje, ktoré zároveň nemajú dostatočný aparát na to, aby činnosť svojich škôl vyhodnocovali alebo riadili. Časť hajtmanov (českých županov) navyše podlieha predstavám, že maturitu by malo mať čo najmenej mladých ľudí, aby bol dostatok lacnej pracovnej sily do českých montážnych hál.

Tlak verejnosti na zmenu je teraz veľký a zdá sa, že sa naozaj niečo zmení. Bohužiaľ sa časť debaty prikláňa k riešeniam, ako nabudúce zabezpečiť efektívnejší priebeh prijímacích skúšok, prípadne že treba vytvoriť dosť miest na dobrých školách pre talentované deti, ako naznačil český premiér.

No dúfajme, že sa reforma neobmedzí iba na „dobré školy pre talentované deti“. Talentované dieťa totiž v českom školstve väčšinou znamená dieťa z motivovanej rodiny, kde je dosť peňazí na doučovanie alebo prípravu na testy. Podľa údajov český systém reprodukuje spoločenské nerovnosti a chýba mu spôsob, ako podporiť žiakov, ktorí „talent“ nemajú.

Mnoho problémov českého systému pramení z faktu, že veľkú časť detí stavia pred voľbu, či sa majú špecializovať v pätnástich rokoch, alebo majú bojovať s rovesníkmi o miesto na gymnáziu, ktoré poskytuje všeobecné vzdelanie.

Špecializovať sa v pätnástich rokoch je pritom pre veľa žiakov príliš skoro. Navyše je naivné predpokladať, že v čase prudkého technologického vývoja bude aj po rokoch dopyt po pracovnej sile zodpovedať skladbe českých učňovských a stredoškolských odborov.

Dobré školy pre všetkých

V skutočnosti český domnelo meritokratický systém, v ktorom si stredoškolské vzdelanie, po ktorom sa dá pokračovať na vysokú školu, treba vysúťažiť, „narazil na stenu reality“.

Je zaujímavé, že sa o ňom taká vášnivá debata vedie až teraz, keď začal požierať nádeje detí zo stredných a vyšších tried. Talentom a ambíciami tisícov žiakov už pritom plytvá roky. O Rómoch, ktorých české školstvo aj napriek rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva stále segreguje, ani nehovoriac.

Preto treba podporiť iniciatívu ministra školstva Mikuláša Beka na rozšírenie ponuky všeobecného vzdelania pre všetkých. No systém bude musieť byť priestupnejší – napríklad aby si učni, ktorí o to prejavia záujem, mohli ľahšie dorábať maturitu či pokračovať vo vzdelaní aj po strednej škole.

Treba však nabúrať predstavu, že jeden test v pätnástich rokoch má navždy určiť, akú by malo mať dieťa šancu vo vzdelávacom systéme a následne aj vo svojom živote. Ak budú Česi hlavne bojovať o to, aby bolo dosť dobrých škôl pre „talentované“ deti, a nie pre všetkých, bude to znamenať, že sa zo súčasnej krízy príliš nepoučili.

Zaujímavé texty:

Česká republika si od začiatku ruskej agresie na Ukrajine vylepšila svoju medzinárodnú reputáciu nielen vďaka svojej pomoci Ukrajine, ale aj dobre zvládnutým predsedníctvom EÚ. V západnej Európe začala byť vnímaná ako prvá krajina nášho regiónu, ktorej sa hádam podarilo uniknúť z osídiel postkomunistického populizmu, ako aj nájsť potrebnú mieru odstupu od Višegrádskej štvorky, ktorá si v posledných rokoch vyslúžila v Únii nedobrú povesť. Ak by českí konzervatívci uspeli pri zablokovaní ratifikácie Istanbulského dohovoru a pri schválení zákona o manželstve pre všetkých a prozápadný prezident Pavel by sa ocitol pod tlakom politikov, ktorí hocikedy nazerajú na menšiny a „tradičné hodnoty“ podobne ako putinovské Rusko alebo orbánovské Maďarsko, môže byť tento politický kapitál premrhaný.

Senát síce potvrdil prezidentových kandidátov na ústavný súd, ale Istanbulský dohovor stále čaká na ratifikáciu a manželstvo pre všetkých na schválenie. Politológ Jiří Pehe opisuje, ako sa pomerne malej skupine konzervatívcov darí v Česku presadzovať svoje priority. (Denník Referendum)

Nemusí to pre nich byť úplne ideálne, ale aspoň to nebude nejaká reformná pravicová vláda, čo ich straší. Je to pritom veľký paradox, pretože v kontexte toho, ako dlho bol pri moci, je veľmi ťažké nájsť niečo, čo konkrétne Fico pre ľudí urobil a ako svojim voličom pomohol. To je veľký rozdiel napríklad oproti Andrejovi Babišovi, ktorý do značnej miery čerpal z ekonomickej konjunktúry, ale ľudia si môžu povedať, že za Babiša išli v niektorých sektoroch platy hore atď. Skutočne na to, ako dlho a akú moc mal, má Fico vlastne minimálne politické výsledky. Okrem symbolických vecí typu vlaky zadarmo Fico dramaticky voličom nepomohol.

Sociológ Dominik Želinský v rozhovore o rozdieloch medzi Ficom a Babišom a aj o národných mýtoch Čechov a Slovákov. (iRozhlas)

Fiktívnosť vôbec nie je alibi alebo dôvodom, ktorý by zmazával riziká. Ide o to, že fikcia je stále spojená s realitou. Po prvé, žiadna fikcia nevzniká vnuknutím z vesmíru. Každý čerpá z reality. A tú realitu si niekto prežil a niekoho sa dotkla. Keď píšete o zneužívaní detí, tak píšete o téme, ktorá existuje v reálnom svete, z ktorej čerpáte. Tých ľudí sa môže dotknúť, keď to urobíte banálnym spôsobom.

Filozof Tomáš Koblížek sa v rozhovore vracia ku kauze spisovateľky Aleny Mornštajnovej a k tomu, ako písať o citlivých veciach. (iRozhlas)

Dialóg týždňa:

– Asi nie ste z právnického prostredia…

– Som, mám doktorát z ústavného práva.

Je vždy dojemné sledovať, keď respondenti automaticky predpokladajú, že majú navrch nad novinármi, ktorí s nimi robia rozhovor. Naposledy takto narazil senátor Tomáš Goláň (ODS) pri rozhovore so zástupkyňou šéfredaktora týždenníka Respekt Andreou Procházkovou.