Denník N

Na dôchodku vytvoril v svojej záhrade celý svet. Vo Východnej otvárajú unikátnu výstavu Martina Sabaku

Objekty Martina Sabaku. Foto N - Tomáš Benedikovič
Objekty Martina Sabaku. Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Martin Sabaka bol obuvníkom a železničiarom. Posledných tridsať rokov svojho života však strávil tvorbou objektov v svojej predzáhradke vo Východnej.

Vtesnal ich tam desiatky – Tower Bridge z Londýna, šikmú vežu z Pisy, sochu Krista z Ria de Janeiro aj Bratislavský hrad. V roku 2016 zomrel a jeho „svet“ zarástol burinou. Objekty sa však po rokoch šťastných aj nešťastných náhod podarilo zachrániť.

Neboli to totiž žiadne tuctové kópie svetových atrakcií, ale originálne diela s množstvom fascinujúcich detailov. A zároveň jedinečný dôkaz o živote dôchodcu, ktorý sa vzoprel stereotypom.

Od soboty sa dajú diela Martina Sabaku vidieť na Farme Východná. Tím umelcov, odborníkov a nadšencov z manažmentu farmy tam vytvoril expozíciu Stanica Svet. Je to mimoriadne inšpiratívna zastávka.

Expozícia Stanica Svet Martina Sabaku na Farme Východná. Foto N – Tomáš Benedikovič
Objekty Martina Sabaku. Foto N – Tomáš Benedikovič
Halu chceli na farme pred pár rokmi zbúrať, dnes je z nej galéria. Foto N – Tomáš Benedikovič

Zo zábavky sa stala legenda

„Nechcel som voľný čas tráviť po daromnici. Tak som si našiel túto zábavku,“ hovoril Martin Sabaka redaktorke SME v roku 2004, keď sa ho pýtala, ako sa to začalo. Do dôchodku nastúpil po infarkte v polovici 80. rokov. Mal vtedy 61 rokov a v predzáhradke svojho domu začínal svoju v poradí tretiu „kariéru“.

Väčšinu z budov a slávnych monumentov, ktorých zmenšeniny urobil, naživo nevidel. „Tento kraj nikdy nebol bohatý a v minulosti sa ani nedalo po svete cestovať tak ako dnes. Tak som si svet preniesol do záhrady,“ vravel. Východnú opúšťal len výnimočne. Architektúru obdivoval na pohľadniciach, suveníroch, vo filmoch a na fotografiách v časopisoch. A nebál sa znázorniť ich tak, ako ich videl svojimi vlastnými očami.

Svoje diela zhotovoval z betónu, železa, dreva a z množstva rôznych odpadových materiálov, ktoré našiel na smetisku za dedinou. Jeho predzáhradka sa časom stávala neprehliadnuteľnou.

Martin Sabaka vo svojej záhrade, 2004. Foto – Alan Hyža

S ľuďmi, ktorých jeho tvorba zaujala, Martin Sabaka rád debatoval. Tak si na neho pamätá aj Ľubomír Kružliak, člen predstavenstva Farmy Východná. V obci sa ocitol okolo roku 2008, keď do miestneho družstva vstúpil s britským investorom. Dnes je z družstva prosperujúca biofarma, ktorá sa venuje nielen výrobe, ale aj množstvu zážitkových aktivít.

Spomína si, ako raz za ním prišla pani Sabaková,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie