Katatonická žena sa po dvadsiatich rokoch prebudila. Jej príbeh môže zmeniť psychiatriu

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Píše Richard Sima, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.
April Burrellová bola mladá žena, u ktorej sa nečakane rozvinula katatónia – chorobná strnulosť, jeden z prejavov schizofrénie. Zrazu sa nehýbala, nežmurkala, ani nevedela, kde je a kto je.
Predtým, ako sa stala pacientkou, bola April vynikajúcou študentkou, ktorá na univerzite dostávala samé áčka. Študovala účtovníctvo.
Ako 21-ročná však prežila traumatickú udalosť, po ktorej sa u nej náhle rozvinula psychóza. Stratila sa v neustálych zrakových a sluchových halucináciách. Niekdajšia najlepšia žiačka v stredoškolskom ročníku už nedokázala komunikovať, umývať sa a starať o seba.
April diagnostikovali ťažkú formu schizofrénie, často ničivej duševnej choroby, ktorou trpí asi jedno percento svetovej populácie a ktorá môže drasticky narušiť správanie jedincov a ich vnímanie reality.
„Bola prvou osobou, ktorú som videl ako pacientku,“ hovorí Sander Markx, psychiater z Kolumbijskej univerzity, ktorý bol ešte len študentom, keď v roku 2000 po prvý raz stretol April. „Do dnešného dňa som nevidel viac chorého pacienta.“
Trvalo takmer dve desaťročia, kým sa ich cesty opäť skrížili. V roku 2018 však ďalšie náhodné stretnutie viedlo k niekoľkým lekárskym objavom, ktoré pripomínali scény z Času prebúdzania, slávneho filmu inšpirovaného memoármi neurológa Olivera Sacksa, ktorý úspešne liečil a prebúdzal katatonických pacientov.
Markx a jeho kolegovia zistili, že Apriline príznaky boli klinicky nerozoznateľné od schizofrénie, ale taktiež mala lupus – skrytú, no liečiteľnú autoimunitnú chorobu, ktorá napádala jej mozog.
Po mesiacoch cielenej liečby – a viac než dvoch desaťročiach uväznenia vo svojej mysli – sa April prebudila.
Prebudenie April – a úspešná liečba iných ľudí s podobnými stavmi – teraz znamená zmenu v starostlivosti o niektorých z ťažko chorých psychiatrických pacientov, z ktorých mnohí sú umiestnení v ústavoch pre duševne chorých.
Výskumníci pracujúci v rámci Newyorského systému starostlivosti o duševné zdravie našli zhruba 200 pacientov s autoimunitnými chorobami – niektorí z nich sú už roky umiestnení v ústavoch –, ktorým objav môže pomôcť.
A vedci z celého sveta, vrátane Nemecka a Veľkej Británie, vykonávajú podobný výskum, pričom zistili, že skryté autoimunitné ochorenia a zápalové procesy môžu byť u pacientov s rôznymi psychiatrickými diagnózami bežnejšie, ako sa predpokladalo.
Hoci súčasný výskum zrejme pomôže len malej skupine pacientov, jeho dosahy už menia psychiatrickú prax a spôsob diagnostiky a liečby mnohých duševných chorôb.
„Toto sú zabudnuté duše,“ hovorí Markx. „Nielenže zlepšujeme životy týchto ľudí, ale dokážeme ich aj priviesť späť z miest, o ktorých som som si myslel, že z nich niet návratu.“
Ako sa April stratila
Ešte ako tínedžerka vyrastajúca v Baltimore April pripomínala vysokoškolskú študentku účtovníctva, ktorou sa neskôr aj stala. Otcovi spravovala šekovú knižku a pomáhala mu vyberať nájomné z jeho nehnuteľností.
Žila so svojím otcom, ktorý slúžil v armáde, a nevlastnou matkou. Je zo siedmich súrodencov. Vždy sa veľmi sústredila na štúdium a bola sklamaná, ak dostala béčko.
Na strednej škole hrala volejbal a jej rodina si na ňu spomína ako na dievča, ktoré bolo schopné prakticky vo všetkom. Otcovi pomáhala zrekonštruovať desiatky jeho nehnuteľností, aby ich mohol prenajímať. Dokonca zapájala elektrické zásuvky a lozila po strechách, aby ich dechtovala a opravovala.
Podľa všetkého sa jej darilo, bola zdravá a nevykazovala žiadne známky duševného utrpenia nad rámec bežných tínedžerských bolestí.
„April bola úspešná,“ hovorí jej starší nevlastný brat Guy Burrell. „Bola veľmi priateľská a spoločenská. Milovala život.“
V roku 1995 však jej rodina prijala desivý telefonát od jedného z jej profesorov. April bola zmätená a hospitalizovali ju. Podrobnosti boli nejasné, ale zdalo sa, že utrpela