Malé strany majú už iba niekoľko dní na to, aby rokovali o spájaní – Boris Kollár tento týždeň potvrdil, že voľby vyhlási v piatok 9. júna. Májový prieskum agentúry Focus pre Na telo ukazuje, že pri hranici zvoliteľnosti sa pohybuje niekoľko strán, ktoré sú súčasťou diskusií o spájaní.
Kým tri najsilnejšie strany si držia pevné miesto v prieskume preferencií – Smer, Hlas a Progresívne Slovensko –, okolo piatich percent je čoraz viac hnutí. V najnovšom prieskume Focusu sa k tejto hranici priblížila aj Slovenská národná strana, ktorá má 4,7 percenta.
Strana bývalého premiéra Eduarda Hegera sa, naopak, k parlamentu nepribližuje. Preferencie Demokratov sa stále pohybujú okolo troch percent, v aktuálnom prieskume dokonca mierne klesli na 3,2 percenta. Pri hranici zvoliteľnosti sú aj bývalé koaličné strany OĽaNO a SaS. V percentách im zatiaľ nepridala ani rozbehnutá kampaň – a to masívna bilbordová kampaň SaS či desiatky diskusií Igora Matoviča po Slovensku.
Strana Hlas po niekoľkých mesiacoch prvýkrát nezaznamenala pokles, preferencie si udržiava okolo 17 percent. Najsilnejšou stranou zostáva Smer.
Robert Fico chce kandidátku strany predstaviť okolo 20. júna, povedal to v relácii TA3. Podľa neho budú prioritou predvolebnej kampane zastavenie zdražovania alebo zmena fixácií hypoték, na ktorej riešenie Fico presadzuje zavedenie bankového odvodu.
Agentúra Focus oslovila 1012 respondentov na konci mája, od 24. do 31. mája.
Presne 16 percent ľudí odpovedalo, že by voliť nešlo. Ďalších 13 percent bolo nerozhodnutých.
Demokrati klesajú – ako aj ostatní, ktorí sa s nimi nechceli spojiť
Malé strany posledné týždne neboli úspešné v spájaní sa. Demokratom sa nepodarilo dohodnúť s nikým, spoločnú kandidátku oznámili iba Modrí Mikuláša Dzurindu a László Sólymos so stranou Most-Híd 2023, ktorá vznikla po odchode časti politikov z Aliancie.
Focus ich ešte meral samostatne. Modrí majú v prieskume 1 percento (v apríli 0,3 %), Most-Híd 2023 o čosi viac – 1,5 percenta.
V najnovšom prieskume Focusu došlo len k malým posunom, to sa týka aj Demokratov, ktorí nerastú smerom k 5 percentám. Hegerova poverená vláda skončila začiatkom mája, z ministerských postov odišli viacerí členovia strany. Demokrati tvrdili, že im to neuškodí a môžu sa naplno venovať kampani, no v preferenciách sa to neodrazilo. Klesajúci trend strane potvrdili aj prieskumy agentúr Ipsos a AKO.
Podľa volebného modelu agentúry Ipsos majú Demokrati stále široký volebný potenciál, no aj ten im po troch mesiacoch klesol. Jadro voličov Demokratov je na úrovni 1,1 percenta a široký potenciál na 9 percentách (v marci to bolo 12 percent).
Lepšie na tom nie je ani KDH, ktoré odmietlo spojenie s Demokratmi. Ich preferencie sa hýbu medzi piatimi až šiestimi percentami a naďalej sú v pásme ohrozenia. Podľa agentúry Focus KDH mierne kleslo zo 6 na 5,5 percenta.
Aj keď KDH odmietlo spájanie s Demokratmi, nemá oveľa pevnejšie voličské jadro – podľa Ipsosu sú jedinou voľbou pre 2,3 percenta voličov, ako druhú a tretiu voľbu by ich dokopy volilo 10 percent.
Demokratov odmietol aj Zsolt Simon, predseda strany zloženej z piatich subjektov – Maďarské fórum, ODS, Za regióny, Strana rómskej koalície a DS. Strana však na tom nie je dobre – už aj tak nízke preferencie naďalej klesajú, Simonovu stranu by volilo iba 1,1 percenta. V aprílovom Focuse mali 1,7 percenta.
Rovnaké preferencie ako Simonova strana má aj hnutie Za ľudí, ktoré rokuje o predvolebnej spolupráci s OĽaNO.
Spomedzi maďarských strán si najlepšie čísla naďalej udržiava Aliancia, no ešte stále to nestačí na to, aby sa dostala do parlamentu. Podľa Focusu by ju volili 4 percentá voličov.
SNS sa darí získavať spojencov
Ako jedna z mála strán mierne stúpla SNS, ktorá v apríli zobrala na kandidátku predstaviteľov strany Život, ktorú vedie poslanec Tomáš Taraba. SNS sa podľa Focusu blíži k hranici zvoliteľnosti, dostala sa na úroveň 4,7 percenta. Trend však nepotvrdil napríklad prieskum agentúry Ipsos, podľa ktorej strana v máji mierne klesla.
SNS má pomerne pevné jadro voličov – 2,6 percenta. To je viac ako KDH či SaS. Široký potenciál má na úrovni 10 percent. Navyše má silné spojenectvo v Smere, ako ukazuje predvolebný model Ipsos. Každý piaty volič Smeru hovorí, že by bol ochotný voliť aj SNS alebo Republiku.
Robert Fico v relácii TA3 znova nevylúčil možnú spoluprácu so stranou Republika. Najprv vyhlásil, že nebude spolupracovať so stranou, ktorá chce vystúpenie Slovenska z NATO. Keď ho moderátor upozornil, že strana Republika má na svojom webe snahu o vystúpenie Slovenska z NATO, Fico mávol rukou. Tvrdil, že strany si na webstránky môžu napísať hocičo – dôležité bude to, čo bude v prípadnom budúcom programovom vyhlásení vlády.
Smer naďalej mierne stúpa, podľa Focusu by ho volilo až 18 percent voličov, stúpajúci trend Ficovej strany potvrdila aj agentúra Ipsos.
Druhou najsilnejšou stranou ostáva Hlas, ktorý pokles preferencií podľa Focusu zdanlivo zastavil a je na úrovni 17,4 percenta. Agentúra Ipsos však aj v máji namerala Petrovi Pellegrinimu klesajúci počet voličov.
Progresívne Slovensko sa podľa Focusu aj Ipsosu prepadlo o niekoľko desatín na 12,5 percenta, a tak ostáva treťou najsilnejšou stranou.
Pri odhadoch, ako by mohlo vyzerať skladanie novej vlády, treba brať do úvahy práve to, koľko strán sa pohybuje okolo hranice zvoliteľnosti. Ťažko tak predpokladať, ako bude vyzerať nový parlament. Pomery sa môžu do volieb meniť, čo nahráva napríklad vstupu SNS aj do koalície so Smerom.
Okolo hranice zvoliteľnosti sa hýbu aj bývalé koaličné strany. Preferencie SaS, ktorá ohlasovala, že chce vyhrať voľby, sa neposúvajú od piatich percent, a to aj napriek rozbehnutej kampani. V preferenciách sa neodrazilo ani to, že SaS zmenila názov, vizuály, predstavila novú kandidátku a najala si českého marketéra Mareka Prchala, ktorý spolupracoval aj s Andrejom Babišom.
Už viac ako mesiac obieha Slovensko Igor Matovič, ktorý má v regiónoch občas aj dve diskusie s občanmi denne. Ani to nepomohlo, aby sa OĽaNO bezpečne vzdialilo od hranice zvoliteľnosti. Podľa Focusu, naopak, mierne kleslo na 5,3 percenta.
Sme rodina mierne stúplo podľa Focusu aj Ipsosu. Hnutiu zjavne pomohla masívna predvolebná kampaň, ktorá musela prekrývať súkromné kauzy Borisa Kollára v slovenskom bulvári, kde sa dostával do konfliktu s matkami svojich detí.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Denisa Gdovinová






























