Denník N

Smartfóny nás hlúpejšími nerobia – ak práve nerobíme viac vecí naraz

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Moderné technológie nám majú pomáhať zvládať prácu lepšie a rýchlejšie. No ak sa snažíte robiť niekoľko vecí naraz, váš výkon bude oveľa slabší, upozorňujú neurológovia.

Dnešné smartfóny sú ako švajčiarske nožíky, ktoré v sebe skrývajú niekoľko rôznych funkcií. Chcete si zavolať? Prečítať e-mail? Pozrieť sa, čo nové na sociálnych sieťach? Odfotiť seba či niekoho alebo niečo iné? Počúvať hudbu? Prečítať správy? Či dokonca knihu?

To všetko dnes máme poruke. Stačí len pár klikov, aby sme v priebehu pár minút odpísali na správy, zistili, čo nové majú naši priatelia a aspoň matne si prebehli noviny. A vďaka moderným technológiám sme stále k dispozícii aj my sami.

Používanie nových technológií by nám malo uľahčovať život. Viaceré výskumy však hovoria, že to veľmi záleží na tom, ako svoje zariadenia používame. A ak si myslíte, že vďaka nim zvládnete oveľa viac úloh, majú pre vás neurológovia zlú správu – v skutočnosti môžeme byť aj vďaka smartfónom efektívni oveľa menej ako v minulosti.

Nie sme menej pozorní ako v minulosti

Mnohí ľudia dnes majú pocit, že sa nedokážu sústrediť tak ako kedysi. Podľa prieskumu americkej spoločnosti Pew Reasearch si až 90 percent stredoškolských učiteľov myslí, že dnešní žiaci nedokážu udržať pozornosť tak ako v minulosti. Teda v čase, keď počítače zaberali celé miestnosti, pevné linky boli vzácnosťou a pošta ešte nebola tou smiešnou retro budovou, kam už dnešný človek nemá veľa dôvodov ísť.

Daniel Willingham, profesor psychológie z Virgínskej univerzity, však v denníku New York Times tvrdí, že výskumy tieto tvrdenia nepotvrdili. V skratke – ani v čase smartfónov a prepínania z aplikácie do aplikácie sa nezistilo, že by dnešní ľudia mali výrazný problém sústrediť sa a zapamätať si veci.

„Vedci používajú pojem ‘rozsah pozornosti’ na dve veci – koľko si vieme zapamätať a do akej miery vieme udržať pozornosť. Výsledky testov sa dnes nijako nelíšia od výsledkov spred 50 rokov,“ vysvetľuje Willingham.

Americký psychológ zároveň upozorňuje, že udržiavanie pozornosti nezávisí len od schopnosti, ale aj od ochoty sústrediť sa. A to už môže byť väčší problém, aj pre moderné technológie.

„Internet neskrátil rozsah našej pozornosti. Zafixoval v nás však myšlienku, či neexistuje niečo lepšie ako to, čo práve robíme,“ tvrdí Willingham.

FOTO - flickr.com/Matthew G
FOTO – flickr.com/Matthew G

Neurológ: náš mozog je vyťažený viac ako v minulosti

Aj keď niektoré výskumy ukázali, že keď chceme, dokážeme sa sústrediť tak ako pred desiatkami rokov, viacero psychológov a neurológov upozorňuje, že moderné technológie môžu mať predsa len na našu schopnosť myslieť a sústrediť sa zlý vplyv. Daniel Levitin, profesor neurológie z kanadskej McGillovej univerzity, v denníku Guardian vysvetľuje, aké riziká z toho plynú pre náš mozog.

Problémom nie je, že by sme sa nedokázali sústrediť. Problémom je, že sa často máme sústrediť hneď na niekoľko vecí súčasne. A to náš mozog podľa neurologických výskumov nedokáže. Teda, myslieť si to môžeme, ale v skutočnosti naša výkonnosť prudko klesá.

„Keď si ľudia myslia, že robia niekoľko vecí súčasne, v skutočnosti len veľmi rýchlo prepínajú z jednej činnosti na druhú. A zakaždým, keď takto prepíname, doplácame na to,” hovorí pre denník Guardian Earl Miller, neurológ z americkej univerzity MIT.

Môžu za to aj hormóny

Z viacerých výskumov dnes vieme, čo sa s naším mozgom deje, keď sa snažíme robiť niekoľko vecí naraz. A nie je to nič povzbudivé.

Jednu z hlavných úloh zohrávajú chemické látky, ktoré sa v našom tele tvoria. Ak robíme niekoľko vecí súčasne a prepíname v rýchlom slede z úlohy na úlohu, naše telo reaguje vyplavením dvoch hormónov – kortizolu a adrenalínu. Kortizol náš organizmus produkuje pri zvýšenom strese, a ak ho máme v tele dlhodobo nadbytok, naša imunita je oslabená a reagujeme oveľa podráždenejšie. Adrenalín zas stimuluje činnosť mozgu, no zároveň spôsobuje skratkovité myslenie.

Potom je tu prefrontálna kôra, čo je predná časť mozgu, ktorá funguje ako „pracovná pamäť nášho počítača v hlave“. Levitin upozorňuje, že práve táto oblasť nášho mozgu je zodpovedná za sústredenie sa na úlohu. Má to však jeden háčik – na našu škodu je táto oblasť náchylná upriamovať našu pozornosť vždy na niečo iné.

A ak robíme niekoľko vecí naraz, náš mozog vytvára dopamínovú „spätnú väzbu“ – vytvára v nás potrebu hľadať stále nové a nové vonkajšie vzruchy a počas toho produkuje dopamín, látku, ktorá je zodpovedná za to, že sa cítime príjemne. Preto sa cítime tak dobre, keď každú chvíľu robíme niečo iné – a ide to na úkor toho, aby sme sa poctivo sústredili na konkrétnu úlohu.

„Ide o paradox – pozornosť tej istej oblasti nášho mozgu, ktorá je zodpovedná za sústredenie, je veľmi ľahké odlákať. Odpovedáme na hovory, kotrolujeme emaily, posielame správy. Každá z týchto činností stimuluje centrá nášho mozgu, spôsobuje vyplavenie endogénnych opioidov, a tým znižuje našu schopnosť sústrediť sa,” hovorí neurológ Levitin.

FOTO - flickr.com/John Ragai
FOTO – flickr.com/John Ragai

Aj na malé rozhodnutia potrebujeme veľa energie

Nehovoriac o tom, že mozog potrebuje na svoju činnosť prísun energie. A ak sa snažíme robiť paralelne niekoľko činností, spálime jej neporovnateľne viac, ako keby sme sa sústredili len na jednu činnosť.

„Keď svoju pozornosť presúvame z jednej činnosti na druhú, náš mozog spaľuje okysličenú glukózu. To je to isté palivo, ktoré potrebujeme na to, aby sme sa dokázali sústrediť,“ píše Levitin.

Výsledkom je, že je človek rýchlo unavený, dezorientovaný a v strese. Bez energie potrebnej pre činnosť mozgu sa náš psychický aj fyzický výkon logicky znižuje a hormón kortizol, ktorý vzniká pri reakcii na stres, nás zas núti správať sa agresívnejšie a impulzívnejšie.

Nie je ťažké domyslieť si, že v takomto stave asi nie je človek schopný robiť dobré rozhodnutia. Nehovoriac o tom, že ak celé dni prepíname z jednej úlohy na druhú, rozhodujeme sa v podstate neustále.

„Odpoviem na tú správu? Ako napíšem tento email? Zoberiem si pauzu alebo budem pokračovať v práci? Ukázalo sa, že už len pri rozhodovaní sa spotrebujeme veľa energie a že aj takéto ‘malé’ rozhodnutia nás stoja toľko energie ako tie zásadné,“ vysvetľuje Levitin.

„Cítime sa povinní odpovedať na každý email, ale nie je možné robiť to a spraviť popri tom aj niečo iné,“ dodal neurológ.

Stačí len príležitosť a výkon sa zníži

Psychológovia dokonca dokázali, že už len príležitosť na robenie niekoľkých vecí naraz znižuje ľuďom schopnosť efektívne myslieť. Sústredíte sa na dôležitú úlohu a zároveň vedľa vás bliká mobil so zmeškaným hovorom? Váš výkon sa môže znížiť až o 10 bodov IQ.

„Ľudia nedokázali efektívne riešiť problémy, ak sa v ich blízkosti nachádzali rôzne elektronické zariadenia,“ povedal pre Guardian Glenn Wilson, bývalý profesor psychológie z londýnskej Gresham College.

Wilsonov výskum tiež ukázal, že schopnosť ľudí sústrediť sa a pamätať si informácie je pri ľuďoch, ktorí robia niekoľko činností naraz, ešte nižšia, ako keby fajčili marihuanu.

Russ Poldrack, neurológ zo Standforskej univerzity, okrem toho ukázal, že aj pri učení sa je dôležité, či sa sústredíme len na štúdium, alebo popri čítaní učebníc pozeráme televíziu či pravidelne kontrolujeme sociálne siete.

Za normálnych okolností sa nové informácie ukladajú do hipokampu, oblasti v mozgu, kde sa nové informácie triedia a kategorizujú. Tým je pre nás ľahšie si tieto informácie neskôr vybaviť. Ak sa však nesústredíme len na učenie, ale robíme aj iné činnosti, informácie idú do zlej časti mozgu, striata, ktorý slúži skôr na uloženie nových činností a zručností do našej pamäti.

FOTO - flickr.com/Matthew G
FOTO – flickr.com/Matthew G

Skúste sa sústrediť len na jednu vec

To všetko podľa Levitina súvisí s dvoma vecami. Moderné technológie nám umožnili robiť viac vecí ako v minulosti a zároveň nás nútia čoraz častejšie triediť medzi informáciami, ktoré máme k dispozícii.

„Tridsať rokov dozadu sme svoje dovolenky nechali rezervovať ľuďom z cestovných kancelárií, predavači nám pomáhali nájsť, čo sme práve v obchode hľadali a kancelárski asistenti zas pomáhali zaneprázdneným ľuďom triediť ich poštu. Dnes väčšinu z týchto vecí robíme my sami,“ myslí si Levitin.

Určite to má aj svoje výhody – napríklad ak si dovolenku či nové oblečenie hľadáme sami, veľmi pravdepodobne ušetríme. No výskumy hovoria jasne, ak sa snažíme robiť veľa vecí naraz, zaplatíme za to tak či tak. Zníženou výkonnosťou, podráždenosťou a neschopnosťou riešiť problémy s oddýchnutým mozgom.

„Ak robíte niečo dôležité, bolo by lepšie, ak by ste sa koncentrovali len na danú úlohu. Svoj čas si musíme naplánovať trochu lepšie a sústrediť sa na jednu vec vždy, keď to práve ide,“ radí britský psychológ Wilson.

Preto ak tento článok čítate počas toho, ako sa snažíte robiť na niekoľkých iných veciach, mali by ste sa zamyslieť. Potom by ste mali vypnúť nielen správy, ale aj svoj mail a Facebook. Môžete si ich skontrolovať, keď budete mať práve viac času. Veľmi pravdedpodobne vám to pomôže lepšie riešiť problémy, ktoré na vás vyskočia.

Teraz najčítanejšie