Metropolku najskôr zavreli ľudáci, potom znárodnili komunisti. Rodina, ktorá stála za jej zrodom, mala dramatický osud
Do príbehu ikonickej bratislavskej budovy sa premietajú aj pohnuté osudy jej tvorcov. Takmer celá rodina Tvarožkovcov skončila vo väzení. Ich prínos má po rokoch pripomenúť pamätná tabuľa.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Prvorepubliková bohéma a náčrty na mramorových stoloch. No tiež prvý protestný list proti rozbitiu Československa z vôle Hitlera a odboj smerujúci až k veliteľom povstania – Jánovi Golianovi a Rudolfovi Viestovi. A neskôr aj komunistický monsterproces, na ktorého konci padli na Štátnom súde v Bratislave tri rozsudky smrti.
Toto všetko sa spája s ikonickou budovou bratislavskej Metropolky, ktorá vyrástla pred 95 rokmi na rohu Špitálskej a Mickiewiczovej ulice. Za jej vznikom stáli dvaja bratia – finančník Tomáš a architekt Juraj Tvarožkovci.
„Keď dnes idem okolo Metropolky, myslím na to všetko, čo sa tu stalo. Akoby to už ani nebola pravda,“ vraví ich synovec Branislav Tvarožek, ktorý tento rok oslávi 98 rokov. Je jedným z posledných, ktorí si pamätajú zašlú slávu legendárnej kaviarne.
V čase svojho vzniku bola budova architektonický skvost, ktorý obdivovala celá Európa. Písali o nej v Taliansku či vo Fínsku. Obytný dom, výtvarný ateliér a dolu kino, kde sa počas premietania nemých filmov hralo na organe.
Najväčší ohlas však mala tamojšia kaviareň s útulným interiérom a výzdobou v štýle art-deco, ktorá v sebe spájala aj prvky avantgardných smerov, ako boli kubizmus, futurizmus či konštruktivizmus. Bol to akýsi netradičný genius loci, duch miesta. A veľmi rýchlo si toto miesto obľúbila aj prvorepubliková bohéma.
„V tom čase mala Bratislava približne 110-tisíc obyvateľov a väčšina kaviarní a reštaurácií tu bola nemecká a maďarská. Oni však chceli vytvoriť niečo, čo by bolo spojené s mladou Československou republikou. Chceli ukázať, že sme tu aj my,“ približuje Branislav Tvarožek.
Bratov spájala láska k umeniu
Rodina Tvarožkovcov, ktorej korene siahali do Brezovej pod Bradlom, bola vlastenecky založená. Juraj aj Tomáš pochádzali z trinástich súrodencov, no každý z nich, vrátane dievčat, – čo bolo na tú dobu neobvyklé a pokrokové – mal stredoškolské vzdelanie.
Bratov Juraja a Tomáša spájala láska k výtvarnému umeniu, no tiež záujem o veci verejné, a každý sa angažoval, hoci iným spôsobom, aj pri vzniku mladej Československej republiky.
Budúci architekt Juraj sa učil u českého staviteľa Aloisa Dryáka aj Milana Michala Harminca, ktorému sekundoval pri jeho projektoch. No jeho nesmelé tvorivé pokusy prerušila prvá svetová vojna. Patril k ročníkom, ktoré rukovali už na jej začiatku. V zákopoch vtedy zomrelo mnoho jeho priateľov. On sám sa dostal na ruskom fronte do zajatia,
