Načo bude dobré digitálne euro?
Európska centrálna banka (ECB) nedávno publikovala správu o pokroku pri zavádzaní digitálneho eura. Čo si však máme pod digitálnym eurom či dolárom predstaviť?
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV
Digitálne peniaze centrálnej banky (Central Bank Digital Currency, CBDC) sa často zamieňajú s kryptomenami. V skutočnosti však nemajú veľa spoločné. Digitálne peniaze vydáva oficiálna inštitúcia – centrálna banka. Práve tak ako mince a bankovky. Naopak, kryptomeny sú emitované súkromnými subjektmi. Digitálne peniaze má vlastník uložené na účte v centrálnej banke, a to aj v prípade, že si ich načas uloží do offline elektronickej peňaženky. Keďže centrálna banka nemôže skrachovať, digitálne peniaze centrálnej banky sú chránené pred bankrotom, krádežou, spreneverou, podvodom či praním špinavých peňazí. Kryptomeny sú „uložené“ na distribuovanej sieti počítačov.
Všetky uvedené problémy sú pre kryptomeny skôr typické ako ojedinelé. Čím sa však líšia digitálne peniaze od bežných elektronických platieb cez kartu, mobil alebo bankový účet?
Pre obyčajného používateľa prakticky ničím. Hlavným rozdielom je, že digitálne peniaze pochádzajú priamo z centrálnej banky (kde prebieha aj platobný styk a zúčtovanie), kým elektronické peniaze sa ukladajú a zúčtujú v komerčných bankách. Zamestnávateľ mi pošle mzdu na účet v banke. V obchode si kúpim topánky a zaplatím ich kartou. Moja banka pošle platbu banke, kde má obchod vedený účet. Obchod zas podobným spôsobom zaplatí výrobcovi topánok. Kým prebehne celá reťaz platieb, môže prejsť veľa času a kumulujú sa v nej poplatky. Tie, prirodzene, zaplatím ja ako konečný spotrebiteľ v cene topánok. Keby sme všetci platili digitálnymi peniazmi, všetky platby by sa zúčtovali v centrálnej banke. Okamžite a s minimálnymi nákladmi. Aj v sobotu či na Vianoce. Aj za nový mobil kúpený priamo u kórejského výrobcu a zaplatený na Slovensku. Vyzerá to fantasticky.
Prečo to ešte nerobíme?
Prečo vlastne ešte všetci neplatíme digitálnym eurom a dolárom?
Digitálne peniaze sú koniec-koncov v niektorých štátoch realitou. No ich používanie sa, slušne povedané, stretlo s nezáujmom. Čo sa stalo?
