Jan Wirnitzer
Deník N
Ukrajinci oznámili, že ruské okupačné jednotky zničili Kachovskú priehradu. Rusi to popreli. Priehrada je každopádne v troskách. Prinášame rýchly súhrn otázok a prvých odpovedí.
Aký veľký je to problém?
Hovorí sa o najväčšom ruskom teroristickom útoku v celej vojne. V záplavovej oblasti pod priehradou žijú desaťtisíce ľudí, Ukrajinci na pravom brehu Dnipra uviedli do pohybu evakuačné plány. Čo sa deje na ľavom, okupovanom brehu, nie je príliš známe.
V rovinatom teréne južnej Ukrajiny sa priehrada tiahne 240 kilometrov do dĺžky a až 23 kilometrov do šírky. Zadržiavala okolo 18 kubických kilometrov vody. Na porovnanie: priehrada na Liptovskej Mare zadržiava 0,4 kubického kilometra vody.
Nemusí to však znamenať, že sa „vyleje“ celý objem priehrady. Záleží na tom, ako veľmi je poškodená hrádza. Ak by jej spodné časti zostali pevné a neprevalili sa, stratí priehrada „len“ časť vody.
Vďaka rovinatosti terénu južnej Ukrajiny aj tomu, že priehrada bola skôr široká než vysoká, sa juhom Ukrajiny neženie vysoká vlna ničiaca všetko, čo jej stojí v ceste. Aj tak však voda zaplaví brehy dolného toku Dnipra. Okolo 11.00 hod. nášho času mala podľa odhadov voda kulminovať.
Zatiaľ nemáme informácie, ako veľmi je hrádza poškodená a o koľko vyšší prietok tak Dnipro pod priehradou má. V každom prípade platí, že v čase pred útokom udržiavali Rusi v priehrade rekordne vysoký stav vody.
Ako veľmi to sťaží ukrajinskú ofenzívu?
Kachovská hrádza a most na jej korune boli jediným cestným spojením medzi oboma brehmi Dnipra na juhu Ukrajiny (po zničení Antonivského mostu pri Chersone). Z toho pohľadu sa zdala byť kľúčovým miestom pre prípadný ukrajinský útok, ale zároveň úzkym hrdlom, ktoré je vojensky ľahké podmínovať a brániť, prípadne ostreľovať z diaľky delami.
Nie je ani zrejmé, či by most uniesol ťažké techniku – v minulosti bol pri bojoch poškodený a minimálne dočasne sa ocitol fakticky mimo prevádzky.
Pre Ukrajinu by bolo zlé, ak by sa ukázalo, že sa jej vojaci práve pokúšali Dnipro prekročiť a Rusi zničením priehrady odrezali ich výsadok. Rozmáčané brehy budú v každom prípade problém pre ťažšiu techniku, ale presný rozsah tohto problému a to, či a ako si s ním Ukrajinci dokážu poradiť, sa ešte len ukáže.
Na celkové posúdenie, ako veľmi a na ako dlho to ovplyvní ukrajinskú ofenzívu na najjužnejšom úseku frontu, je priskoro. V nejakom rozsahu sa to však stane.
Čo ruské tvrdenie, že „to boli Ukrajinci“?
Počas vojny sa ukázalo, že akékoľvek ruské tvrdenia treba brať s obrovskou rezervou. Nedá sa ani príliš očakávať, že by sa Rusi prihlásili k fakticky zámernému útoku proti tisícom civilistov – to vo vojne neurobili nikdy.
Rusmi dosadený starosta okupovanej obce Nová Kachovka Vladimir Leontiev najskôr poprel, že by sa čokoľvek s priehradou stalo; neskôr podľa agentúry TASS povedal, že priehradu zasiahli Ukrajinci riadenou strelou.
Fakty sú také, že samotná stavba bola za studenej vojny budovaná tak, aby prestála prípadný vzdušný útok.
Hrádzu priehrady ovládali Rusi; práve Rusi ju tak mali možnosť obložiť výbušninami v omnoho väčšom množstve, než nesie hlavica z diaľky odpálenej riadenej strely.
Zaplavenie územia navyše historicky zodpovedá taktike obrancov, nie útočníkov.
Čo Zaporižská jadrová elektráreň?
Zničenie priehrady vyvolalo obavy, či nedôjde k ohrozeniu chladenia najväčšej jadrovej elektrárne v Európe – Zaporižskej jadrovej elektrárne, ležiacej na okupovanom ľavom brehu Dnipra (presnejšie priehrady Kachovka). Reaktory potrebujú vodu na chladenie.
Podľa riaditeľky českého Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť Dany Drábovej by však elektráreň nemala byť v bezprostrednom ohrození.
Drábová v odpovedi Deníku N upozornila, že všetky bloky elektrárne sú odstavené, a preto nie je potrebná voda na chladenie turbín, ale len na odvádzanie zvyškového tepla. To znamená, že jej stačí menej.
V blízkosti elektrárne je samostatná vodná nádrž, ktorá je od Kachovskej priehrady oddelená – práve z tej si elektráreň berie chladiacu vodu. Tento režim by mal podľa dostupných informácií ďalej fungovať; poslednou zálohou je podľa Drábovej možnosť elektráreň chladiť pomocou čerpadiel a cisterien, pretože voda bude v Dnipre aj po zničení hrádze.
Šéfka Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť doplnila, že úvahy o strate chladenia pod vplyvom poklesu hladiny, o následnom raste teploty paliva a o možnom porušení tesnosti reaktora považuje za hypotetický katastrofický scenár.
Drábová: Elektráreň má vody na chladenie dosť
„Pri všetkej tej biede je situácia aspoň o to lepšia, že všetky bloky Zaporižskej jadrovej elektrárne sú odstavené, posledný vypli v septembri. Nie je potrebná voda na chladenie turbín a podobne, pretože elektráreň nevyrába. Chladiaca voda je stále potrebná pre bezpečnostné systémy, no stačí jej menej,“ vraví Drábová.
O chladenie Zaporižskej jadrovej elektrárne sa stará špeciálna „nádrž v nádrži“. Na ľavom brehu Kachovskej priehrady, pri meste Enerhodar, sa nachádza vnútorná malá priehrada s rozmerom približne 2,5 × 3,5 kilometra. Práve z tej si elektráreň berie vodu na chladenie.
Voda do chladiacej nádrže sa dopĺňa z Dnipra. Drábová však poznamenala, že nevie, ako sú na mieste situované potrubia a nátoky a aká výška hladiny Dnipra je potrebná, aby bolo možné zásobovať chladiacu nádrž. Upozornila však aj na to, že Dniper je mohutná rieka a svoj prietok bude mať aj bez hrádze Kachovskej priehrady.
„Keby bolo úplne najhoršie, dá sa voda dodávať aj pomocou čerpadiel a požiarnych cisterien,“ vraví. Zároveň pripomenula, že pre uzavretý okruh, ochladzujúci vypnuté reaktory, nie je potrebný úplne veľký objem vody.
Bližšie informácie o stave elektrárne a jej chladení očakáva Drábová od štvorice inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktorí sa v komplexe elektrárne trvale zdržiavajú.
Šéfka Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť doplnila, že si myslí, že ruské zložky elektráreň, ktorú vyhlásili za vlastnú, nechcú zničiť.
Čo by sa dialo, keby sa elektráreň predsa len chladiť nepodarilo? „Pri strate chladenia sa postupne, ale veľmi pomaly – pretože reaktory sú odstavené – začne zvyšovať teplota paliva. Ak sa chladenie neobnoví, ak sa nebude odvádzať zvyškové teplo, môže sa porušiť tesnosť paliva,“ vymenúva expertka. Takúto možnosť však považuje len za hypotetický scenár.
Aké budú následky pre Rusko?
Zatiaľ je priskoro súdiť, aké následky bude zničenie priehrady mať na medzinárodnej politickej scéne. Kachovská priehrada sa však využívala ako hlavný zdroj vody pre okupovaný Krym – z blízkosti priehradnej hrádze vedie ku Krymu mohutný zavlažovací kanál.
Ukrajinci kanál po ruskej okupácii Krymu v roku 2014 zahradili, Rusi zeminou tvorenú „zátku“ potom zase odstránili ako jednu z prvých vecí, keď sa vo februári 2022 prehnali juhom Ukrajiny. To ukazuje, ako veľmi si vodu z Kachovky pre Krym cenili.
Na druhej strane však Krym dokázal prežiť aj bez vody z Dnipra – ruské okupačné úrady sa pred rokmi veľmi snažili o kompenzovanie tohto výpadku. I keď voda v zničenej priehrade klesne natoľko, že do kanálu vedúceho na Krym nič nepotečie, polostrov má spôsoby, ako zmierniť následky odrezania zásobovania.
Ako veľmi je zasiahnuté územie pod hrádzou?
To je teraz hlavná otázka. Ukrajinské úrady okamžite po zničení hrádze začali s evakuáciou. Podľa všetkého s variantom zničenia hrádze počítali.
Podľa gubernátora Chersonskej oblasti Olexandra Prokudina je v kriticky ohrozenej oblasti 16-tisíc domov, citoval ho Kyiv Independent.
Keď v predošlých mesiacoch vojny odborníci zvažovali, čo by zničenie hrádze prinieslo, rátali s tým, že sa voda rozleje skôr na ľavý okupovaný breh Dnipra než priamo v meste Cherson. Jeho okrajové časti – prístavy, doky – by však zasiahnuté boli. Na jeden z modelov sa môžete pozrieť tu.
Čo urobí svet?
Krajiny pomáhajúce Ukrajine zničenie priehrady nepochybne ostro odsúdia. Či a ako budú konať alebo či prípadne zvýšia pomoc Ukrajine, však nie je známe. Zničenie gigantickej priehrady však rozhodne je bezprecedentným krokom – nič také sa dosiaľ vo vojne nestalo.
Ukrajinci získali ďalšie argumenty, aby vykresľovali ruskú agresiu proti svojej krajine ako čisto teroristické konanie.
Nedá sa zatiaľ vylúčiť ani scenár, v ktorom by Ukrajina požiadala – oficiálne s odôvodnením nutnosti zvládnuť katastrofu – o rozmiestnenie medzinárodných jednotiek v tyle, aby mala k dispozícii vlastné ľudské zdroje priamo v oblasti záplav. So všetkým, čo by to znamenalo.
Dá sa poškodená hrádza „upchať“?
Z dostupných videí sa zdá, že poškodenie je veľmi rozsiahle a silný bude aj tlak vody v ňom. Improvizovanú opravu to prakticky vylučuje.
Aké veľké následky bude mať zničenie priehrady pre Ukrajinu mimo vojenského hľadiska? Priehrada bola najväčším vodným telesom na juhu Ukrajiny a nebude sa dať rýchlo opraviť.
Na hrádzi fungovala vodná elektráreň, ktorej výkon síce v meradlách celej ukrajinskej energetiky nebol zásadný, no napriek tomu sa s ňou nedá počítať, ani ak by Ukrajinci územie okolo priehrady oslobodili.
Voda v priehrade hrala rolu pre zavlažovanie juhu Ukrajiny, no Dnipro bude mať veľký prietok aj naďalej. Zatiaľ nevieme, ako presne Ukrajinci vodu z priehrady brali a či napríklad na jej dne nie sú čerpadlá, ktoré by mohli byť funkčné aj pri podstatne zníženom stave hladiny.
Ďalší rozmer je dopravný: Dnipro je pre Ukrajinu dôležitá vodná cesta založená na sústave priehrad a plavebných komôr. Zničenie Kachovky tak môže byť vážnou ranou pre ukrajinskú ekonomiku.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
