So Srholcom sa rozlúčili stovky ľudí, neprišli Fico ani Zvolenský (+video)

Plný Blumentálsky kostol v Bratislave a desiatky ľudí pred ním, ktorí sa už dnu nezmestili. Slovensko sa dnes rozlúčilo s Antonom Srholcom.

V kostole, kde mu za komunizmu povolili robiť kostolníka a vypomáhať, stála včera Srholcova usmiata fotografia. Rozlúčka so Srholcom bola najmä o tom, aký bol, čo dobré spravil, a to aj napriek mnohým prekážkam v živote.

V laviciach sedeli aj jeho priatelia, politickí väzni vo väzenských čapiciach. Tí potom nasadli do prenajatého autobusu a sprevádzali Srholcovo telo do jeho rodnej Skalice, kde ho aj pochovali.

Video: S Antonom Srholcom sa lúčil plný Blumentál, mnohí sa dnu nezmestili
autor: Martina Pažitková

Rozlúčiť sa so Srholcom prišlo mnoho významných ľudí, medzi nimi aj prezident Andrej Kiska.

„Otec Srholec svoje utrpenie premieňal na lásku. Boha nachádzal v osamení, ale aj v ľuďoch okolo seba, v ich úsmevoch a činoch. Dokázal obrovsky odpúšťať – ale pritom vedel, že na zlo sa nesmie zabúdať a že zlu sa treba postaviť,“ hovoril o ňom prezident.

„Odišiel kňaz, ktorý rok milosti žil celý život a milosrdnú a chudobnú cirkev žil dávno pred pápežom Františkom,“ hovoril zasa duchovný Daniel Pastirčák.

Medzi smútiacimi bol aj odvolaný arcibiskup Robert Bezák, ktorého sa Srholec zastal, všimol si .týždeň.

Srholec dostal počas omše symbolické dary – väzenskú čiapku, skalické víno a trdelník.

Po svätej omši mali prejavy podpredseda českej Konfederácie politických väzňov Leo Žídek, podpredseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Peter Sandtner a primátor Skalice Ľudovít Barát. Za rodinu sa prihovoril a poďakoval brat zosnulého Michal Srholec, zaznela aj pieseň o slobode.

Na rozlúčku do Blumentálskeho kostola prišlo najmenej dvadsať politických väzňov, členov rodiny zvážali z rôznych regiónov, no nie všetci sa zmestili do autobusu.

Plakali muži, no najmä ženy. „Je to veľká strata. Stratili sme otca a sme sirotami.“

Prezident Andrej Kiska v záverečnom prejave povedal, že všetci pociťujeme bolesť nad stratou človeka, ktorý okolo seba šíril lásku.

„Otec Srholec, ďakujem vám, že ste Slovensko urobili lepším a krajším. Skláňam sa pred vaším zápasom za ľudské práva, vaším záujmom o čistotu verejného života, pred vašou vierou v dobro,“ hovoril Kiska.

Neprišli Fico ani Zvolenský

Neprišiel premiér Robert Fico, ktorý za seba poslal šéfa svojich poradcov Vladimíra Faiča. Tento bývalý komunistický funkcionár sa nakoniec neukázal, hoci bol na oficiálnom zozname hostí. Fico Srholca v deň jeho smrti označil za osobnosť verejného života a jeho odchod za stratu. Srholec sa v roku 2010 zúčastnil na kampani proti Smeru s názvom Škrtni Fica.

Na rozlúčku s kňazom Srholcom neprišli ani najvyšší predstavitelia katolíckej cirkvi, napríklad predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský. Za biskupov sa rozlúčil iba pomocný bratislavský biskup Jozef Haľko.

Zvolenský mal iný program. Srholec mal s cirkvou problémy aj po revolúcii, sporil sa s dlhoročným arcibiskupom Jánom Sokolom a cirkev mu neposkytla vlastnú farnosť.

Haľko o Srholcovi povedal, že každý, kto sa ujme chudobného človeka, plní evanjeliový príkaz. „Bol som hladný, dali ste mi jesť, bol som smädný, dali ste mi piť.“

Figeľ: Premiér a vláda mali iné priority

„Premiér a ministri mali evidentne iné priority, než bola rozlúčka s Antonom Srholcom. Čas prísť na ňu si nenašiel ani jeden z 15 členov vlády. Konštatujem to s poľutovaním, ale je to pre Smer príznačné – zodpovedá to ich vzťahu k 17. novembru.“

Figeľ hovorí, že ten si v roku 1989 Fico podľa vlastných slov „nevšimol“, ale pre Srholca bol – naopak – sviatkom návratu k slobode a demokracii.

Účasť Fica alebo akéhokoľvek jeho zástupcu na rozlúčke by však podľa viacerých bola len pokrytectvom.

„Rozhodnutie vyslať na rozlúčku s človekom, ktorý bol väznený a prenasledovaný komunistickým režimom, prednovembrového komunistického aparátčika a absolventa Vysokej školy politickej ÚV KSČ bolo prejavom Ficovho cynizmu. Je lepšie, že nakoniec neprišiel,“ povedal Ondrej Dostál z OKS.

Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal hovoril, že Srholec bol preňho vzor, ako žiť v prospech ostatných a nevzdať sa nádejí. „Viera v Boha vám dá pocit života. Život má zmysel, ten je v pomoci a byť užitočný pre svoje okolie.“

Odporca komunistov, bojovník za slobodu

Srholec bol rímskokatolícky kňaz, salezián, bojovník proti neslobode, odporca komunistického režimu a zakladateľ centra Resoty pre ľudí bez domova. Dožil sa 86 rokov.

Narodil sa v Skalici, kde študoval na gymnáziu. V roku 1946 sa pridal k saleziánom. Keďže mu komunisti neumožnili študovať teológiu, v roku 1951 sa rozhodol pre útek. Chytili ho a odsúdili na dvanásť rokov, vo väzení nakoniec strávil desať. Prevažnú časť v uránových baniach v Jáchymove.

Po návrate z väzenia pracoval ďalších desať rokov ako robotník, k teologickým štúdiám sa dostal až začiatkom 70. rokov v Taliansku. Počas normalizácie však dlho stále nemohol pôsobiť ako kňaz, časť tohto obdobia strávil ako kostolník v bratislavskom Blumentálskom kostole s povolením vypomáhať v kňazských prácach.

Záverečná reč prezidenta Andreja Kisku na rozlúčke s Antonom Srholcom

Odišiel otec Srholec, hoci mnohí máme pocit, že to nie je pravda. Že je tu, že je stále s nami. Vidíme jeho úsmev, počujeme jeho zvučný smiech, objíma nás, hladí, utešuje. Povzbudzuje a hreší zároveň.

Veľkí ľudia za sebou zanechávajú veľkú stopu. Stopu, ktorú ani čas ľahko nezmyje. A stopa otca Srholca je hlboko v nás, v našich srdciach, ale aj v celej našej krajine.

Život otca Srholca poznačili mnohé rany a príkoria. Ale kto má právo hovoriť o hodnotách života, ak nie ten, ktorý to všetko prežil? Komu máme veriť, ak nie tomu, kto celý život stál za svojou pravdou a kto pravde a boju za slobodu a demokraciu obetoval všetko, čo mal?

Dnes za ním smútime nielen my tu, v Bratislave: lúči sa s ním celé Slovensko, a nielen Slovensko. Všetci pociťujeme bolesť nad stratou človeka, ktorý okolo seba šíril lásku, milosrdenstvo a radosť. Keď sme ho prišli obdarovať, odišli sme obdarovaní a keď sme ho prišli potešiť, sami sme odišli potešení.

Otec Srholec svoje utrpenie premieňal na lásku. Boha nachádzal v osamení, ale aj v ľuďoch okolo seba, v ich úsmevoch a činoch. Dokázal obrovsky odpúšťať – ale pritom vedel, že na zlo sa nesmie zabúdať a že zlu sa treba postaviť.

S otcom Srholcom som sa prvýkrát stretol v kláštore v Marianke v roku 2010. Spomínam si na jeho sivé, neposlušné vlasy. Hlboký, presvedčivý hlas. A neutíchajúci záujem o pomoc druhým. Presvedčenie, že to je pravý zmysel života, že to je cesta k Bohu.

Videli sme sa potom ešte veľakrát. Ešte celkom nedávno, 17. novembra minulého roku, prišiel k Bráne slobody pod starobylý Devín, kde novodobí tyrani strieľali do takých, ako bol on. Prišiel vo väzenskej čiapke. Bola symbolom toho, akú obrovskú daň treba zaplatiť, ak zabudneme bojovať za svoju slobodu a demokraciu.

Práve tam, pod Bránou slobody, upozorňoval nielen na zločiny komunizmu, ale varoval aj pred súčasnými režimami, v ktorých vládne nesloboda. Slovensko videl v Európe, spolu s ostatnými slobodnými štátmi, s ktorými nabádal spoločne „znášať chvíle radostné aj ťažké“. Vždy odsudzoval nevraživosť voči iným, šírenie strachu a zloby. A nesmierne ho trápilo, ak slová neznášanlivosti počul z úst verejných činiteľov.

Drahý otec Srholec!

Ďakujem Vám za to, že ste nám pomohli viac si vážiť slobodu. Našou povinnosťou je, aby sme túto Vašu celoživotnú túžbu chránili.

Budeme sa snažiť, aby naše Slovensko bolo nielen domom, ale aj domovom pre ľudí. Aby, tak ako ste si želali, naša krajina už nikdy nebola domom, odkiaľ ľudia utekajú, ale aby z nej bol domov, kde je teplo a otvorené náručie, kde je ochota odpúšťať aj prosiť o prepáčenie. Chceme aj v tejto zložitej dobe žiť v súlade s hodnotami, ktorým ste celý život verili. Často ste opakovali: Nikto nevie, čo bude zajtra, čo nás čaká v najbližšom období. Ale už dnes by sme mali vedieť, ako sa zachováme.

Otec Srholec,

ďakujem Vám, že ste Slovensko urobili lepším a krajším. Skláňam sa pred Vaším zápasom za ľudské práva, Vašim záujmom o čistotu verejného života, pred Vašou vierou v dobro.

A na tomto mieste, vo vašom milovanom Blumentáli, ďakujem za Vás Tomu, pre ktorého ste žili.

Česť a úcta Vašej pamiatke.