Denník N

Oplatí sa podporiť strany na hranici zvoliteľnosti?

Väčší prepad hlasov v marcových voľbách by bol v súčasnej situácii tragédiou. Je pritom reálne, že k nemu môže dôjsť.

Aj vy by ste radi zabránili masovému prepadu hlasov a podľa toho si vybrali stranu, ktorú budete voliť? Tu je niekoľko štatistík a postrehov, ktoré pri tom držať na pamäti (všetky čísla vychádzajú z prieskumov Focusu):

  • Nikdy sa nestalo, že by sa do parlamentu dostala strana, ktorá bola podľa posledného prieskumu pod päť percent. Naopak, v každých z posledných troch volieb sa stalo, že sa do parlamentu nedostali strany, ktoré tam podľa prieskumov mohli byť. V roku 2012 to bolo hnutie 99 %, ktorému posledný prieskum dával 5,2 percenta a nakoniec dostalo len 1,5 percenta. V roku 2010 sa s výsledkom čosi nad štyri percentá nedostali do parlamentu SMK a HZDS a v roku 2006 Slobodné fórum a KSS. Ak by toto platilo naďalej, tak nad podporou SMK či SDKÚ nemá dnes vôbec zmysel rozmýšľať, nad hranicu sa ich pretlačiť nepodarí.
  • Prieskumy sú presné, zázraky sú vzácne. Ak sa pozrieme na strany, ktoré sa dostali alebo mohli podľa prieskumu dostať do parlamentu, tak za posledných desať rokov sa len v štyroch prípadoch stalo, že rozdiel medzi prognózou a realitou bol viac ako tri percentuálne body. V 2012 sa prepadlo 99 % a polepšil si Smer (oproti prieskumom o takmer päť percent). A v roku 2006 vyletela SDKÚ (oproti prorokovaným deviatim percentám získala dvojnásobok) a hore išla aj SNS (o 3,6 percenta). Významnejší nárast sa teda podaril zakaždým len stranám, ktoré sa nemuseli báť o parlamentnú budúcnosť.
  • Pomôcť stranám na hrane zvoliteľnosti je problém, lebo je ich príliš veľa. Most, OĽaNO, SNS aj SaS majú spodnú hranicu intervalu spoľahlivosti pod päť percent. Istotu neprepadnutia hlasu tak dnes vlastne ponúka len Smer, Sieť alebo KDH (a oni len tesne – končia na 5,5 percenta).
  • Snaha zachrániť prepadajúce sa hlasy môže ľahko spôsobiť, že ich prepadne ešte viac. Rozdiel medzi účasťou a neúčasťou v parlamente môže byť minimálny. V roku 2010 sa tam SNS so 128-tisíc hlasmi dostala, ale HZDS a SMK, ktoré mali 109-tisíc, už nie. Čím bližšie k piatim percentám sa strana dotiahne, tým viac hlasov je stratených, ak sa to nepodarí.

Je možné, že vypadnutie viacerých strán a kryštalizácia jasného lídra z dlhodobého hľadiska pravici pomôžu – skončia sa hádky, vytvorí sa jednotná vízia a vznikne jasná voličská alternatíva. Momentálne však platí, že väčší prepad hlasov by bol tragédiou. Ak veľa ľudí nebude mať primerané zastúpenie, môže ešte narásť znechutenie z politiky. No hlavne riziko silného Smeru, ktorý navolí vlastný Ústavný súd, ďalšie štyri roky bude „informatizovať“ spoločnosť, „chrániť“ nás pred terorizmom a „tendrovať“ v zdravotníctve, je väčšie než nejaké fiktívne benefity.

Čo teda robiť? Nájsť si stranu podľa osobných preferencií a dať jej hlas. Nejaké veľké taktizovanie zrejme veľmi nepomôže.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Voľby 2016

Komentáre

Teraz najčítanejšie