Denník N

Koniec Pavla Ruska v Markíze a Širokého v Pravde. Čo sa udialo v médiách pred 10 rokmi?

Václav Mika, Vladimír Repčík, Pavol Rusko, Erik Tomáš, Radim Hreha, Richard Rybníček, Juraj Široký, Miloslava Zemková, Gabriel Šípoš a Marek Maďarič. Foto: TASR
Václav Mika, Vladimír Repčík, Pavol Rusko, Erik Tomáš, Radim Hreha, Richard Rybníček, Juraj Široký, Miloslava Zemková, Gabriel Šípoš a Marek Maďarič. Foto: TASR

Médiá posledné týždne bilancovali uplynulých 12 mesiacov, robili rebríčky najlepších článkov a vydávali prognózy na rok 2016. Zaujímavé však je pozrieť sa aj na to, čo sa vo svete médií udialo pred desiatimi rokmi – v roku 2006.

Internet nechceme a nepotrebujeme

V roku 2006 vlastnila počítač alebo notebook len niečo vyše polovica domácností. V rozšírení internetu sme boli v EÚ po Grécku druhí najhorší. Pripojenie malo iba 27 percent slovenských domácností, pričom priemer EÚ bol 52 percent. Podľa zistení Štatistického úradu nebola problémom len cena – až 40,4 percenta opýtaných uviedlo, že internet jednoducho nechce alebo nepotrebuje.

Smartfóny už v tom čase síce existovali, ale na tie dnešné sa vôbec nepodobali – neboli plne dotykové a vyznačovali sa množstvom tlačidiel. Prvý iPhone, ktorý znamenal revolúciu, bol predstavený až v januári 2007.

Čítanosť najnavštevovanejších slovenských webov rástla v desiatkach percent, Azet a Zoznam pokorili miliónovú hranicu. Ako jediný z najväčších padol portál Centrum, medziročne o 14 percent.

Zdroj: Mediálne.sk, Slovensko 2006 (Inštitút pre verejné otázky, 2007)
Zdroj: Mediálne.sk, Slovensko 2006 (Inštitút pre verejné otázky, 2007)

V roku 2006 začala na SME.sk fungovať služba vybrali.sme.sk. Na projekte Zlatý fond sa začala digitalizácia slovenskej literatúry. V decembri 2006 bolo zdigitalizovaných okolo 130 kníh, dnes je ich už 1875.

Vznikol aj spravodajský web Aktuálne.sk. „Portál chcel do troch mesiacov od spustenia získať 22-tisíc unikátnych návštevníkov denne, v decembri sa mu to ešte nepodarilo – priemerný počet unikátnych návštevníkov vtedy dosahoval okolo 16-tisíc denne,“ napísali Tomáš Czwitkovics a Miroslav Kollár v publikácii Slovensko 2006.

Spolu s Pavlom Ruskom muselo Markízu opustiť niekoľko ďalších ľudí. Foto: TASR
Spolu s Pavlom Ruskom muselo Markízu opustiť niekoľko ďalších ľudí. Foto – TASR

Koniec Pavla Ruska v Markíze

Rok 2005 nebol pre Markízu úspešný. Drahá reality show Big Brother sa skončila veľkým sklamaním a pre nízku sledovanosť ju ukončili o dva týždne skôr, ako plánovali. Televízia sa tiež vyčerpávala riešením politických a osobných záujmov svojich majiteľov. Koncom roka však Markízu ovládol americký investor CME, ktorý navýšil svoj dovtedy polovičný podiel na 80 percent.

V roku 2006 už teda bola televízia bez vplyvu Pavla Ruska, orientovala sa na biznis a riadil ju skúsenejší manažment. Jej riaditeľom sa stal Václav Mika (dnes šéf RTVS).

Odísť musel bývalý riaditeľ Markízy Vladimír Repčík (slávu zožal opäť v roku 2012 ako šéf SOZA) a prepustení boli aj redaktori Alena Kuišová, Alexandra Gogová a Erik Tomáš (po voľbách 2006 sa stal hovorcom ministerstva vnútra, dnes je šéf tlačového odboru na Úrade vlády). Vyčítalo sa im, že sa často venovali témam, v ktorých dostával priestor Pavol Rusko a jeho strana ANO.

Pre reportáže Erika Tomáša namierené proti ministrovi vnútra Vladimírovi Palkovi dokonca KDH prestalo poskytovať Markíze vyjadrenia. Predseda KDH Pavol Hrušovský a šéf Markízy Mika si vo februári 2006 spolu sadli a spor urovnali.

„Politika a médiá ani v roku 2006 nenašli voči sebe zdravý odstup a rešpekt,“ komentovali situáciu Tomáš Czwitkovics a Miroslav Kollár.

Radim Hreha vydržal na poste šéfa STV presne rok. Foto: TASR
Radim Hreha vydržal na poste šéfa STV presne rok. Foto – TASR

Ligotavý pán v STV

Jednotka bola v roku 2006 druhou najsledovanejšou televíziou na Slovensku, Jojka ju ešte nedobehla. V lete 2006 skončil na poste šéfa verejnoprávnej televízie Richard Rybníček, ktorý sa tri roky pokúšal o jej reformu. Obyčajní diváci si ho pamätajú ako riaditeľa, ktorý na STV dotiahol súťaž Slovensko hľadá SuperStar. Tá bola veľmi úspešná, avšak za jej predeľovanie reklamami dostala televízia v roku 2006 pokuty v hodnote 20 miliónov korún.

Po Rybníčkovom odchode čakala televíziu historicky prvá voľba nového riaditeľa, o ktorej rozhodovala Rada STV (dovtedy len dávala návrh na kandidáta a posledné slovo mal parlament). Zvíťazil v nej Radim Hreha – „ligotavý pán z autoservisu“, ako ho neskôr vo svojom komentári nazval Štefan Hríb. Ich vzájomný vzťah si mnohí pamätajú dodnes.

Hreha po svojom nástupe vymenil šéfa spravodajstva Rolanda Kyšku a v januári 2007 odvolal aj šéfa relácie Reportéri STV Eugena Kordu. Ten v relácii Pod lampou povedal, že Hreha jeho stiahnutie odôvodnil politickým tlakom. Moderátor Štefan Hríb preto reláciu predčasne ukončil a pozval Hrehu vysvetliť situáciu do ďalšieho vydania. V pokračovaní relácie však vystúpil už len ako hosť, Hreha ho prepustil.

Presne po roku (11. decembra 2007) bol Hreha odvolaný. „Bol presne taký, akým ho politici a konkurenčné televízie chceli mať. Trochu nešikovný, trochu bojazlivý, no s úžasnou schopnosťou rozumieť, kto tu je pánom,“ napísal v SME Konštatín Čikovský. „Radim Hreha je nešťastná postava. Do Slovenskej televízie nastúpil s jediným poslaním – poslúchať. Celý rok poslúchal. A nakoniec ho tí, ktorých poslúchal, odvolali. Pre neschopnosť,“ napísal komentátor Dag Daniš.

Slovak Press Watch

Jedným z najdôležitejších momentov pre slovenskú žurnalistiku v roku 2006 bolo opätovné spustenie blogu Slovak Press Watch Gabriela Šípoša. Po ročnej prestávke začal pozorne sledovať prácu novinárov.

Upozornil napríklad na to, že reláciu TA3 o zdravotníctve moderoval predstaviteľ farmaceutickej firmy. Informoval, že regionálni reportéri MarkízySlovenského rozhlasu boli mestskými poslancami v mestách, o ktorých informovali. Ďalší novinári (napríklad aj Tribula, Frimmer a Pasiar) kandidovali v komunálnych voľbách.

Za zmienku stojí reakcia na kritiku od vtedajšieho redaktora Slovenského rozhlasu Ľubomíra Krna: „V prípade, že moja kandidatúra leží niekomu v žalúdku, vrelo odporúčam Hoffmannské kvapky a ak nemôže niekto kvôli tomu spávať, môžem pomôcť Rohypnolom v kombinácii s plzenskou 12-tkou. Želám Vám pekný deň.“

„Hlavné slovenské médiá zaznamenali v roku 2006 mierny pozitívny posun v oblasti etiky, no stagnovali vo svojej profesionalite,“ zhodnotil Šípoš rok 2006. Jeho blog fungoval do decembra 2010 a dnes u nás podobný projekt veľmi chýba.

shooty

Koniec Juraja Širokého v Pravde

Významný podiel vo vydavateľstve Perex, ktoré vydáva denník Pravda, patril v minulosti Jurajovi Širokému. To sa v roku 2006 zmenilo. Slovenské vydavateľstvo totiž kúpil britský koncern Daily Mail and General Trust. Ten už v tom čase vlastnil noviny Avízo a portál Profesia.sk.

Gabriel Šípoš si všimol, že komentátor Pravdy Dag Daniš do júnových volieb nespomenul meno Juraja Širokého ani raz. Päť mesiacov po voľbách a po kúpení Pravdy britskou spoločnosťou o ňom napísal sedem článkov. Podobne pred voľbami spomenul prepojenie Smeru na podnikateľa Vladimíra Poóra raz, za necelý polrok po voľbách 14-krát.

Britského majiteľa neskôr Robert Fico opakovane napádal a Pravdu spájal s Hitlerom. Brat lorda Northcliffa, zakladateľa firmy, totiž pred vojnou sympatizoval s britským fašistom Oswaldom Mosleym. Neskôr však vyzýval na boj proti Hitlerovi.

Briti Pravdu v roku 2010 predali, čo vyvolalo odchod viacerých novinárov. Jej vlastnícke pozadie je odvtedy netransparentné.

Nové tituly v trafike

V septembri 2006 začal vychádzať nový denník – Plus jeden deň. Nový Čas šiel do boja s novou konkurenciou podporený veľkou kampaňou v televíziách a dosahoval rekordnú predajnosť. Tá ale po vzniku Plusky dočasne klesla o približne 38-tisíc.


 

V júni začal vychádzať nový časopis TV Svet z vydavateľstva Petit Press. Reakciou naň bol dvojtýždenník vydavateľstva Ringier TV Max. Predávaný bol za dumpingovú cenu päť korún (oproti štrnástim korunám za TV Svet). Nízka cena na slovenských čitateľov zabrala – TV Max predával koncom roka 2006 približne 130-tisíc výtlačkov, TV Svet približne 44-tisíc.

Dnes TV Svet predáva už menej ako 8000 výtlačkov, TV Max sa pohybuje na úrovni 170-tisíc.

Zemková v rozhlase, vznik rádia Viva a Jemných melódií

Vo štvrtej opakovanej voľbe sa v apríli 2006 stala riaditeľkou Slovenského rozhlasu Miloslava Zemková. Neskôr sa stala prvou riaditeľkou Rozhlasu a televízie Slovenska. Parlament ju odvolal v júni 2012 a neskôr zvolil za šéfa RTVS Václava Miku.

V apríli tiež po trinástich rokoch zanikla značka Rádio Twist. Nahradilo ho rádio Viva.

V máji 2006 vzniklo rádio Jemné melódie.

Novinárske ceny

Novinárske ceny 2006 vyhrali: Daniel Krajcer za relácie Sito a De Facto, Andrej Bán za reportáže z Kosova, Tina Čorná za sériu rozhovorov, Eugen Korda za sériu príspevkov o Hedvige Malinovej. V kategórii komentárov nezískal cenu žiaden komentátor zo slovenských denníkov, ale Imrich Gazda za portál Postoy.

Prameň: Slovensko 2006 – Súhrnná správa o stave spoločnosti. Inštitút pre verejné otázky, 2007. 

Slovensko

Teraz najčítanejšie