Denník N

Francúz Guillaume Papillon o Slovensku: Udržte si spojenie s prírodou a vykašlite sa na konzum

Guillaume Papillon. Foto - Michal Deco Sklenka
Guillaume Papillon. Foto – Michal Deco Sklenka

My vo Francúzsku štrajkujeme až príliš často, ale vy na sebe nechávate priam drevo rúbať, hovorí Guillaume Papillon.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Tento text je súčasťou seriálu Slovensko očami cudzincov. Prinesie sériu rozhovorov s osobnosťami z celého sveta, ktorí tu žijú alebo dlhodobo žili. Patríme skôr na Západ či na Východ? Čo sa cudzincom na ľuďoch u nás páči a čo nie? Čo sú ich obľúbené miesta a predovšetkým: Akí sme? Všetky rozhovory a možnosť odoberať ďalšie vydania e-mailom nájdete na stránke seriálu Slovensko očami cudzincov.

Guillaume Papillon (1981) sa narodil v Bretónsku vo Francúzsku, vyštudoval sociológiu. Prvýkrát žil na Slovensku v rokoch 2005 až 2009, v roku 2017 sa sem vrátil. V Banskej Bystrici prevádzkuje džezový bar a klub.

Narodili ste sa v Bretónsku, teda pri mori. Do akej rodiny?

Do rodiny, ktorá sa mnohokrát sťahovala. Mal som teda skvelé, ale mobilné detstvo. V každej vekovej kategórii mám kamarátov na inom mieste. Otec pracoval v poisťovni, mama bola najskôr doma s deťmi a neskôr robila v hypermarkete a neďalekej továrni.

Mobilné detstvo sa zmenilo na mobilnú dospelosť, keďže ste veľkú časť života strávili v zahraničí.

Detstvo a časté sťahovanie ma naučilo adaptovať sa na akékoľvek podmienky. A možno aj preto som študoval sociológiu. Žil som pri mori, pri Paríži blízko problémových štvrtí, ale aj na vidieku. Precestoval som kus sveta, už roky žijem na Slovensku, ale srdcom som stále Bretónec. Aj človek, ktorý sa neustále sťahuje, si potrebuje vybudovať nejakú identitu.

Keď vyšliapete vysoký kopec, vidíte nekonečný horizont. To človeka núti k pokore. To isté sa deje pri mori – opäť horizont a pokora. Kráčam k tým horizontom, lebo chcem svet spoznať cez osobnú skúsenosť, nie cez médiá, internet či televíziu. Aj preto som v rokoch 2018 až 2019 s kamarátom a len s batohom na chrbte prešiel Ukrajinu, Rusko, Mongolsko, Čínu, Kazachstan, Turecko a Gruzínsko. Rôznorodosť mám rád aj vo svojom džezovom bare v Banskej Bystrici, kam chodí veľa cudzincov. Milujem spájanie ľudí a kultúr.

Väčšina ľudí sa pozerá smerom na Západ, netúži žiť východne od svojej krajiny. Vy ste to urobili.

Ako dobrovoľník som mohol ísť do ktorejkoľvek krajiny Európy. Bol som však zvedavý, čo je vo východnej Európe. V škole na geografii nám ukazovali mapu, kde všetko na východe bolo červené. Nerozumel som, čo to má znamenať, chcel som to vidieť. Potom som v našej televízii v revolučnom roku 1989 videl nejaký dokument o prázdnych obchodoch v socialistických krajinách. A keď už som sa v roku 2005 dostal na Slovensko, logicky som sa chcel ísť pozrieť aj východnejšie.

A čo ste tam zistili?

Že Slovensko je na život dobrý kompromis – stále je to pre mňa exotika, ale v rámci európskych noriem. Na Ukrajine a v ďalších krajinách smerom na východ to bola priam divočina, všade bola korupcia. Niežeby na Slovensku či vo Francúzsku nebola, ale jej miera je oveľa nižšia. Na Ukrajine sa s ňou stretávali všetci vrátane obyčajných ľudí.

Päť odpovedí o Slovensku, ktoré potrebujeme poznať

V seriáli rozhovorov s cudzincami v úvode vždy opakujeme päť totožných otázok o Slovensku a jeho vnímaní tými, ktorí u nás dlhodobo žijú alebo žili. 

Čo vás na Slovensku najviac prekvapilo v pozitívnom a čo v negatívnom zmysle?

Pozitívne najmä vaše spojenie s prírodou. V porovnaní s mnohými inými krajinami sa o ňu staráte, rešpektujete ju, chodíte do nej. Vo Francúzsku sa to stratilo.

Negatívne ma neustále prekvapuje to, ako na sebe necháte drevo rúbať. Som Francúz, a tak mám iný vzťah k štrajkom, ale vy tu neštrajkujete, ani keď vám politici skáču po hlavách. Ak sa vám niečo nepáči, hlava dole a odchod do krčmy nadávať. Keď som videl, že Kočnera už druhýkrát oslobodili spod obvinenia za objednávku vraždy novinára a jeho priateľky, rozum mi nebral, prečo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko očami cudzincov

Seriál rozhovorov s osobnosťami z celého sveta, ktorí tu žijú alebo dlhodobo žili. Ako vnímajú Slovensko. Patríme skôr na Západ či na Východ? Čo sa cudzincom na ľuďoch u nás páči a čo nie? Čo sú ich obľúbené miesta a predovšetkým: Akí sme? Rozhovory budeme zverejňovať každý piatok.

Slovensko

Teraz najčítanejšie