Denník N

Päť rokov bol skinhedom, dnes organizuje Pride v Bardejove: Nie je správne, že v jednom štáte niekto nemá rovnaké práva ako ja

Adam Dzamba a vizuál Pridu Bardejov. Foto - archív A. D.
Adam Dzamba a vizuál Pridu Bardejov. Foto – archív A. D.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Architekt Adam Dzamba prežil väčšinu svojho života v Bratislave. Práve tam mal najviac predsudkov. Príčinou bola výchova aj osemdesiate a deväťdesiate roky. „Keď z rodiny a okolia nasajete všetky národnostné, rasové, náboženské a homofóbne predsudky, budete sa z nich potom dostávať dekády. Ja som žil v prostredí s názorom, že ,buzeranti’ nie sú v poriadku a mali by sa liečiť.“

Ako opisuje v rozhovore, od skinhedov odišiel, keď začali vyznávať nacizmus, a predsudkov sa zbavoval postupne vďaka cestovaniu a vzdelávaniu sa v rôznych témach. „Ak sa raz narodíte s modrými očami, hnedé ich už mať nebudete. Ak sa raz niekto narodí ako gej, tak je prosto gej. Keď som pochopil, že to nie je otázka voľby, oslobodil som sa od tých nezmyselných nánosov z detstva.“

Dnes má vo svojom okolí viacero gejov a považuje ich za blízkych priateľov. S myšlienkou, že by v Bardejove mohol byť Pride, sa pohrával ešte pred teroristickým útokom na Zámockej. „Ak my, bieli heterosexuálni otcovia rodín, nepomôžeme týmto ľuďom, aby boli rovnoprávni, tak sa im to v živote nepodarí,“ vysvetľuje 43-ročný architekt svoju motiváciu.

Spolu s Erikou Frickou a Ľuborom Balovičom vytvorili trojčlenný tím a začali s organizáciou podujatia Pride Bardejov. Dátum pripadol na sobotu 10. júna, a tak pôjde o prvý Pride po streľbe pred Teplárňou.

V rozhovore sa dočítate:

  • čo ho spájalo so skinhedmi;
  • ako sa v Londýne začal zbavovať rasizmu;
  • prečo považuje extrémistov za zbabelcov;
  • aké paralely videl medzi strelcom na Zámockej a svojou výchovou;
  • či očakávajú na Pride nepokoje alebo antipochod;
  • prečo je dôležité, aby na dúhových podujatiach bola slovenská vlajka.

Pochádzate z hlavného mesta, do Bardejova ste sa presťahovali pred jedenástimi rokmi. Čo vás tam pritiahlo?

Narodil sa mi syn, ťažko sa mu dýchalo, mal nábeh na astmu. Manželka je z Bardejova, chodili sme k svokrovcom a všimli sme si, že tam mu je dobre. Stačilo byť na lepšom vzduchu a už to išlo. Mali sme teda na výber, či ho budeme liečiť najmä liekmi, alebo pôjdeme tam, kde sa mu ľahšie dýcha. Presťahovať sa pôsobilo ako najrozumnejšie riešenie.

V ktorom meste sa cítite lepšie vy?

Bydlisko sme menili, keď mal syn rok. Čiže Bratislava sa mi spája so životom bez detí a Bardejov so životom s deťmi. To je samo osebe gigantická zmena, preto nemám jednoznačnú odpoveď.

Ide o neporovnateľné vesmíry aj z iných dôvodov. Vyrastal som v hlavnom meste a v tom období som disponoval výraznými predsudkami. Nehanbím sa za svoju minulosť, ale nedokážem byť hrdý napríklad na to, že som bol skinhed.

Prečo ste sa pridali k skinhedom?

Vtedy to bolo populárne, zdalo sa mi, že každý druhý chalan k nim patril. Ja som navyše vyrastal v rodine,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

LGBTI+

Rodičovstvo

Útok na Zámockej

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie