Britka, ktorá sleduje slovenskú politiku: Na Fica je smutný pohľad. Je nonsens, že každý politik chce stranu
Aj o absurditách slovenskej politiky sme hovorili s politologičkou Karen Henderson, ktorá u nás prednáša na dvoch vysokých školách. Demokraciu na Slovensku nepovažuje za takú krehkú, aby by bola ohrozená septembrovými voľbami.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Tento text je súčasťou seriálu Slovensko očami cudzincov. Prinesie sériu rozhovorov s osobnosťami z celého sveta, ktorí tu žijú alebo dlhodobo žili. Patríme skôr na Západ či na Východ? Čo sa cudzincom na ľuďoch u nás páči a čo nie? Čo sú ich obľúbené miesta a predovšetkým: Akí sme? Rozhovory budeme zverejňovať každý piatok. Všetky rozhovory a možnosť odoberať ďalšie vydania e-mailom nájdete na stránke seriálu Slovensko očami cudzincov.
Karen Henderson (1954) je britská politologička, ktorá na Slovensku s prestávkami pôsobí 35 rokov. Učí na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a Univerzite Komenského v Bratislave.
Študovala nemčinu, ruštinu a politiku. Do Československa sa na rok dostala počas postgraduálneho štúdia, Slovensko prvýkrát navštívila v roku 1986. V rokoch 1990 až 2013 prednášala na University of Leicester vo Veľkej Británii. V Bratislave žije od roku 2013. Venuje sa domácej politike a rozširovaniu EÚ.
Začnem otázkou, ktorú na úvod asi nečakáte. Mali ste moment, keď ste sa samej seba pýtali, či nie je načase odísť zo Slovenska?
Jedenkrát sa mi to stalo. Keď odmietli očkovať dôchodcov a poslankyňa SaS Anna Zemanová povedala, že ľudia nad 65 rokov už väčšinou nevytvárajú ekonomickú hodnotu pre štát, a obhajovala, že sa idú očkovať taxikári, predavačky a podobne. Z jej slov vyplynulo, že dôchodcovia pokojne môžu zomrieť. Politici nerozumeli, že dôchodcom išlo o život. Pre mladších bol covid menším ohrozením, čo dokazovali aj štatistiky, napriek tomu ich išli uprednostniť. Vtedy bol ešte premiérom Igor Matovič, ktorý zase povedal: „O AstraZenece vieme svoje.“ Odradil starších ľudí od očkovania touto vakcínou.
Táto hraničná situácia, keď sa hazardovalo so životmi, vo vás vyvolala pocit, či sem patríte…
Bolo veľa čudných slovenských vlád, ale toto bolo jedinýkrát, keď hlúpy postup vlády takto ohrozoval životy. A paradoxne bolo to práve v čase, keď som odísť nemohla, lebo sa cestovať nesmelo. Ale zase ani to, čo robili počas pandémie Angličania, nebolo vzorové. Na jej začiatku som sa cítila na Slovensku isto, pretože sme mali úplný lockdown.
Veľká Británia na to išla inak, lockdown nechcela.
Áno. Všeobecne platilo, že každá vláda robila iné chyby. Ale tento moment ma sklamal, že dôchodcovia nemali hodnotu. Vtedy som mala pocit, že už v tejto krajine nechcem byť. Nebol čas na populizmus, predsa išlo o životy.
Mnohí teraz hovoria, že keď to vo voľbách 30. septembra dopadne zle, zvažujú odchod, lebo to na Slovensku už stagnuje. Polovica ľudí verí Vladimirovi Putinovi, majú pocit, že to tu nemá význam.
Najviac to počúvam od mladých. Ak voľby dopadnú zle, ideme preč. Cudzinci to nehovoria. Keď som sem prišla, bola pri moci jednofarebná vláda Smeru, a to teda nebola žiadna progresívna vláda.
Myslíte, že Slováci sú ufrflaní, keď takto hovoria, že po 30. septembri chcú odísť za lepším životom?
Vo všetkých prieskumoch veľmi veľa
