Žrať z lopaty. Filipenkov majstrovský román Červené kríže o žene v gulagu a sovietskej generácii
Dielo vznikalo aj v archívoch Červeného kríža v Ženeve, kde autor vystaval príbeh z historických záznamov, pričom mnohé z nich v knihe odcitoval.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Na vydarenom prvom ročníku festivalu pre umelecký preklad Tranz v Banskej Bystrici vystúpil aj bieloruský spisovateľ v exile Saša Filipenko. Bola to už jeho druhá návšteva u nás, cestoval na ňu štrnásť hodín vlakom zo Švajčiarska, kde našiel dočasný domov.
Nerád udáva svoje bydlisko, pretože má strach, ani na úteku sa necíti v bezpečí, dôverne pozná chápadlá postsovietskych tajných služieb. Kedysi písal skeče pre Volodymyra Zelenského, začínal totiž ako scenárista pre nezávislú ruskú TV Dožď. Pre kritické stanoviská a satiru o Putinovi čelila televízia mnohokrát represiám zo strany štátnych orgánov.
Z novej generácie angažovaných
Úspešný autor sa narodil v roku 1984 v Minsku v zmiešanej ukrajinsko-ruskej rodine a jeho rodným jazykom je ruština. Jeho knihy medzičasom preložili do pätnástich jazykov, v nemčine ich vydáva prestížne nakladateľstvo Diogenes a odporúčal ich aj knižný blog slávnej (i kontroverznej) Oprah Winfrey.
Na vystúpení v bystrickej Záhrade – centre nezávislej kultúry prejavoval Filipenko nasadenie, akoby neprešiel pol Európy, ale dorazil odvedľa. Jeho rečnícke a mediálne schopnosti sú očividné, skúsenosti nazbieral na svetových pódiách a s príhovorom vystúpil aj na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii po boku líderky bieloruskej opozície.
Patrí do novej generácie – v najlepšom zmysle slova – angažovaných spisovateľov, čo nie je vždy a všade ľahké, najmä vzhľadom na jazyk, v ktorom píše. Jeho ukrajinský kolega Jurij Andruchovyč v novom románe Rádio noc píše o „zaniknutom jazyku, ktorý sa kedysi volal ruština“.
Preklady v dobrých rukách
Organizátori stretnutia múdro prizvali na pódium aj prekladateľku oboch Filipenkových kníh pani Katarínu Strelkovú, legendu umeleckého prekladu a redakčnej práce, meno dôverne známe z mnohých tiráží.
Desaťročia jej práce pre vydavateľstvá Obzor a Tatran dokumentujú tituly, ktoré kedysi vychádzali v obrovských nákladoch, napríklad Chirurgovo srdce a ďalšie. Zarezonovali aj jej preklady Ľudmily Ulickej (Medea a jej deti) či najnovšie román o silných ženách Simon od arménskej spisovateľky Narine Abgarianovej. Do slovenčiny preložila aj kazašského básnika a filozofa Abaia Kunanbajeva, za čo jej udelili štátne vyznamenanie. Roky rediguje Štrasserove preklady z ruštiny, čo je tandem, ktorý je zárukou kvality.
Strelková hovorila o nástrahách prekladania Filipenkových próz, ktoré čerpajú z historickej skutočnosti a z početných, často ťažko dostupných archívnych dokumentov. Zároveň priblížila, ako veľmi sa jej prístup k zahraničným informačným zdrojom zmenil s príchodom internetu.
Politický autor
Filipenko nerozprával iba o svojej tvorbe, ale kriticky hodnotil
