Dušan Mikušovič
Kresťanská únia Anny Záborskej by chcela zmeniť formát, v akom by išli do volieb s hnutím OĽaNO – a zrejme aj so stranou Za ľudí.
Namiesto triku s premenovanou volebnou stranou preferujú štandardnú volebnú koalíciu. Na vstup do parlamentu by v takomto prípade potrebovali získať nie päť, ale sedem percent hlasov.
„Našou prvou podmienkou bolo, že pôjdeme ako koalícia, nie ako súčasť jednej kandidátky. Chceme ísť ako samostatná strana v koalícii. Verím, že sa dohodneme,“ povedala Anna Záborská v diskusii s Františkom Mikloškom (kandidát KDH), ktorú v pondelok robil Postoj.sk.
Takýto postup môže byť riskantný, o čom svedčí skúsenosť koalície Progresívneho Slovenska a strany Spolu (PS-Spolu) z roku 2020. Do parlamentu sa nedostali len preto, že im na zvýšené 7-percentné kvórum chýbala necelá tisícka hlasov. Dostali 6,96 percenta hlasov.
Na druhej strane, koalícia umožňuje stranám, ktoré ju vytvoria, lepšie si zachovať a budovať vlastnú identitu. Svoju rolu hrá aj rozdeľovanie prípadného štátneho príspevku za volebný výsledok.
Koalícia je v hre
Člen predsedníctva OĽaNO a predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák potvrdil, že možnosť spojiť sa s Kresťanskou úniou a prípadne aj so stranou Za ľudí do koalície ja na stole. „Diskutujeme o tom, nemám však vedomosť, že by to bola vyslovene podmienka KÚ. Osobitne po tom, čo Braňo Škripek odišiel do KDH,“ reagoval Vetrák.
Bývalý europoslanec Branislav Škripek patril vo vedení Kresťanskej únie k odporcom spojenia s hnutím OĽaNO. I keď on sám pôvodne za OĽaNO kandidoval v roku 2012 do Národnej rady a v roku 2014 do europarlamentu, s Matovičom sa v roku 2019 dostal do konfliktu. Do volieb nakoniec pôjde ako kandidát KDH.
Vytvorenie koalície pred časom pripustil aj predseda OĽaNO Igor Matovič, ktorý je momentálne na dovolenke. „My sa nebránime aj koalícii, nám je to de facto jedno,“ povedal pre SME koncom mája.
Líderka strany Za ľudí Veronika Remišová nechcela komentovať obsah rokovaní. „Pri rokovaniach s akoukoľvek stranou mám zásadu, že nehovorím o tom skôr, ako nie sú rokovania ukončené, pretože to potom zanechá podobnú pachuť ako zhavarované spájanie Miroslava Kollára a Mikuláša Dzurindu,“ odpísala.
Kvórum na vstup do parlamentu je rovnaké pri koalícii dvoch aj troch strán. V oboch prípadoch zákon vyžaduje sedem percent. Ak by koalíciu chceli vytvoriť štyri strany a viac, platilo by pre ňu už 10-percentné kvórum.
Poslanec Milan Vetrák nevníma sedem percent ako riziko, že by sa OĽaNO s partnermi nemuseli dostať do parlamentu. „Pri 10-percentnom kvóre by som už riziko videl,“ skonštatoval.
V májových prieskumoch sa preferencie hnutia Igora Matoviča pohybovali medzi piatimi až ôsmimi percentami. V agentúre AKO dosiahlo 7,4 percenta, v prieskume Ipsosu presne sedem percent, podľa Focusu by OĽaNO v máji volilo 5,6 percenta voličov.
Igor Matovič svojmu hnutiu tento týždeň predpovedal volebný zisk na úrovni 10 percent.
OĽaNO sa už dohodlo s Novou
OĽaNO minulý týždeň ohlásilo premenovanie – už niekoľké v histórii strany – pre nadchádzajúce parlamentné voľby, ktoré sa budú konať 30. septembra. Celý oficiálny názov hnutia znie: Obyčajní ľudia (OĽaNO), Nezávislí kandidáti (NEKA), Nova, Slobodní a zodpovední, Pačivale Roma, Magyar Szívek.
Hnutie vystupuje aj pod kratším označením OĽaNO a priatelia. Podľa Igora Matoviča názov odzrkadľuje platformy, ktoré sa na kandidátke hnutia objavia: okrem členov strany Nova (teda poslancov Gábora Grendela či Anny Andrejuvovej) tam budú Nezávislí kandidáti, teda ľudia bez záujmu o členstvo v politických stranách; Slobodní a zodpovední majú predstavovať umiernených liberálov; Pačivale Roma a Magyar Szívek sú platformy pre rómsku a maďarskú komunitu.
Ak by sa Matovičovo hnutie dohodlo s Kresťanskou úniou a so stranou Za ľudí na trojkoalícii, na volebných lístkoch by okrem aktuálneho dlhého názvu OĽaNO boli uvedené aj tieto dve strany. V prípade PS-Spolu v roku 2020 bolo na hlavičke volebného lístka napísané „Koalícia Progresívne Slovensko a Spolu – Občianska demokracia“.
Do volieb v roku 2020 išlo OĽaNO premenované pod názvom Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), Zmena zdola. Strana Zmena zdola exministra Jána Budaja je dnes súčasťou projektu Demokrati Eduarda Hegera, Nova je opäť súčasťou OĽaNO a Kresťanská únia by chcela OĽaNO presvedčiť na klasickú koalíciu.
Ako je to s miliónmi za voľby
Vytvorenie koalície umožňuje stranám nielen zachovať si väčšiu mieru vlastnej identity, ale môže to mať vplyv aj na rozdeľovanie peňazí. OĽaNO v roku 2020 vyhralo voľby so ziskom 25 percent hlasov. Znamenalo to nielen obsadenie 53 poslaneckých mandátov v parlamente (ku Kresťanskej únii sa hlásili piati z nich), ale aj nárok na štátny príspevok za volebný výsledok. Dohromady OĽaNO patrí asi 20 miliónov eur.
OĽaNO síce za peniaze od štátu môže zaplatiť volebnú kampaň pred blížiacimi sa predčasnými voľbami – a podporiť tak aj kandidátov Kresťanskej únie, ak by sa dohodli na predvolebnej spolupráci –, no neexistovala cesta, ako legálne časť peňazí za volebný výsledok z roku 2020 previesť na samostatnú činnosť menších strán, ktorých členov hnutie zobralo na svoju kandidátku.
Zákon o politických stranách totiž výslovne zakazuje, aby príspevky zo štátneho rozpočtu strana použila na pôžičky a úvery fyzickým alebo právnickým osobám, ale aj na darovanie.
V Kresťanskej únii teda mohli mať po voľbách v roku 2020 pocit, že spoločnej kandidátke s OĽaNO priniesli nejakú časť hlasov, na rozvoj svojej strany však na rozdiel od OĽaNO nezískali peniaze.
Klasická dvoj- či trojkoalícia by otvorila cestu, ako by na peniaze od štátu mohla dosiahnuť aj Kresťanská únia, prípadne strana Za ľudí.
Strana Veroniky Remišovej Za ľudí je v prieskumoch dlhodobo pod tromi percentami.
Z dvojkoalície radšej vycúvali
O tom, že ísť do volieb v koalícii je zároveň istým rizikom, svedčí nielen príklad dvojkoalície PS-Spolu z roku 2020.
V predčasných voľbách v roku 1994 si veľmi verila vtedajšia Strana demokratickej ľavice (SDĽ). S tromi menšími stranami vytvorila koalíciu s názvom Spoločná voľba. Pre štvorkoalíciu platilo 10-percentné kvórum, ktoré štvorkoalícia dosiahla len tesne. Spoločnú voľbu volilo 10,42 percenta hlasov. Stačilo pol percentuálneho bodu a politici SDĽ by v parlamente vôbec neboli.
Igor Matovič už raz ohlásil zámer kandidovať v dvojkoalícii. Bolo to v roku 2015, keď spolu s vtedajším lídrom strany Nova Danielom Lipšicom oznámili, že vytvoria koalíciu pre voľby v roku 2016.
Niekoľko mesiacov pred voľbami však preferencie koalície nedosahovali potrebných sedem percent. Napríklad vo Focuse z novembra 2015 mala koalíciu podporu len 6,6 percenta hlasov. V decembri 2015 nakoniec Matovič s Lipšicom z ohlásenej koalície vycúvali a vytvorili volebnú stranu OĽaNO-Nova.
Lídri OĽaNO a Novy však sľúbili, že ani jeden z nich nenastúpi do parlamentu, ak volebná strana nezíska aspoň sedem percent hlasov (i keď na vstup do parlamentu jej stačilo už len päť). Volebný výsledok prieskumy výrazne presiahol, OĽaNO-Nova volilo na jar 2016 až 11 percent ľudí.
Kandidátky do predčasných parlamentných volieb musia strany a koalície odovzdať do polnoci 2. júla. Očakáva sa, že predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) oficiálne vyhlási voľby na 30. septembra tento piatok. Len čo jeho rozhodnutie vyjde v Zbierke zákonov, strany už nebudú smieť meniť svoj názov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
