Svetový newsfilter: Putinovi vo vojne pomáhajú susedné štáty

Dobrý deň,

zničenie Kachovskej priehrady prinieslo ďalšie utrpenie ľuďom, ktorí žijú v okolí Chersonu. Mesto na začiatku invázie obsadila ruská armáda, potom ho Ukrajinci oslobodili, no Rusi pri ústupe poškodili, čo sa dalo.

Teraz Cherson spolu s ďalšími dedinami a mestami na juhovýchode Ukrajiny zaplavila voda z obrovskej priehrady. Zatiaľ sa objavujú najmä fotografie a videá povodní, no dôsledky tejto katastrofy budú dlhodobé a odrazia sa aj na životnom prostredí a poľnohospodárstve.

Nestalo by sa to, ak by 24. februára minulého roka Rusko nezačalo inváziu. Čím dlhšie bude trvať, tým väčšia je hrozba, že príde ďalšia katastrofa. Zodpovedný za to nie je len ruský režim, ale aj tí, čo mu pomáhajú – napríklad obchádzaním sankcií.

Európa: Kto pomáha Rusku

Rusko od začiatku vojny proti Ukrajine čelí bezprecedentným sankciám a odchodu zahraničných firiem. Postupne sa to začalo prejavovať na jeho ekonomike aj na dodávkach tovarov, ktoré sú dôležité pre vojenský priemysel.

Vladimir Putin však môže byť rád, že má susedov, ktorým jeho agresia na Ukrajine až tak neprekáža.

O čo ide: Kirgizsko aj Kazachstan tvrdia, že pri vojne proti Ukrajine nestoja na žiadnej strane, no zároveň inváziu využívajú na to, aby posilnili svoju spoluprácu s Ruskom. Vidno to napríklad na vzájomnom obchode. Minulý rok vývoz z Kirgizska do Ruska vzrástol o 245 percent na necelú miliardu eur.

Ešte dôležitejšie je, čo sa z bývalej sovietskej republiky do Ruska vyváža. Naznačuje to, že Kirgizsko pomáha Rusku obchádzať sankcie. Stačí sa pozrieť na položky, pri ktorých v roku 2021 svietila nula, no teraz je to inak.

Sú to napríklad diely pre lietadlá, vrtuľníky či drony a rovnako aj elektronické rozbušky a ďalší tovar, ktorý sa hodí ruskej armáde. Ten sa vlani zrazu do Ruska vyvážal v omnoho väčšom objeme, mal hodnotu miliónov eur.

Čo vyvážajú: V presných číslach to znamená, že rozbušiek, ktoré sa používajú napríklad pri výrobe mín, bolo 116-tisíc (oproti nule v 2021).

Kirgizsko v ten istý rok doviezlo takmer 200-tisíc rozbušiek z Kanady a analytici z Nadácie pre otvorený dialóg, ktorí dali dokopy správu o týchto obchodoch, predpokladajú, že veľká časť z nich skončila práve v Rusku. Bez obchádzky cez stredoázijskú krajinu by sa to vzhľadom na medzinárodné sankcie nepodarilo.

O 60 percent vzrástli aj exporty radarov a navigácie, 100-násobne stúpol vývoz polovodičov. Väčšinou teda ide o veci, ktoré potrebuje ruská armáda, aby mohla pokračovať vo svojej agresii voči Ukrajine.

Niekedy ide o reexport, no správa opisuje aj drzejší spôsob, ako tieto veci dostať do Ruska. Časť tovaru sa do Kirgizska vlani dovážala po ceste cez územie Ruska. Tieto dva štáty sa preto dohodli, že ho rovno vyložia v Rusku a Kirgizsko dodá len oficiálnu pečiatku, podľa ktorej tovar skončil v tejto krajine.

Vladimir Putin a Sadyr Žaparov. Foto – Kremeľ

Čo bude ďalej: K rovnakým zisteniam sa dostali aj fínski novinári, ktorým to potvrdilo vedenie tamojšej colnej správy. Súčasťou schémy sú tak aj európske firmy, ktoré vyvážajú tovar k susedom Ruska. Napríklad export z Fínska do Kirgizska vzrástol v priebehu roka 2022 o vyše 400 percent.

Na to, že sankcie sa obchádzajú cez Kaukaz a strednú Áziu, na jar upozorňovala aj Európska banka pre obnovu a rozvoj.

EÚ už na to na jar reagovala tak, že schválila sankcie, ktoré zakázali aj tranzit tovaru s dvojakým použitím cez územie Ruska. Autori správy však tvrdia, že treba ísť ešte ďalej a uvaliť sankcie priamo na najvyšších predstaviteľov Kirgizska a Kazachstanu.

Amerika: New York či Ottawa mali pre požiare najhorší vzduch na svete

Tento týždeň zažili obyvatelia New Yorku nevídaný pohľad. Od utorka mesto zahalila hmla, ktorá bola miestami biela, oranžová, žltá či fialová. Zdalo sa, ako keby bol celý deň západ slnka, no príčina bola menej romantická.

Veľkú časť severovýchodného pobrežia Severnej Ameriky zasiahol dym z rozsiahlych požiarov vo východnej Kanade.

Čo sa dialo: Dym výrazne zhoršil kvalitu vzduchu – až tak, že byť vonku 24 hodín znamenalo pre ľudí v New Yorku to isté, ako vyfajčiť polovicu krabičky cigariet.

Podľa monitorovacích staníc bola kvalita vzduchu nezdravá pre desiatky miliónov ľudí v Kanade a USA. Situácia sa menila, no v stredu bol New York kvalitou vzduchu najznečistenejšie veľké mesto na svete, predbehol aj indické Nai Dillí.

Podobne na tom bola kanadská Ottawa, kde úrady hlásili v utorok najvyšší stupeň znečistenia.

Úrady v New Yorku radili obyvateľom, aby nevykonávali fyzickú aktivitu vonku, nosili respirátor, používali čističku vzduchu či neotvárali okná. Nie všetci ich poslúchli a v meste sa v utorok večer odohrali bejzbalové zápasy.

Mapa znečistenia vzduchu v stredu o 15.00 SELČ časticami PM2.5. Zdroj – AirNow

Aký je dôvod: Americké a kanadské mestá znečistil dym z požiarov, ktoré trápia Kanadu už niekoľko týždňov. V tomto období nie sú výnimočné, no tohtoročná sezóna požiarov bude zrejme najhoršia od začiatku meraní.

Už do júna zhorelo 3,3 milióna hektárov kanadskej pôdy, čo je 12-krát viac, ako je priemer. Načas museli evakuovať 120-tisíc ľudí.

Lesných požiarov v Kanade je momentálne okolo 400. Kus lesa horí skoro v každom z 10 kanadských štátov a 3 teritórií. Kým v západnej Kanade je to relatívne bežné, nezvyčajne vytrvalé a rozsiahle požiare sú aj na východe krajiny, kde žije viac obyvateľov.

Čo bude ďalej: Požiare vznikli väčšinou po zásahoch bleskov, no k ich šíreniu prispieva aj nadpriemerne teplá a suchá jar. Predpokladá sa, že sa to veľmi nezmení ani v lete. Podľa odborníkov sucho súvisí s klimatickou zmenou.

Podobné požiare sme v posledných rokoch videli aj v iných častiach planéty (Austrália, Rusko, Kalifornia).

Je možné, že na podobné nezdravé zábery oranžovej oblohy si budeme musieť zvyknúť. Podľa minuloročnej správy expertov pod záštitou OSN budú „extrémne požiare“ pribúdať.

Pri strednom odhade môže ich počet v dôsledku klimatickej zmeny a zmeny využívania pôdy stúpnuť celosvetovo do roku 2030 o 14 percent, do roku 2050 o 30 percent a do konca storočia o 50 percent.

Čítajte aj: Smrdí to ako pri útoku na dvojičky. New York zahalil oranžový dym, ktorý sa nedá dýchať

Ázia: India musí zlepšiť bezpečnosť železníc

Koncom minulého týždňa zažila India najväčšiu železničnú nehodu za posledné desaťročia. Viac než tisíc ľudí museli previezť do nemocnice a úrady doteraz neboli schopné identifikovať všetky obete.

Aký je kontext: India má jednu z najhustejších železničných sietí na svete, ktorej pôvod siaha ešte do čias britskej kolonizácie. Vlaky v nej využíva každý deň zhruba trinásť miliónov ľudí.

Indický premiér Naréndra Módí železničnú dopravu dlhodobo považuje za svoju prioritu. Opozícia aj niektorí experti mu však vyčítajú, že namiesto systémových zmien a modernizácie existujúcich tratí sa až príliš sústredí na nové projekty, ktoré sa ľahšie predávajú.

Minulú sobotu napríklad Módí plánoval na západe krajiny slávnostné otvorenie vysokorýchlostnej trate so systémom zabraňujúcim zrážkam. Len deň predtým si nehoda na východe krajiny vyžiadala stovky obetí a akciu musel zrušiť.

Čo sa stalo: Médiá spočiatku informovali, že v meste Odiša sa zrazili „len“ dva vlaky, ale neskôr sa ukázalo, že išlo o zrážku až troch vlakov, a to dvoch osobných a jedného nákladného.

Jeden z osobných vlakov zišiel na vedľajšiu trať, kde narazil do nákladného vlaku. Následne sa pod tlakom nárazu tri jeho vozne presunuli na vedľajšiu koľaj, kde sa zrazili s ďalším oproti idúcim osobným vlakom.

Indické úrady sľubujú, že nehodu poriadne vyšetria. Podľa ministra pre železničnú dopravu však na trati mohla byť chyba v signalizácii.

Aké sú obete: Pri nehode v Odiši zomrelo najmenej 187 ľudí, pričom mnohých ešte neboli schopní identifikovať. Viac než tisíc ľudí museli previezť do nemocnice. Svedkovia nehody opísali scény z miesta ako nekonečné zúfalstvo plné krvi, zlomených kostí a chaosu.

Väčšiu nehodu vlakov si India nepamätá od roku 1981, keď zomrelo viac než 800 ľudí.

Celkové čísla z Indie sú však šokujúce a naznačujú, že zlepšenie bezpečnosti železničnej dopravy by naozaj malo byť prioritou. V rokoch 2017 až 2021 na trati zomrelo vyše 100-tisíc ľudí. Nejde len o obete nehôd, ale aj o samovraždy a ľudí, ktorí spadli z vlakov alebo ich zrazila lokomotíva.

Afrika: Napätie v Senegale

Senegal má povesť jednej z najstabilnejších demokracií v Afrike, ale v posledných dňoch zažil sériu nepokojov. Začali sa po tom, čo odsúdili najvýraznejšieho predstaviteľa opozície.

Aký je kontext: V Senegale vládne už vyše desať rokov umiernený prezident Macky Sall. K moci sa dostal vďaka volebnému víťazstvu nad vtedajším prezidentom, ktorý sa uchádzal o tretie volebné obdobie, hoci ústava povoľuje maximálne dve.

Teraz sa mnohí obávajú, že v Senegale sa zopakuje podobný scenár, akurát bude v úlohe toho, čo nedodrží obmedzenie, súčasný prezident Sall. Hoci jeho kandidatúra podľa ústavy nie je možná, Sall ju doteraz nevylúčil.

Ak sa rozhodne kandidovať, jeho najväčším súperom by mal byť opozičný líder Ousmane Sonko. Lenže toho odsúdili na dva roky vo väzení.

Čo sa stalo: Sonku pôvodne stíhali za znásilnenie masérky, no súd tento čin rekvalifikoval na „ohrozovanie mravnej výchovy mládeže“.

Podľa Sonkovho tímu je tento verdikt politicky motivovaný a cieľom je znemožniť mu, aby kandidoval za prezidenta. Vláda aj predstavitelia justície to odmietajú.

V reakcii na rozsudok vyšli do ulíc tisíce Senegalčanov. Na niektorých miestach do policajtov hádzali kamene a zapaľovali dopravné prostriedky. Pri nepokojoch podľa vlády zomrelo deväť ľudí.

Čo bude ďalej: Senegalské úrady na protesty zareagovali aj dočasným zablokovaním sociálnych sietí, čo neziskové organizácie kritizovali ako útok na slobodu slova.

Mnohí však upozorňujú, že tieto demonštrácie nie sú „len“ o Sonkovom zadržaní, ale aj o odmietnutí súčasnej vlády ako takej. S prezidentom Sallom je nespokojných čoraz viac ľudí, najmä mladých.

Sonko, ktorý má dve manželky, hlási sa k islamu a tvrdí, že presadzuje „tradičné hodnoty“ vrátane trestania homosexuality, je pre mnohých najväčšou nádejou.

Meno týždňa: Mike Pence

Na zozname uchádzačov o prezidentskú nomináciu Republikánskej strany začína byť tesno. Ku kandidátom sa oficiálne pridal Mike Pence, ktorý bol štyri roky viceprezidentom Donalda Trumpa. Stál za ním v dobrom aj zlom, no nerozišli sa najlepšie, pretože Pence odmietol zasiahnuť do oficiálneho vyhlasovania víťaza volieb v kongrese. Priaznivci Trumpa mu za to priali obesenie.

Pence sa považoval za prirodzeného kandidáta na prezidenta, ak by znovu do volieb nešiel Trump. Ten napokon kandidoval a prehral. Trump kandiduje aj tentoraz, no Pence sa už rozhodol, že nebude stáť bokom – rovnako ako ďalší známi republikáni.

Bývalý viceprezident nie je bez šance. Má veľké skúsenosti, bol aj kongresmanom a guvernérom. V strane ho určite budú podporovať umiernenejší republikáni, no vzhľadom na pokazené vzťahy s Trumpom bude mať problém presvedčiť tvrdé jadro voličov bývalého prezidenta. Naopak, voliť by ho mohli evanjelikáli, čo bola jedna zo skupín, ktoré v roku 2016 prispeli k víťazstvu Trumpa, pričom ich hlasy pomáhal získať práve Pence. To je aj jeden z dôvodov, prečo si ho Trump vtedy vybral ako kandidáta na viceprezidenta.

To by sa však ukázalo až v prípade, že by Pence naozaj získal nomináciu republikánov. Poraziť bývalého prezidenta vôbec nebude jednoduché.