Café croissant

Autor je režisér

Keď v rokoch 1509 – 1511 maľoval Rafael Santi vo vatikánskej Camera della Segnatura kompozíciu s množstvom postáv, bolo to krédo doby. Postavy filozofov Platóna a Aristotela, obklopené množstvom iných – Kordošovská krížovkárska otázka, kto je kto – Rafael, nevieme, ani kto mu radil, upozorňuje na to, čo vtedy ľudia čítali a čomu rozumeli. A možno sa Rafael aj hral, je žena z fresky filozofka a matematička z Alexandrie Hypatia (obdivuhodný doklad tolerancie doby, s jej menom sa pohrával aj Umberto Eco) alebo jeho milenka?

V roku 1981 urobil Vlado Kordoš vo vestibule bratislavskej Školy umeleckého priemyslu (ŠUP) performanciu Santiho fresky. Kamerou zachytil posun a interpretoval kompozíciu známeho obrazu. „Ve středu scény, jako na otevřeném jevišti, stojí Platón s rukou zdviženou vzhůru k nebi, vedle je Aristoteles ukazující prstem na docela opačnou stranu, do země, o kousek dál vykládá Sokrates moudrosti několika mládencům … Namalované postavy jsou plné vnitřního neklidu, otáčejí se, jakoby se na cosi ptaly, jako by něco hledaly. My víme, co hledají, přečetli jsme si to už v dějinách umění – hledají pravdu“ (Jiří Hůla).

Pohyb Rafaelových postáv si domýšľame, Kordošova kompozícia na zázname sa pomaly rozpadá, interpretácia obrazu sa mení na realitu. Podobnosti sa strácajú, Rafaelova idea sa „rozhmotňuje a prekladá sa do hovorového jazyka“ (Rudolf Fila). Je hravá, v čase aj v postavách aktérov performancie, kamaráti výtvarníci, pre dnešok rovnako inšpiratívni ako tí z čias pápeža Juliusa II.

Dobieha nás dedičstvo materializovaného sveta, Kordošove posuny a interpretácie sú síce zachytené na fotografiách, premaľbách, kamerových záznamoch, dajú sa vidieť v monografiách, ale nedajú sa kúpiť na aukciách, nestoja ako sochy na námestiach a v galérii tiež môže byť vystavený iba ich záznam. Jeho impulz je inej povahy, vzrušuje predstavivosťou ako spomienka na skutočnú udalosť, divadelný zážitok alebo film. Ani neodpovie, kto je viac, Platón alebo Aristoteles?

Pri spätnom pohľade na umenie posledných desaťročí je dielo (nie je to najvhodnejšie slovo) Vlada Kordoša, na prvý pohľad efemérne, ešte významnejšie ako vtedy, keď autenticky vznikalo. Aj preto je vzácne, že ho možno uvidieť v novej SNG na projekcii 13. júna o 18. hodine.

P. S. Chvíľu to ľudstvu trvalo, kým začalo zaraďovať do súpisov dôležitých impulzov aj nehmotné dedičstvo. Taký je aj rekonštruovaný dom Hansi Albrechta na Kapitulskej ulici, legendy, hudobníka, estéta aj estetika. Ani vodu v dlani nezachytíte, ale zážitok ostane na celý život. A trochu reality z Roland Garros: ani odvahu zdvihnutého palca tenistky Kasatkinovej a slová Sabalenkovej nepochopíme, ak v pohodlí mierovej parížskej kaviarne raňajkujeme café croissant. Môžeme len hlúpo bučať v žltej veste.