Exminister Ján Kubiš: Kandidatúru na prezidenta zvažujem, neodmietol by som ani podporu Smeru
Ľudia sa v zásade nemenia. Takí, akí sme boli, keď sme dospeli, ako nás vychovali, takými sme aj ostali, odpovedá bývalý minister zahraničných vecí Ján Kubiš na otázku, či sa Robert Fico zmenil.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Ján Kubiš (70) je slovenský diplomat, minister zahraničných vecí v čase prvej vlády Roberta Fica, v rokoch 1999 až 2005 generálny tajomník OBSE. V rozhovore hovorí:
- prečo zvažuje kandidatúru na prezidenta a kedy sa rozhodne;
- prečo by neodmietol ani podporu strany Smer;
- aké mal s Ficom vo vláde spory;
- prečo je za dodávky zbraní Ukrajine
- aj za čo by pochválil prezidentku Čaputovú.
Ministrom zahraničných vecí ste boli od leta 2006 do začiatku roka 2009, posledných desať rokov ste pôsobili ako osobitný veľvyslanec OSN v Afganistane, Libanone, Líbyi a Iraku. Čomu sa venujete teraz?
Teraz som doma a venujem sa rodine, pretože som bol naozaj vyše desať rokov v zahraničí. Všetko to boli misie, kde som nemohol mať so sebou rodinu a manželku a ani ma poriadne nemohli navštevovať. Výnimkou bol Libanon, ale keď mi tam prišla rodina prvýkrát na návštevu, práve vypukla revolúcia, preto zase aj odišli.
Potom prišiel covid, takže som veľmi rád, že sa môžem venovať rodine a byť v trošku pokojnejších vodách. Aj keď sa nedá povedať, že by na Slovensku boli nejaké pokojnejšie vody.
Azda pokojnejšie ako Líbya alebo Irak.
To je pravda, ale politicky je to tu poriadne rozbúrené. Nakoniec, sme v regióne, ktorý čelí vojne.
Hovoríte, že ste doma. To je pomerne dobrá štartovacia pozícia na prezidentskú kandidatúru v budúcom roku, nie?
Myslím si, že byť doma nemá v zásade nič spoločné s tým, či je to štartovacia pozícia alebo nie. Samozrejme, keby som bol v zahraničí, tak o niečom podobnom uvažovať až tak realisticky nemôžem. Keď chcete ísť do akejkoľvek politickej funkcie, musíte sa tomu venovať profesionálne a pracovať na tom, aby ste si získali podporu. Nemôžete to robiť dištančne niekde v zahraničí. Čiže z tohto pohľadu možno áno, ale sú tam aj iné faktory, ktoré zohrávajú svoju úlohu.
V posledných týždňoch ste viackrát pripustili, že kandidovať za prezidenta budete. Pre Plus 7 dní ste povedali, že kandidatúru seriózne zvažujete, podobne ste odpovedali Pravde v apríli. Od čoho závisí vaše finálne rozhodnutie? Ak teda náhodou už nepadlo.
Rozhodnutie nepadlo. Je pravda, že situáciu stále zvažujem a vyhodnocujem si, či bude v prvom rade nejaká spoločenská objednávka medzi voličmi. Konštelácia, ktorá tu je, sa vyjasní až po voľbách do parlamentu na jeseň tohto roku. Toto je jeden z faktorov, ktorý ma trošku brzdí v tom, aby som vyslovil nejaké priame rozhodnutie.
Čiže vaše rozhodnutie určite príde až po parlamentných voľbách?
Z môjho pohľadu by malo prísť až po parlamentných voľbách. Očakávam, že vtedy sa mnohí z politikov môžu začať rozhodovať o tom, aký ďalší krok po voľbách urobia, či budú mať šancu ísť do exekutívy, pretože to sa nikdy nevie, závisí to od voličov… Alebo si povedia dobre, skúsim niečo iné. Sú tam prezidentské voľby, sú tam eurovoľby. Tieto veci budú stále na stole a vyjasnia sa až po parlamentných voľbách.
Na koho narážate, keď hovoríte, že niektorí politici si možno ešte nejakým spôsobom prehodnotia situáciu po parlamentných voľbách?
