Denník NJe tu ticho a pokoj, evakuácia nie je potrebná. Ako veľká voda zaskočila aj ruskú propagandu

Petra ProcházkováPetra Procházková Deník NDeník N
V Chersone zatopilo najmä ulice pri rieke, centrum mesta bolo v bezpečí. Foto - TASR/AP
V Chersone zatopilo najmä ulice pri rieke, centrum mesta bolo v bezpečí. Foto – TASR/AP

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Zatiaľ nie je jasné, ktorá zo štyroch verzií vysvetľujúcich deštrukciu Kachovskej priehrady je tá pravá. Alebo či nie je aj nejaká ďalšia. Zdá sa však, že to nevedia ani samozvaní správcovia okupovaných a teraz aj zatopených častí Ukrajiny.

Pre rekapituláciu je potrebné si zopakovať, ktoré štyri verzie sú teraz v hre:

  • Kachovskú priehradu zničili riadenou explóziou ruské okupačné sily, čo je najpravdepodobnejšia verzia.
  • Priehradu zatiaľ bližšie neurčeným spôsobom zničila ukrajinská strana, čo je skôr hypotetická verzia.
  • Hrádza sa pretrhla sama, nevydržala obrovský tlak vody v preplnenej nádrži a v dôsledku predchádzajúceho poškodenia ostreľovaním počas ruskej agresie sa zrútila.
  • Zatiaľ poslednou možnosťou je, že Rusi chceli hrádzu riadeným výbuchom ešte viac poškodiť a zvýšiť odtok vody, ktorá by čiastočne zaplavila oblasť, kde sa očakáva ukrajinská protiofenzíva. Lenže voda je živel a veleniu ruského generálneho štábu alebo niektorej z ruských tajných služieb, ktoré mohli operáciu pripravovať, sa vymkla spod kontroly. A hrádza sa zrútila celá. Tomu by zodpovedali aj reakcie ruských propagandistických médií.

Všetko v najlepšom poriadku

Z hľadiska dôsledkov nešťastia je najpravdepodobnejšie, že sa oň zaslúžili Rusi. Čo tým však presne sledovali, už také zrejmé nie je. Nedokáže to vysvetliť ani inokedy veľmi precízna ruská propaganda.

V prvých hodinách po nešťastí ruské štátne televízne kanály informovali chaoticky. Chvíľu trvalo, kým obvinili „ukrajinských fašistov“. Môže to znamenať aj to, že ich vedenie, ktoré obvykle máva inštrukcie priamo z Kremľa, tentokrát nikto neupozornil a nedodal rady, ako situáciu poňať.

Lenže po piatej ráno štátna agentúra RIA Novosti opisovala s odvolaním sa na hlavu ruskej okupačnej správy Kachovského okresu Vladimira Leontieva atmosféru v samotnej Novej Kachovke takto: „Je tu ticho a pokoj.“ Že by do vzduchu niekto vyhodil priehradu, ktorú má Kachovka za humnami? Vraj o tom Leontiev nič nevie.

Lenže hrádza sa zrútila dve hodiny a dvadsať minút po polnoci. A vzhľadom na to, že ide de facto o frontovú líniu, nie je možné, aby o nej velenie armády nevedelo – ak k akcii dokonca samo nedalo povel.

Hneď ďalšia správa o pol šiestej informovala čitateľov o tom, že v Zaporižskej oblasti ruské kamikadze drony zničili „presnými údermi“ ukrajinskú vojenskú techniku. Následne o 5:59 Leontiev upresnil, že hornú časť hrádze poškodili Ukrajinci zrejme raketami, ale inak je všetko v najlepšom poriadku.

Vzápätí RIA napísala o neúspešnom pokuse o štátne prevrat v Kirgizsku.

O slovo sa pred siedmou hodinou zase prihlásil Leontiev, ktorý všetkých znepokojených čitateľov rozbúrených sociálnych sietí upokojoval: „Žiadna evakuácia nie je potrebná.“ Až neskôr uznal, že by si obyvatelia asi 300 obcí ležiacich pozdĺž Dnipra pod priehradou mali začať baliť evakuačnú batožinu.

Na katastrofu neboli pripravení

Jedna z dvoch najväčších štátnych spravodajských agentúr – RIA Novosti – nemala v kritickej chvíli k dispozícii komentár nikoho iného než nízkopostaveného okupačného úradníka a nič nehovoriace vyhlásenie jeho kolegov na sociálnych sieťach.

Hlavný kanál ruskej štátnej televízie o pretrhnutí priehrady „v dôsledku ukrajinského útoku“ informoval až o pol ôsmej ráno.

To však ešte nemusí nič znamenať – okrem toho, že vystupovanie ľudí z najvyšších miest ruského vedenia pôsobí v posledných dňoch stále nesúrodejšie.

V Rusku najsledovanejší zdroj informácií o vojne proti Ukrajine – sociálna sieť Telegram – sa začala plniť videami a fotografiami pretrhnutia priehrady v utorok tesne po piatej hodine ráno. Tam mali aktívni ruskí propagandisti hneď jasno: hrádzu rozstrieľali ukrajinské rakety. Až neskôr sa tejto verzie chopili aj štátne agentúry.

Dokonca aj medzinárodne najznámejšia agentúra TASS ešte v utorok dopoludnia informovala len s odvolaním sa na Leontieva a občanov predovšetkým upokojovala. Nasledovala správa, že hrádzu zničili Ukrajinci, a potom informácia o 51 otrávených obyvateľoch ruskej Ulianovskej oblasti po požití pančovaného cideru.

V rámci ruskej propagandy nepanovala zhoda, ako kachovskú tragédiu využiť. Ako a či vôbec o nej informovať.

Ruský opozičný web Agentstvo tvrdí, že ruskí propagandisti na kachovskú katastrofu neboli vôbec pripravení, čo je z hľadiska predošlých reakcií na významné vojnové udalosti neobvyklé.

Oslava dňa ruštiny

V stredu už TASS nevenovala Kachovskej priehrade takmer žiadnu pozornosť, zato však píše o tom, že v Ruskom dome v Aténach sa včera búrlivo oslavoval deň ruštiny a dokonca došlo aj na veľkolepý koncert.

„Prevažuje zrejme názor, že je potrebné skôr marginalizovať,“ píšu komentátori ruského nezávislého webu Vot tak. V stredu, keď voda kulminovala a príbehy nešťastných obyvateľov oboch brehov zaplavili svetové médiá, už mali v Rusku iné témy.

Dokonca ani utorkové večerné hlavné správy štátnych televízií nezaradili príspevok o Kachovskej priehrade ako prvý, ale ako tretí.

Prvý kanál ako najdôležitejšie vyhodnotil vyhlásenie ministra obrany Sergeja Šojgua o „odrazení ukrajinskej ofenzívy“. Podľa neho ukrajinská strana len za tri dni prišla o 3715 vojakov, 52 tankov, 207 bojových vozidiel pechoty a 134 automobilov.

Nezávislé ruské médiá odhadujú, že len na ľavom brehu Dnipra okupovanom Rusmi je vodou ohrozených 40-tisíc ľudí. Sedem je zatiaľ nezvestných. Takmer 2000 ľudí evakuovali. Mnohí, ktorí na evakuáciu zatiaľ len čakajú, stále volajú o pomoc.

Ukrajinské médiá o nich na rozdiel od ruských informujú.

Ľudia na strechách a stromoch

V kanáloch na Telegrame sa objavujú stále početnejšie odkazy týchto ľudí, ktorí zostali napospas živlu: „Prosím o pomoc! Rýchlo je potrebné evakuovať 14 ľudí, z toho tri sú deti. Voda sa blíži k druhému poschodiu.“

Alebo: „Celý deň voláme všade… Nikto nič nepovie. Sme na streche a vyššie už ísť nemôžeme.“ A ešte: „Na streche sedí 15 ľudí!!! Obec Sagi, Višňová ulica 24. Pomôžte!“

Taká je situácia obyvateľov obcí Olešky, Sagi a Hola Prystaň na ľavom brehu. Z pravého brehu im cez Telegram ich susedia z neokupovanej časti Chersonskej oblasti odkazujú: „Skúste si nájsť loďku a priplávajte sem, tu vám pomôžeme.“

Vytvorili špeciálny kanál, na ktorom sa majú tí, čo sú teraz na strechách a stromoch na ľavom brehu, lokalizovať. „Nedokážete si predstaviť, čo sa tu deje,“ odpovedá im jedna zo žien z okupovanej časti Chersonskej oblasti. „Starí ľudia, ktorí sami nedokázali odísť, teraz sedia na strechách.“

Dovolať sa na ministerstvo pre výnimočné situácie Ruskej federácie sa vraj vôbec nedá.

V rovnakej chvíli ruské oficiálne médiá citovali predstaviteľov okupačných správ, ktorí tvrdia, že málokto si prial oblasť opustiť. „Ľudia chcú počkať, kým voda klesne, a zostať doma. Napriek tomu je všetko na odvoz ľudí pripravené.“

Toto vyhlásil Moskvou dosadený správca okupovanej oblasti Vladimir Saldo v utorok o 21:40. Od tej chvíle o ňom nie je počuť.

Voda však prekvapila aj ruských vojakov. Podľa velenia ukrajinskej armády museli Rusi ustúpiť pred vodou niekde až o 15 kilometrov na východ. Údajne nie všetku vojenskú techniku stihli odviezť so sebou.

Na sociálnych sieťach sa skutočne objavili videá, ktoré sa javia tak, že velenie jednotiek o pripravovanej akcii „likvidácie hrádze“ nevedelo a mnohí sa o tom, čo sa stalo, dozvedeli až z médií a od blogerov. Alebo sa situácia skutočne niekomu vymkla z rúk a začala sa vyvíjať po svojom. Živelne.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].