Denník N

Ľudia liezli na stromy, utopili aj svojich vojakov. Ako Sovieti cez vojnu zničili vlastnú priehradu

Zničená vodná elektráreň Dnipro v auguste 1941. Zdroj - Wikimedia
Zničená vodná elektráreň Dnipro v auguste 1941. Zdroj – Wikimedia

Vodná elektráreň Dnipro pri Zaporižžii bola počas 2. svetovej vojny najväčšia v Európe. Odpáliť ju pred postupujúcimi Nemcami bola podľa historika hlúposť.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Vodná elektráreň Kachovka nebola prvá, ktorú na mohutnej ukrajinskej rieke Dnipro zničili vo vojne. Ešte väčšiu priehradu dali odpáliť Sovieti v roku 1941 s cieľom, aby spomalili postup Hitlerovej armády a aby sa im nedostala do rúk.

Išlo o vodnú elektráreň Dnipro pri meste Zaporižžia na súčasnej Ukrajine, nachádza sa asi tristo kilometrov severne od Kachovskej priehrady.

Dobový článok britského denníka Guardian to nazval najväčším ničením v Rusku od čias požiaru v Moskve počas Napoleonových vojen v roku 1812. Jeden americký novinár udalosť prirovnal k tomu, ako keby americký prezident Franklin Delano Roosevelt obetoval Panamský prieplav.

Zničenie oboch priehrad má mnoho spoločného. V prípade vodnej elektrárne Dnipro však boli škody ešte väčšie, došlo aj k oveľa väčšiemu množstvu obetí. Sovieti okrem tisícok civilistov zrejme obetovali aj podobne veľký počet vlastných vojakov, ktorých nič netušiacich zaplavila voda.

Výstavba elektrárne. Foto – Wikimedia

Najväčšie dieťa prvej päťročnice

Na rieke Dnipro je momentálne séria vodných elektrární a priehrad, no keď tu v roku 1932 slávnostne otvárali vodnú elektráreň Dnipro pri meste Zaporižžia, išlo o novinku. Cieľom bolo splavniť rieku, ktorá mala množstvo kaskád, a aj využiť elektrickú energiu na elektrifikáciu priemyslu v okolí.

Pri stavbe elektrárne pomáhali americkí inžinieri, ktorí ako jedni z mála na svete mali skúsenosti so stavbou podobných obrovských priehrad. Turbíny napríklad dodala firma General Electric.

Na začiatku druhej svetovej vojny bola vodná elektráreň Dnipro výkonom najväčšou v Európe a treťou najväčšou na svete po Hooverovej a Wilsonovej priehrade v USA.

„Elektráreň Dnipro bol objektom takmer až božského uctievania sovietskeho ľudu. Bol to najväčší, najpompéznejší a najpopulárnejší projekt prvej päťročnice,“ napísal v tej dobe americký novinár H. R. Knickerbocker.

Necelé dva mesiace po tom, čo Hitlerovo Nemecko vyhlásilo Sovietskemu zväzu vojnu a otvorilo nový front v Európe, sa nemecké armádne zoskupenie Juh blížilo k mestu Zaporižžia a k vodnej elektrárni Dnipro. Nemci postupovali rýchlo.

Stalin nechcel, aby nepriateľovi padla elektráreň do rúk. Už začiatkom augusta preto

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie