Voľby sú vyhlásené, kampaň oficiálna. Stranám sa do limitu rátajú výdavky aj spätne (+ dôležité termíny)
O voľbu poštou zo zahraničia treba požiadať do 9. augusta. Strany musia odovzdať kandidátky do 2. júla.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina) oficiálne vyhlásil predčasné parlamentné voľby na sobotu 30. septembra. Zostáva do nich 113 dní. Volebné okrsky sa majú vytvoriť do 27. júna, politické strany môžu svojich členov do okrskových volebných komisií delegovať do 21. augusta.
Termín volieb určilo uznesenie Národnej rady, ktorým poslanci koncom januára skrátili aktuálne volebné obdobie. Formálne vyhlásenie volieb predsedom parlamentu má vplyv skôr na niektoré ďalšie lehoty, ktoré ovplyvnia stratégiu aj kampane politických strán.
Rozhodnutie predsedu Národnej rady bolo vydané už včera a vyšlo už aj v zbierke zákonov. Začína sa teda oficiálna volebná kampaň – aj keď politické strany fakticky vedú kampaň už teraz, čo je viditeľné cez živé kampane počas stretnutí s občanmi, aktivity na sociálnych sieťach či inzerciu v médiách a na bilbordových plochách.
Na svoju propagáciu môže politická strana minúť najviac tri milióny eur. Do tohto limitu sa započítavajú aj výdavky, ktoré na propagáciu vynaložili 180 dní pred oficiálnym vyhlásením volieb.
Patria tam bilbordy, letáky či reklamné predmety, ktoré si objednali od 11. decembra minulého roka. Znamená to, že do limitu sa započíta Smeru napríklad aj kampaň pred neplatným januárovým referendom o zmene ústavy vedúcej k predčasným voľbám.
O voľbu poštou zo zahraničia v blížiacich sa parlamentných voľbách treba požiadať do 9. augusta. Ministerstvo vnútra už spustilo webovú stránku na registráciu. Občania hlasujúci poštou si hlasovacie lístky stiahnu z webu.
Koniec špekulovaniu s názvami
Oficiálne vyhlásenie volieb predsedom parlamentu je dôležité ešte z jedného pohľadu. Od tohto momentu až do vyhlásenia výsledkov parlamentných volieb už strany nemôžu meniť svoj názov.
V posledných týždňoch to bolo občas interpretované tak, že menšie politické strany mali čas na rokovania o spájaní len do chvíle, keď predseda parlamentu Boris Kollár voľby oficiálne vyhlási.
Tak to však nie je. Politické strany a koalície môžu odovzdávať kandidátky až do polnoci 2. júla. Dovtedy sa môžu ďalej dohadovať na vzájomnej spolupráci – či už formou štandardných koalícií dvoch a viacerých strán, alebo aj účasti politikov jednej strany na volebnej kandidátke inej strany.
S tvrdením, že strany musia rýchlo ukončiť rokovania, prišiel napríklad predseda OĽaNO Igor Matovič. „Majú čas do pondelka zahodiť egá, nájsť zdravý rozum a dohodnúť sa na tom, na kandidátke ktorej strany spolu pôjdu a čas zmeniť jej názov,“ písal na Facebooku 20. mája.
Matovič sa s termínom prerátal, zrejme počítal s tým, že Boris Kollár voľby vyhlási v najskorší možný termín. Posledný deň na podanie žiadosti o zmenu názvu strany bol však vo štvrtok 8. júna.
Prax účelového menenia názvu strany sa v slovenskej politike najviac spája práve s hnutím OĽaNO.
To už od volieb v roku 2016 upravuje svoj názov podľa toho, s ktorými stranami kandiduje. V roku 2016 išlo do volieb ako „OĽaNO-Nova“, v roku 2020 ako „Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), Zmena zdola“, tentoraz budú mať názov ešte dlhší.
Túto prax si pred septembrovými voľbami osvojili aj iné subjekty. Strana Modrí expremiéra Mikuláša Dzurindu sa po dohode o predvolebnej spolupráci s Mostom-Híd premenovala na „Modrí, Most-Híd“, lídri Maďarského fóra a Občianskych demokratov Slovenska, Zsolt Simon a Pavel Macko pre tieto voľby vytvorili subjekt s názvom „Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana“.
Platí teda, že politické strany majú na prípadné rokovania o spolupráci ešte tri týždne, a nič nebráni vzniku volebných koalícií alebo rozhodnutiu zobrať na kandidátku politikov z inej strany. Ak by sa napríklad na poslednú chvíľu dohodol Eduard Heger (Demokrati) s Mikulášom Dzurindom (Modrí, Most-Híd), a nechceli by riskovať dvojkoalíciu, ktorá na vstup do parlamentu potrebuje sedem percent hlasov, museli by sa rozhodnúť, pod ktorou zo svojich značiek by nakoniec kandidovali.
Limit je tri milióny, strany už míňajú
Aj keď sa oficiálna kampaň podľa zákona začína zverejnením vyhlásenia volieb v zbierke zákonov, v realite už prebieha.
Strany môžu minúť maximálne tri milióny eur, v realite to býva väčšinou menej, aj keď najbohatšia strana Smer pred voľbami v roku 2020 limit naplnila. Do kampane investovala necelého 1,7 milióna eur v roku 2019 a niečo vyše 1,3 milióna v roku 2020.
Do výdavkov sa počítajú aj náklady na propagáciu strany 180 dní pred vyhlásením volieb. Strany by mali zverejňovať svoje výdavky priebežne na transparentných účtoch, ich zoznam nájdete na webe ministerstva vnútra. Povinnosť mať zverejnený transparentný účet formálne vzniká až momentom prvej transakcie od termínu vyhlásenia volieb.
Prvé pohyby už vidno. Smer si už na volebný transparentný účet previedol dva milióny eur, najväčšími položkami sú zatiaľ objednávky reklamných predmetov za asi 200-tisíc eur, ktoré strane dodá jej vlastná firma Agentúra Smer.
Skromnejšie pôsobí zatiaľ transparentný účet Hlasu, kde je najväčšou platbou okolo 50-tisíc eur pre reklamnú agentúru Creo Advertising za májovú časť kampane.
Oveľa viditeľnejšie sú pohyby na účte tretej preferenčne najsilnejšej strany, Progresívneho Slovenska (PS). Zverejňujú aj odmeny pre členov volebného štábu. Aj keď sa PS v roku 2020 do parlamentu nedostalo, za získané hlasy získali štátny príspevok -ten patrí každej strane, ktorá získa vo voľbách aspoň tri percentá.
Na webe majú zverejnený aj zoznam ľudí, ktorí im na blížiacu sa kampaň požičali, dohromady ide o 750-tisíc eur. Je tam napríklad Peter Zálešák zo spoločnosti Nay, majiteľ Martinusu Michal Meško (člen redakčnej rady Denníka N, pozn. red.), podnikateľ Martin Pekár a zakladateľ startupu Slido Peter Komorník.
Na transparentnom účte SaS sa dá zistiť, že pre stranu pracuje agentúra New School Communications Gabriela Tótha.
Na druhej strane, aj keď hnutie OĽaNO vedie veľkú bilbordovú kampaň a organizuje desiatky debát po celom Slovensku, na ich transparentnom účte nevidno zatiaľ prakticky žiadne pohyby.
Pomerne detailný je transparentný účet Demokratov Eduarda Hegera, na ktorom je zaznamenaná aj vyše 20-tisícová platba pre firmu politického marketéra Michala Repu. Ten v minulosti pracoval na kampani koalície PS/Spolu, naposledy bol vo volebnom tíme českého prezidenta Petra Pavla.
Dôležité termíny
Základné termíny
- termín volieb – 30.9.2023
- predpokladané vyhlásenie výsledkov volieb – 1.10.2023
- utvorenie volebných okrskov – do 26.6.2023
- delegovanie členov do okrskových volebných komisií – do 21.8.2023
Voľba poštou zo zahraničia
- žiadosť o voľbu poštou zo zahraničia – do 9.8.2023
- zverejnenie hlasovacích lístkov pre voľbu poštou na webe – do 11.8.2023
- zaslanie obálky pre voľbu poštou – do 21.8.2023
Hlasovací preukaz pre voľbu mimo trvalého bydliska
- vydávanie hlasovacích preukazov – od 16.8.2023
- podanie žiadosti o hlasovací preukaz elektronicky či poštou – do 8.9.2023
- podanie žiadosti o hlasovací preukaz osobne na obecnom úrade – do 29.9.2023
Kandidátne listiny
- podanie kandidátok – do 2.7.2023
- registrácia kandidátok a pridelenie volebného čísla – do 22.7.2023
- vzdanie sa kandidatúry – do 7:00 28.9.2023
Kampaň
- začiatok volebnej kampane – 9.6.2023
- odkedy sa ráta 3-miliónový limit na kampaň – 11.12.2022
- možnosť vysielať politickú propagáciu v TV – od 9.9.2023
- volebné moratórium – od polnoci z 27. na 28.9.2023
Kto s kým bude kandidovať?
Smer
Strana Roberta Fica neoznámila spoluprácu so žiadnou inou politickou stranou. Čaká sa skôr na to, či na kandidátke bude bývalý minister vnútra Robert Kaliňák a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar.
Kaliňák kandidatúru nevylúčil, aj keď sa ešte pred dvomi rokmi označoval za politického dôchodcu. O Gašparovi povedal v marci Robert Fico, že by ho rád videl na zvoliteľnom mieste kandidátky.
V posledných voľbách v roku 2020 skončil Smer druhý, išlo o prvé voľby od roku 2006, v ktorých nebol najsilnejšou stranou.
Hlas
Strana odídencov zo Smeru sa dohodla na spoločnej kandidatúre so stranou Dobrá voľba Tomáša Druckera. Nepôjde o klasickú koalíciu, politici Dobrej voľby získajú miesta na kandidátke Hlasu a ich strana postupne zanikne. Je pravdepodobné, že na kandidátke Hlasu bude Tomáš Drucker či ústavný právnik Peter Kresák.
Za Hlas bude kandidovať aj niekoľko osobností, ktoré v parlamente doteraz neboli, napríklad olympionik Erik Vlček či Michal Kaliňák zo Združenia miest a obcí Slovenska.
Pre Hlas, ktorý vznikol po definitívnom rozkole medzi Pellegrinim a Ficom krátko po voľbách 2020, ide o prvú vážnu politickú skúšku.
Progresívne Slovensko
Hnutie už krátko po tom, čo parlament skrátil volebné obdobie, oznámilo, že pôjde do volieb samostatne. PS neplánuje vytvoriť koalíciu so žiadnou stranou ani sa na jeho kandidátke neobjavia politici z inej strany.
Progresívci postupne predstavujú niektoré nové tváre, najznámejším menom je bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak, predtým do strany vstúpil bývalý šéf Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš. Najnovšie oznámili, že za PS bude kandidovať bývalá hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová.
Septembrové voľby sú pre túto stranu šancou na reparát po neúspechu v roku 2020, keď koaličnému zoskupeniu PS/Spolu chýbalo na postup do Národnej rady len 926 hlasov.
Republika
Medzi nacionalistickými stranami sa posledné mesiace rozbehli preteky o to, kto sa voličom odprezentuje ako „zjednotiteľ vlasteneckých síl“. Veľkú pozornosť priťahoval Andrej Danko a jeho SNS, ale aj hnutie Milana Uhríka na jar vyvesilo bilbordy, že „spája národné sily“. Republika sa koncom februára dohodla na fúzii s malou stranou Priama demokracia. Jej líder Marek Géci sa stal členom predsedníctva Republiky.
Priama demokracia bola stranou, za ktorú v minulosti kandidovala pestrá škála ľudí: od herca Ibrahima Maigu (kandidoval do europarlamentu v roku 2019) cez kontroverzného lekára Petra Liptáka, exposlankyňu OĽaNO Máriu Ritomskú až po bývalého moderátora Roba Beňa (všetci kandidovali do parlamentu v roku 2016).
Republika okrem toho predstavuje aj spojenie s ďalšími politikmi, často bývalými členmi SNS. Vlani v lete do hnutia vstúpil exposlanec Rafael Rafaj, najnovšie sa členom stal aj bývalý poslanec SNS Marián Andel.
Republika je ďalší nováčik v súboji o parlament, ktorý vznikol rozkolom v niektorej z parlamentných strán – v tomto prípade opustila skupina okolo Uhríka a Milana Mazureka ĽSNS Mariana Kotlebu. Podľa preferencií v prieskumoch verejnej mienky by mala mať svoje miesto v Národnej rade isté.
Sme rodina
Strana Borisa Kollára ide do volieb samostatne. Poslanecký klub Sme rodina sa počas tohto volebného obdobia posilnil o viacerých poslancov, Jozefa Šimka (ex-ĽSNS), Jána Krošláka či Romanu Tabák (obaja zvolení za OĽaNO). Krošlák aj Tabák však nakoniec z klubu vystúpili. Z klubu načas odišiel aj bývalý člen Smeru Martin Borguľa, no koncom mája sa vrátil a za Sme rodina bude opäť kandidovať.
Sme rodina kandiduje v parlamentných voľbách tretíkrát a predseda strany Kollár tentoraz hovorí, že už nebude ich strana „drahá nevesta“, ale „zodpovedná nevesta“.
OĽaNO
Hnutie Igora Matoviča sa zatiaľ dohodlo na spolupráci so stranou Nova, ktorú vedie podpredseda parlamentu Gábor Grendel. Podobne ako v minulosti budú členovia Novy kandidovať za OĽaNO. Názov sa rozšíril aj o značku strany, ktorú zakladal ešte Daniel Lipšic.
Okrem Novy si OĽaNO do názvu pridalo aj odkazy na niekoľko platforiem, ktoré chce vo voľbách zastupovať. Nezávislí kandidáti majú byť ľudia bez záujmu o členstvo v politických stranách; Slobodní a zodpovední umiernení liberáli; Pačivale Roma a Magyar Szívek sú platformy pre rómsku a maďarskú komunitu.
OĽaNO okrem toho rokuje o predvolebnom spojenectve s Kresťanskou úniou a stranou Za ľudí Veroniky Remišovej. Nevylučujú ani klasickú trojkoalíciu.
Po nečakane presvedčivom víťazstve v roku 2020, keď získalo OĽaNO vo voľbách 25 percent hlasov (721 166 hlasov) čaká tentoraz Igora Matoviča iná úloha – udržať hnutie v jeho štvrtých voľbách v Národnej rade – on svojej strane predpovedá desať percent.
SaS
Strana Richarda Sulíka sa tradične dohodla na spolupráci s Občianskou konzervatívnou stranou (OKS), ktorej členov zobrala na kandidátku. Najvyššiu pozíciu má predseda OKS Ondrej Dostál, ktorý získal 15. miesto. Za SaS kandiduje aj niekoľko bývalých členov strany Za ľudí, exministerka Mária Kolíková, poslankyňa Vladimíra Marcinková či Vladimír Ledecký.
Predseda strany Richard Sulík tvrdí, že SaS, ktorá vládnu koalíciu opustila po troch rokoch sporov s Igorom Matovičom vlani v auguste, ide voľby vyhrať a chce riadiť krajinu. Faktom je, že keď bola naposledy SaS v Radičovej vláde, ktorá padla po spore Sulíka o euroval, dostala sa táto strana do parlamentu len veľmi tesne so ziskom 5,88 percenta. Približne také (niekde o niečo vyššie) má momentálne aj preferencie v prieskumoch verejnej mienky.
KDH
Kresťansko-demokratické hnutie chce ísť do volieb samostatne. Predtým rokovali s Kresťanskou úniou, debaty prebiehali aj medzi Eduardom Hegerom a jeho Demokratmi či lídrom Modrých Mikulášom Dzurindom, k žiadnemu výsledku však neviedli.
KDH sa darí pritiahnuť záujem médií menami niektorých osobností, ktoré budú za hnutie kandidovať. Najvýraznejšie zarezonoval bývalý predseda Slovenskej národnej rady František Mikloško, za KDH však pôjde do volieb aj zakladateľ Kresťanskej únie Branislav Škripek, bývalý štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Peter Stachura či exminister školstva Ján Horecký.
Kresťanskí demokrati sú tradičnou stranou, ktorej sa darí fungovať a udržiavať si štruktúry aj napriek tomu, že už dlhšie nie je v Národnej rade. Z parlamentu vypadli po voľbách v roku 2016, keď získali tesne pod päť percent, a podobne dopadli aj v roku 2020.
SNS
Bývalý predseda parlamentu Andrej Danko, ktorého SNS po voľbách v roku 2020 skončila mimo parlamentu, je znovu častým hosťom politických diskusií. Prezentuje sa ako ten, kto „spája národné sily“. Dohodol sa na spolupráci so stranou Život Tomáša Tarabu, s Národnou koalíciou Rudolfa Huliaka a so stranou Slovenský patriot europoslanca Miroslava Radačovského. Koketoval aj s komunistickou stranou, jej politici však napokon na kandidátke SNS nebudú.
Danko sa okrem toho dohodol s ďalšími verejne známymi ľuďmi. Za SNS pôjde do volieb bývalá poslankyňa a moderátorka Martina Šimkovičová, syn zosnulého policajného prezidenta Milana Lučanského Adam, bývalý poslanecký asistent Jána Podmanického a bývalý kandidát Harabinovej strany Vlasť Roman Michelko či zakladateľ Moderných odborov Volkswagenu Zoroslav Smolinský.
SNS je súčasťou Národnej rady a z času na čas z nej vypadáva už od roku 1990. Bola súčasťou Mečiarovej vlády aj dvoch vlád Roberta Fica. Zatiaľ čo bývalému predsedovi SNS Jánovi Slotovi hrozí väzenie za podplácanie na súdoch, jeho nástupca Andrej Danko hrá o politický život. Výsledok v roku 2020 bol pre SNS sklamaním, len tesne sa dostala cez tri percentá a Danko, ktorý vedie stranu od roku 2012, potrebuje vo svojich tretích parlamentných voľbách na poste predsedu SNS úspech.
Aliancia a Most-Híd
Zjednotená strana slovenských Maďarov čelila krátko pred voľbami rozkolu. Predstavitelia najsilnejšej platformy Aliancie – SMK – sa totiž proti vôli niektorých ostatných straníkov dohodli na tom, že za Alianciu bude kandidovať kontroverzný poslanec György Gyimesi. Ten sa dostal do parlamentu ako kandidát OĽaNO a poslanecký náhradník za Jaroslava Naďa a bol považovaný za blízkeho spojenca Igora Matoviča.
Pre nesúhlas s Gyimesiho účasťou na kandidátke odišla z Aliancie časť členov združená v platforme Most-Híd vrátane jej lídra a exministra Lászlóa Sólymosa. Most-Híd sa vzápätí obnovil ako samostatná strana a dohodol na spoločnej kandidátke so stranou Modrí expremiéra Mikuláša Dzurindu.
Po voľbách v roku 2020 sa prvýkrát stalo, že politická strana reprezentujúca slovenských Maďarov nebola zastúpená v Národnej rade. Doterajšie prieskumy verejnej mienky zatiaľ ukazujú, že sa to môže zopakovať aj v septembri 2023.
Demokrati
Politický projekt bývalého premiéra Eduarda Hegera vznikol premenovaním strany Spolu, ktorá v minulých voľbách kandidovala v koalícii s Progresívnym Slovenskom. Spolu s Hegerom prišli do novej strany viacerí bývalí kandidáti OĽaNO, exminister Ján Budaj a jeho kolegovia zo strany Zmena zdola či primátor Prešova a líder strany Šanca František Oľha.
Heger sa dohodol na spoločnej kandidátke aj s europoslankyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou, ktorá chcela založiť vlastnú stranu Jablko, a prekvapivo aj so zakladateľmi málo známej strany Dobrý deň, Slovensko. K Demokratom prešli aj bývalí členovia Za ľudí, Juraj Šeliga a Jana Žitňanská, najnovšou posilou je hudobníčka Dorota Nvotová.
Demokrati sú ďalším nováčikom na politickej mape, ktorý vznikol len tento rok štiepením v niektorej z parlamentných strán. Vybudovať si značku za krátky čas a osloviť kritické množstvo voličov nebude jednoduché – strana podľa prieskumov verejnej mienky zatiaľ nepresvedčila dostatok ľudí na to, aby sa dostala do Národnej rady.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
