Denník N

Operácia Olivovník: ako počas balkánskej vojny skúšali odpáliť priehradu a ako im to nevyšlo

Peruća. Foto - Marko Jukić/Wikimedia CC BY-SA 4.0
Peruća. Foto – Marko Jukić/Wikimedia CC BY-SA 4.0

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Dnes je to malebný pohľad na prekrásnu krajinu, ktorý človeka prinúti zastaviť sa na brehu Perućského jazera. Niekto sa do jeho blyštiacej sa vody možno zahľadí pozornejšie a strasie sa pri spomienke na to, čo si o nej miestni šepkajú.

Vraj tam žijú hady „hrubé ako stehno človeka“, dlhé viac než niekoľko metrov a s hlavou veľkou takmer ako tá ľudská. „Veľké čierne stvorenia so šupinatou kožou“, ktoré sa na brehu rozkošnícky vyhrievajú na slnku, pokým z neho skĺznu späť do vody a svojím mocným telom rozvíria vlny.

Miestni sa však rozprávajú aj o tom, že perućská príšera spoločnosť nevyhľadáva. Vraj sa ukazuje tak raz za desať až pätnásť rokov a ľuďom sa skôr vyhýba.

Takže ak má človek aspoň trochu šťastia, vôbec na ňu pri jazere nenarazí. A ak predsa áno, dozaista vyviazne so zdravou kožou.

Skaza bratstva a jednoty

Nádrž Peruća, inak druhé najväčšie umelo vytvorené jazero v Chorvátsku, vznikla v 50. rokoch 20. storočia – rovnako ako Kachovská priehrada. A stavitelia, ktorí ju plánovali, mali plnú hlavu úplne iných vecí než nejakých bájnych bytostí.

„Bratstvo a jednota!“ hlásalo ústredné heslo komunistickej Juhoslávie pod vedením súdruha Tita. Západným, znovuzjednoteným Balkánom sa hnali budovateľské myšlienky. A tie zrodili aj Peruću.

Vytvorenie priehrady na stokilometrovej rieke Cetina asi 25 kilometrov od jej prameňa – v pohorí Dinara na chorvátsko-bosnianskom pohraničí, asi 50 kilometrov vzdušnou čiarou na sever od Splitu – vytvorilo nielen podmienky na výstavbu veľkej vodnej elektrárne, ktorá je v prevádzke od roku 1960.

Vzniklo obrovské jazero s plochou trinásť až pätnásť štvorcových kilometrov (v závislosti od ročného obdobia), hĺbkou takmer 65 metrov a objemom viac než 500 miliónov kubických metrov.

Lenže ako je známe, na prelome 80. a 90. rokov prišiel v Juhoslávii rýchly

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie