Dom, ktorý jedného dňa skončí v komposte. Rodina v Stupave žije už dvanásť rokov v dome zo slamy
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Keď začali uvažovať o stavbe rodinného domu, v hlavách mali predstavu domu z prírodných materiálov. Dnes žijú v pasívnom dome zo slamených prefabrikátov, ktorý bol prvý na Slovensku.
„Nemali sme s tým problém,“ zhodujú sa manželia Jaro a Eva Košuthovci, keď sa pýtame, či sa nebáli ísť do takého experimentu.
Hlavne prírodne
Iniciátorom sťahovania z bratislavskej Petržalky do jednej z bočných uličiek v Stupave bola predovšetkým Eva. Keď bývanie začali riešiť, boli ešte bezdetní, no jednou z motivácií bolo vytvoriť pre rodinu dobré prostredie, kde budú mať dostatok miesta na spoločné trávenie času aj súkromie.
Záujem o dom z prírodných materiálov ich v začiatkoch priviedol do Zaježovej, kde sa zúčastnili workshopu, ako stavať zo slamy. Tamojší spôsob stavania zo slamených balíkov sa však zdal Košuthovcom príliš alternatívny. „Usúdili sme, že by sme chceli niečo kvalitnejšie a štandardnejšie. Aby sme vedeli prísť z roboty a pustiť teplú vodu a nie si ju chodiť brať zo studne,“ približujú manželia.
Ešte na workshope dostali tip na Zuzanu a Björna Kierulfovcov, ktorí sa v rámci ateliéru Createrra venujú prírodnému staviteľstvu. Slama ako stavebný materiál im bola blízka a v tom čase začínali s používaním slamených panelov, pri ktorých sa dom buduje z priemyselne vyrobených dielcov podobne ako drevostavba.
Ich podmienkou však bolo, aby bol dom pasívny, teda mal vzduchotesnú obálku bez tepelných mostov, čo šetrí energiu a v kombinácii s rekuperáciou a vhodne zvoleným vykurovaním výrazným spôsobom znižuje náklady na prevádzku domu. „Pri pasívnom štandarde
