Vedci údajne objavili najstaršie pohrebisko aj umenie. Zmení to chápanie ľudskej evolúcie?
Vedci predpokladajú, že naši pravekí príbuzní – Homo naledi – vykonávali zložité činnosti ako pochovávanie či umenie dávno pred ľuďmi. No viacerých kritikov nová práca nepresvedčila a hovoria o špekuláciách bez dôkazov. „Aj ja by som bola pri interpretácii opatrnejšia,“ povedala antropologička Michaela Dörnhöferová.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Dosiaľ prevažuje predstava, že umenie či pochovávanie možno spájať iba s tými druhmi rodu Homo, ktoré mali alebo majú veľké mozgy, ako sú neandertálci a ľudia.
Nové objavy kostrových pozostatkov to spochybňujú, lebo uvedené schopnosti spájajú s naším príbuzným Homo naledi, ktorý mal mozog veľký ako šimpanz, čiže tretinovej veľkosti v porovnaní s nami.
Podľa niektorých vedcov tak moderní ľudia nie sú špeciálni a treba nás zložiť z piedestálu výnimočnosti. „Nielenže [moderní] ľudia nie sú vo vývoji symbolických praktík jedineční, ale je možné, že sme takéto správanie ani nevymysleli,“ povedal paleoantropológ Lee Berger z University of the Witwatersrand v Johannesburgu na konferencii, ktorá sa tento týždeň koná v New Yorku.
Vedec na nej prezentoval údaje z troch preprintov (nerecenzovaných štúdií), podľa ktorých v Juhoafrickej republike našiel s kolegami dôkazy, že jedinci druhu Homo naledi pochovávali svojich blízkych.
Štúdie by mali čoskoro vyjsť vo vedeckom časopise eLife.
Hovoria o prvom pohrebisku
Druh Homo naledi patrí do rodu Homo – človek. Ako hominini sa označujú predstavitelia tohto rodu.
Z fosílnych záznamov je doložené, že Homo naledi žili v období pred zhruba 335-tisíc až 236-tisíc rokmi.
Boli menšieho vzrastu, merali do 150 centimetrov.
Keďže kostrové pozostatky sa podľa nových preprintov našli hlboko v jaskyni, naznačuje to, že títo hominini používali oheň, aby si osvetlili tmavé priestory. Niektoré telá boli uložené vo fetálnej polohe plodu alebo v sede. Neďaleko ruky jedného dieťaťa sa našiel
