Premiér Ódor: Hneď ako Fico prešiel za plot úradu vlády, videl som jeho premenu (+video)

Predseda vlády rozpráva aj o tom:

• prečo teraz neodvolá riaditeľa SIS a aké presne mu dal podmienky;
• prečo zavolal na rokovanie o dôvere vláde aj Roberta Fica;
• vysvetľuje, prečo máme problém v zdravotníctve a prečo s čerpaním eurofondov;
• v čom je pre Slovensko dobré, že Penta postavila nemocnicu
• aj v čom sa našej krajine darí.

Prečítajte si prepis diskusie s predsedom vlády v bratislavskej Novej Cvernovke.

Čo ste zistili za ten čas, čo ste vo funkcii, že v tomto štáte naozaj nefunguje, ale nevedeli ste to?

Neprišiel som z Marsu ani z nijakej inej planéty. Pohybujem sa okolo verejných politík v tejto krajine už 20 rokov, tak ma prekvapuje veľmi málo vecí. V zásade takmer nič. Oblasti, o ktorých som vedel, že sú naozaj v zlom stave, sú naozaj v zlom stave. A oblasti, o ktorých som si myslel, že sú iba v mierne zlom stave, tak niektoré z nich sú v zlom stave. Bohužiaľ, tých pozitívnych prekvapení bolo takisto veľmi málo.

Spomeniete si na niektoré? 

Asi najväčšie osobné negatívne prekvapenie bolo, že mám tlačiareň, kde musím manuálne pretočiť papier, aby tlačila obojstranne. Ak to má takto premiér, tak si neviem predstaviť, ako to majú všetci ostatní. Možno je to zámer a chcú kontrolovať, čo premiér tlačí, pretože na sekretariáte je tlačiareň, ktorá tlačí obojstranne.

Teraz vec, ktorá ma prekvapila pozitívne: myslel som si, že na úrade vlády nájdem obrovský chaos, že to bude trvať mesiace, kým to vôbec dokážeme dať do normálneho režimu. Samozrejme, mesiace nemáme, môžem tam zobrať zopár svojich ľudí. Musím však povedať, že vnútorné riadenie úradu vlády sa mi zatiaľ celkom pozdáva. Napriek tomu, čo sa hovorilo o vysokých predstaviteľoch, ktorí tam sedeli predo mnou, bolo to pod nimi celkom dobre manažérsky riadené.

Čiže si kúpite novú tlačiareň? 

Podľa mňa bude najlepšie, ak to dám vyhodnotiť Útvaru hodnoty za peniaze, a keď vyhodnotia, že tento projekt je prínosný a že prínosy prevyšujú náklady, potom do toho, samozrejme, pôjdem.

Máte za sebou rokovania s predsedami politických strán o tom, či bude vašej vláde vyslovená dôvera. Už ste aj povedali, že zrejme nebude. Poznali ste sa so všetkými predsedami strán osobne? 

Myslím si, že všetkých som už predtým poznal, síce nie veľmi detailne, ale v nejakom momente sme sa v minulosti stretli.

Prečo ste na rokovanie zavolali aj predsedu Smeru Roberta Fica?

A nemal som?

Nezavolali ste Republiku ani ĽSNS. Znamená to, že medzi nimi vidíte rozdiel? 

Áno, vidím.

Ani SNS ste nezavolali. 

Ani som nevedel, že SNS je teraz v parlamente.

Je tam poslanec Taraba, ktorý bude kandidovať za SNS. 

Pre mňa bolo úplne kľúčové, či to, čo tie strany presadzujú, odporuje mojim demokratickým hodnotám. Strany, ktoré som nepozval, idú opačným smerom ako to, čo v krajine presadzujem. Nevidel som šancu sa vôbec o tom detailnejšie rozprávať.

Pán Fico je trojnásobný premiér, zaviedol nás do jadra Európy, teda do eurozóny, vlani hlasoval za odsúdenie ruskej agresie a môžeme mu ďakovať napríklad aj za to, že podporuje vstup Ukrajiny do Európskej únie. Myslím si teda, že medzi ním a tými, ktorých som nepozval, je relatívne veľký rozdiel, ktorý vnímam a ktorý budem pripomínať. Treba pripomínať veci, ktoré sú dôležité z hľadiska budúcnosti Slovenska a z hľadiska toho, kam chceme patriť. Prvotné stretnutie bolo podľa mňa fajn a uvidíme, či sa ešte nejaké stretnutia budú opakovať. V každom prípade je úplne legitímne a normálne zavolať Smer na takéto rokovania.

Video: Celá diskusia Denníka N s premiérom Ódorom, moderuje Monika Tódová

Sledujete, čo Robert Fico hovorí na tlačových besedách? 

Áno, sledujem. Videl som relatívne veľkú premenu hneď, ako prešiel cez plot úradu vlády. Vtedy už komunikoval trochu iným spôsobom.

Nepovedal vám na osobnom stretnutí, že ste Sorosov človek alebo niečo podobné? 

Nie, to osobné stretnutie bolo úplne normálne. Hovorili sme o veciach, ktoré sú podľa mňa pre krajinu dôležité.

Ani že ste agent, že vás dosadil niekto zo zahraničia, ako aj celú vládu? Toto nehovoril? 

Nie, to hovorí vonku, vnútri nie.

Čo si o Robertovi Ficovi myslíte, keď toto hovorí svojim voličom?

Chápem, že je nejaká odborná rovina debaty a potom je politická rovina. Teraz pred voľbami sa každý snaží nejakým spôsobom získať voličov, takže tieto kroky vnímam skôr v tomto svetle.

Nie je to, čo robí, nebezpečné? 

Odpoviem vo všeobecnosti. Som typ človeka, ktorý hľadá skôr konštruktívne riešenia, ako spájať ľudí. Keď už sme v nejakom klube, ako je NATO alebo Európska únia, je dobré hovoriť s partnermi otvorene a podporovať ich. Lebo keď niekam vstúpime, tam nemáme len výhody, ale niekedy aj povinnosti, a preto by sme nemali pred nimi utekať. Veľmi neuznávam nenávistnú politiku, ktorá k ničomu neprispieva a nič v tejto krajine nerieši – a keď sa ľudia snažia zbaviť zodpovednosti za to, čo v minulosti urobili. Ja som nebol premiérom posledných 20 rokov, boli tu úplne iní ľudia. Teraz toto prehadzovať na niekoho iného je pre mňa ťažko akceptovateľná vec. Je to, ako keď príde niekto k vám domov, rozhádže vaše veci v izbe, zoberie vám peniaze z peňaženky, vy sa následne snažíte robiť poriadok a on vás ešte začne kritizovať, že ten poriadok robíte nejako pomaly a mali by ste ho robiť inak. Toto sa mi nezdá ako konštruktívny prístup k veciam v štáte. V osobnej rovine sa k týmto útokom veľmi nevyjadrujem, lebo načo budeme strácať čas. Radšej sa budeme venovať iným veciam, ktoré majú pre nás pridanú hodnotu. S pokojom a hodnotovo.

Takže ste pokojný, keď pozeráte Ficove tlačovky? 

Keďže som pri politikoch už 20 rokov, videl som všeličo. Mám aj veľkú predstavivosť, máločo z tých vecí ma prekvapuje. Beriem to od politickej strany ako taký povinný folklór. Niekedy to chápem, ale niekedy to považujem za naozaj nebezpečné. Najmä vtedy, keď bez akýchkoľvek dôvodov niekto obviňuje iného človeka, agresívne útočí a nabáda svoj fanklub, aby dotyčného, ktorý je v tom nevinne, odsudzovali.

Taký posledný príklad je ministerka práce, ktorá teraz dostáva správy, že si zaslúži guľku. (Dezinformačné médiá a Robert Fico šíria lži o podpore pre Nadáciu otvorenej spoločnosti, pozn. red.). Je v tom úplne nevinne, dotáciu schválila ešte predchádzajúca vláda a išlo to cez dvoch ministrov. A toto je na tom to nebezpečné – šírenie nenávisti. Toto by politici nemali robiť. Samozrejme, môžu útočiť jeden na druhého, ale nerobiť takéto zákerné veci, ktoré sa nezakladajú na pravde. Lebo majú trochu zodpovednosť aj za to, ako sa správajú ich voliči.

Je pre vás dôležité, či bude vašej vláde vyslovená dôvera?

Nie sme nejakí veľkí optimisti a nemáme ružové okuliare – a aj preto robíme programové vyhlásenie tak, že hoci sa neschváli, chceme, aby sme boli na základe toho dokumentu hodnotení. Pre mňa to nie je najdôležitejšia vec v živote. Oveľa dôležitejšie je, že tu je skupina ľudí, ktorí sa snažia ukázať, že sa dá vládnuť aj nudne. To znamená, že bežný občan by nemal každý deň riešiť, ktorý minister útočí na nejakého ďalšieho ministra. Niekedy je dobré mať nudnú vládu, ktorá nerobí štyri tlačovky denne, ale snaží sa robiť v prospech vecí, čo sa dá.

Podpredseda strany Hlas Richard Raši v Sobotných dialógoch RTVS povedal, že vám nevyslovia dôveru aj preto, lebo keby ste boli vláda s dôverou, poslanci by mohli zvolávať mimoriadne schôdze s návrhom na odvolanie ministrov, a v Hlase chcú, aby ste dovládli. To je vlastne vyjadrenie podpory?

Áno, vlastne nedôverujem preto, lebo im dôverujem. Zaujímavá úvaha. Medzi odbornou a politickou rovinou je veľký rozdiel a ten vnímam. Strany sa snažia osloviť aj nerozhodnutých voličov, takže vnímam to úplne pragmaticky a nehnevám sa na ľudí, ktorí nebudú hlasovať za dôveru. Chcem mať aj s nimi normálny konštruktívny dialóg. V prípade Hlasu bolo pre mňa pozitívne, že hovorili, že ich priority sú veľmi podobné, a keď pôjde o čerpanie eurofondov alebo iné veci, sú ochotní nás v parciálnych veciach podporiť.

Richard Raši takisto povedal, že vašou úlohou je predstaviť akúsi správu o stave krajiny. Čo by ste dnes do takej správy napísali?

Správu o stave krajiny robiť nebudeme, lebo je to strata času, všetci vieme, v akom stave sa nachádzame. Chceme riešiť, čo bude. V niečom pomenujeme, v akom stave sú niektoré veci. Keďže nemáme politickú minulosť a asi ani budúcnosť, môžeme pomenovať napríklad, kde sme s verejnými financiami, s nemocnicami, dnes sme to urobili s eurofondmi.

Niekedy aj to je cenná informácia. Prečo by sme napríklad mali naťahovať Rázsochy ďalších päť mesiacov a hodiť to na ďalšiu vládu? Prečo by sme sa mali tváriť, že vyčerpáme úplne všetky európske peniaze alebo že verejné financie sú v úplne krásnom stave? Toto nerobíme. Radšej sa snažíme pomenovať problém a hľadať riešenia.

Keď hovoríte, že všetci vieme, v akom stave je Slovensko – asi si myslíte, že nie je v dobrom? 

Vždy treba rozlišovať, o akých oblastiach je reč. Nedá sa generalizovať, že krajina ako taká je vo veľmi zlom stave. Keď sa napríklad pozrieme na veci z pohľadu, ktorý ma najviac trápi, a to je z hľadiska perspektívy pre mladú generáciu, tam sme vo veľmi zlom stave. Rovnako z hľadiska dôvery medzi ľuďmi a z hľadiska zdravotníctva.

Sú aj také oblasti, ktoré idú dobre. Máme tu niektoré firmy, ktoré dokážu naozaj špičkovo vyrábať pre zahraničie. Máme tu kvalitných vedcov, celkom zaujímavé snahy z privátneho sektora a perfektnú robotu robia aj niektoré mimovládky, napríklad s marginalizovanými komunitami. Na trhu práce sú firmy, ktoré sa snažia suplovať štát v tom, že sa snažia o celoživotné vzdelávanie. Sú tu teda aj pozitívne príklady a treba na nich stavať. Nechcem podporovať nejakú blbú náladu, že tu je všetko zlé. To určite nie je pravda, skôr sa snažíme povedať, že sme v tomto bode a posuňme sa odtiaľto o dva centimetre vpred.

Iba dva? 

Chcem byť realistický, niektorí ľudia si myslia, že za päť až šesť mesiacov sa dajú robiť zázraky. Môžem sľúbiť na tomto mieste, že skúsim dva a pol.

Rátate trochu aj s tým, že voľby môžu dopadnúť patom a že možno budete vládnuť dlhšie?

Jedno z mojich prvých rozhodnutí na úrade vlády bol jasný a veľmi dobre artikulovaný pokyn, že sa budeme všetci tváriť, že sme tu na päť až šesť mesiacov, a je zakázané hovoriť o tom, čo bude po októbri. Samozrejme, ak sa situácia vyvinie ako pat, sme pripravení pokračovať. Zatiaľ najdlhšie rozhovory netrvali ani dva mesiace, takže veľmi s tým nerátame. Aby som sa držal svojho vlastného pokynu: sme tu na päť až šesť mesiacov.

Jednou z vašich priorít je dohliadnuť na čerpanie eurofondov, na plán obnovy. Prečo je také ťažké vyčerpať všetky eurofondy? 

Je to vážny problém a súvisí s tým, že nemôžeme minúť peniaze na hocičo. Najskôr treba povedať, čo sú eurofondy. Daňovníci a ľudia v iných krajinách sa poskladali na to, aby Slovensku pomohli s novými nemocnicami, s reformami, cestami, so zelenou ekonomikou a podobne. Niekto nám pomáha a posiela sem peniaze, ale nechce to robiť štýlom, aby sme sa k tomu správali nezodpovedne, že to dáme na hocičo. Sú nejaké pravidlá, ako môžeme peniaze minúť. A tu prichádza problém: do akej miery sú tie pravidlá striktné.

Niekto povie, že to je tak veľmi byrokratické, že aj keď nám dávajú peniaze, tak sa to jednoducho nedá minúť, lebo je každý týždeň nejaká kontrola, papierovačky. Nie je to celkom tak, lebo iné krajiny to dokážu oveľa lepšie ako my, takže nie je problém v tom, že systém je úplne prebyrokratizovaný. Je byrokratický, ale nie celkom prebyrokratizovaný, keď iní to dokážu.

Potom musíme hľadať problémy aj na našej strane a je ich viacero vážnych. Prvý problém súvisí s dôverou v spoločnosti, že my nikomu nedôverujeme. Keď úradník vidí žiadateľa, hľadá cestičky a rozmýšľa o tom, ako kto bude obchádzať všetky pravidlá, a ešte dávame navyše ďalšie požiadavky oproti požiadavkám EÚ, čo ešte doplniť, kedy to má byť. Aby ten úradník bol krytý, že nič sa nestalo. Je jedno, či boli nakoniec tie peniaze minuté alebo nie, on je chránený. Rozprával som sa o tom aj s vedcami a oni hovoria, že poznajú európske projekty, napríklad projekt Horizont, kde to funguje oveľa efektívnejšie, lebo tam nie sú dodatočné pravidlá, ktoré máme my. Naozaj platí, že keď už som raz na začiatku na základe komisie vybral uchádzačov, tak načo ich kontrolujem každý týždeň, čo z toho presne kupujú a ako kupujú? Veď na konci to skontrolujem, keď už to majú dodať.

Dokážete tie pravidlá zmeniť? 

Nedokážeme ich zmeniť, ale vieme ich prichystať pre ďalšiu vládu. Je to jedna z priorít, čo ideme robiť: pozrieme sa na všetky veci vrátane verejného obstarávania, ako aj toho, čo je nadbytočné.

Ešte by som chcel poukázať na projektový manažment. Bol som na mnohých stretnutiach aj v súvislosti s plánom obnovy a projektový manažment na úrovni verejných financií takmer nefunguje. Málokto vie naozaj riadiť projekty tak, ako sa riadia v súkromnej sfére. Nie je to nič komplikované, ale akoby to tí úradníci nemali v krvi. Toto potrebujeme takisto zmeniť od začiatku, trošku inak rozmýšľať o financiách.

Čerpanie nemôže byť náš hlavný cieľ. Študoval som ekonómiu, a keď som sa pozeral do učebníc, nie je tam kolónka „čerpanie“. Nie je to ekonomická kategória, že minúť má byť hlavný cieľ. Hlavný cieľ má byť minúť efektívne. Nedá sa to tak, že aha, máme ešte štyri miliardy, ako ich minúť do konca roka? Musíme to rozložiť v čase.

Dosť málo sme do toho zaťahovali napríklad samosprávy. Zaťahoval by som ich viac, lebo tak dokážeme lepšie vyhodnotiť, čo regióny potrebujú. Príbehy iných krajín ukazujú, že sa to dá, a potom je aj efektívne využitie peňazí lepšie. Je to komplexnejší problém, ale chceme dať na stôl nejaké nápady, ako to zmeniť.

Keď ste nastúpili do funkcie, poznamenali ste, že vzhľadom na stav slovenského zdravotníctva je dobré, keď je ministrom patológ. Prečo je zdravotníctvo v takom zlom stave? Od politikov sme počúvali, že najmä preto, lebo sa tam kradlo. Je to správna odpoveď? 

Časť príbehu jednoznačne, aj keď možno kradnutie je silné slovo. Nejako sa tam strácajú peniaze. Nemusí to byť čisto kradnutie, môžu to byť aj obrovské neefektivity, predražené veci. Keď sme sa na to pozreli pred pár rokmi s mojimi kolegami, vyšlo nám, že tie isté výsledky by sme vedeli urobiť aj so zdrojmi menšími o miliardu. Buď by sme mohli ušetriť miliardu a nikto by si to nevšimol, alebo by sme za tú miliardu mohli dávať ľuďom úplne inú pridanú hodnotu.

Bohužiaľ, keďže to nikto neriešil, stále musíme riešiť problémy 20. storočia. Pomaly si už do nemocnice musíme zobrať nejaké prostriedky proti plesniam a podobne. Základná infraštruktúra jednoducho nefunguje, štát nevie postaviť normálnu nemocnicu. Akoby sme tu mali sabotérov, ktorí to odsabotujú. Je to o projektovom manažmente. Keď toto nevieme robiť, je to problém. Nechcem ísť do detailov, ale celkový systém manažmentu pacienta od začiatku až do konca nie je vyriešený.

Ako to, že inde to vedia a my to nedokážeme? 

Najviac ma to zaráža v porovnaní s Českou republikou, lebo sme boli jeden štát, jeden systém. Naše výsledky oproti ním sú katastrofálne. Nemám jedného vinníka, človeka, ktorý sedí na treťom poschodí v tej a tej budove. Kedy sme mali naposledy nejakú systémovú reformu zdravotníctva? Nikdy. Bol jeden pokus, čo robil ešte Rudolf Zajac tuším. Ale akú sme robili reformu?

Vždy to bolo o tom, že teraz už poslednýkrát oddlžujeme nemocnice. O dva roky – teraz už fakt poslednýkrát. A potom, že hovorili sme to už dvakrát, ale teraz nám verte a zase majú tuším nejaký miliardový problém. Keďže dosádzame aj do nemocníc väčšinou politických nominantov a nenastavujeme tvrdšie rozpočtové ohraničenia, je to ťažké.

Sčasti je to objektívne ťažký problém. Reforma zdravotníctva je extrémne komplikovaná vec, takisto ako reforma školstva, a práve preto vidíme, že v týchto oblastiach sme zatiaľ nikam nedošli. A poviem ešte jeden politicko-ekonomický dôvod. Ak chcete robiť reformu v zdravotníctve, naštvete lekárov, pacientov, poskytovateľov, všetkých. V školstve naštvete učiteľov, rodičov, deti. A keď urobíte všetko dobre, v zdravotníctve to bude možno trvať päť až desať rokov, v školstve niekedy aj dlhšie. Takže za éry vašej vlády nebudete mať žiadne plus, len samé mínus.

Teraz politické strany sledujú nielen to, kde budú ich preferencie o rok, ale pozerajú sa aj na to, čo hovoria ľudia teraz, a na základe toho rozprávajú to, čo chcú ľudia počuť. Stále mi ide v hlave citát: Pustite ma za nimi, ja som ich líder. Nedá sa byť štátnikom a zároveň reagovať len na všetky citové nálady obyvateľstva.

Čiže čakáme na štátnikov? 

Väčšinou to tak funguje, že keď už sme vyskúšali všetky zlé možnosti, tak už raz príde niekto, kto to bude musieť dať dohromady. Musí prísť nejaká vážna kríza, aj v zdravotníctve a vôbec v tom, ako vyzerá naša krajina, aby sme sa zobudili a aby sme chceli situáciu naozaj riešiť aj odborne. Politicky to v týchto časoch vôbec nevychádza, reformovať zdravotníctvo alebo školstvo.

Kedy podľa vás postavíme na Slovensku novú štátnu nemocnicu? 

Vôbec neviem. Zatiaľ sa zdá, že kým bude bežať plán obnovy, tak to nebude. Budeme musieť čakať ešte dlhšie. Zastavili sme síce projekt z plánu obnovy, ale celkovo sme ho nezastavili. Skúsime hľadať možnosti zo štátneho rozpočtu a diskutovať o rôznych možnostiach. Ale radšej vám rok nepoviem, lebo vieme, ako to funguje s tými diaľnicami do Košíc.

No a diaľnica do Košíc bude kedy? 

Vzhľadom na to, ako poznám jednotlivé kritické úseky, je naozaj hazard povedať akýkoľvek dátum na takúto jednoduchú otázku. Nebude ani budúci rok a ani potom. Politikom to trošku vyhovuje, lebo sa tvária, že keď dokončíme diaľnicu do Košíc, tak sa vyriešia všetky problémy regiónov a všetkého na svete. To nie je pravda.

Do Banskej Bystrice je super cesta a neznamená to, že Banská Bystrica je teraz o 30 percent bohatšia ako predtým. Kým nebude diaľnica, stále budeme mať výhovorku, že potom bude lepšie, uvidíte. Treba povedať ľuďom, že to neplatí.

Bohužiaľ, na regióny sa musíme pozrieť úplne inými očami a nielen cez betón, asfalt a diaľnice. Preto napríklad v programovom vyhlásení budeme mať aj snahu pripraviť niečo v oblasti decentralizácie. Stále si myslím, že bude oveľa lepšie, ak región bude vedieť vyhodnotiť, čo potrebuje, a k tomu musíme dať aj adekvátne financovanie. Súčasné financovanie umožňuje, že keď má politik nejaký problém, stačí zmeniť zákon o dani z príjmov fyzických osôb a náklad hodí na samosprávy. Tie potom chodia za premiérom, že to treba kompenzovať, a postupne sa všetci tvária, že im pomáhajú kompenzáciami, v skutočnosti im však na začiatku zobrali veľký balík peňazí.

Bol som v Taliansku, tam sa dá ísť pekne po diaľnici zo severu na juh a nestalo sa, že teraz je juh oveľa vyspelejší oproti severu. V 21. storočí nebude riešením, že tam bude nejaká pekná diaľnica.

Novú nemocnicu – Bory – postavila finančná skupina Penta. Ak by ste potrebovali ísť do nemocnice, do ktorej by ste išli?

Neviem, nerozmýšľal som nad tým, našťastie. Pravdepodobne niečo existuje pre ústavných činiteľov, takže by som asi musel ísť tam. Ešte keď som nebol predsedom vlády, hovoril som, že je veľmi dobré, že Penta postaví takúto nemocnicu. Nič iné nezobudí štát a občanov, len to, že vidia, že 21. storočie v medicíne vyzerá úplne inak než v našich nemocniciach.

Ako štát väčšinou dobiehame súkromný sektor, tu je však už taká veľká priepasť, že sa nedá vyhnúť tomu, aby nasledujúca vláda skutočne riešila zdravotníctvo. Už sme sa dostali do stavu, že keď človek pôjde do Borov a potom to porovná s existujúcou nemocnicou, tak povie, že takto sa nedá ďalej.

Ako vnímate Pentu?

Boli tu nejaké divokejšie 90. roky minulého storočia, kde vyrastali finančné skupiny, ktoré boli niekedy na hrane, možno niekedy za hranou zákona a ovplyvňovania. Keďže však neviem nič z týchto vecí dokázať, radšej o konkrétnych spoločnostiach na verejnosti nehovorím. Nerád bezdôvodne niekoho obviňujem. Nejaké indície človek počúva celý život.

Ďalšou vašou prioritou je pripraviť rozpočet. Vzhľadom na to, v akom stave je náš dlh a že budete vláda bez dôvery, budete musieť predložiť aj takzvaný vyrovnaný rozpočet. Milan Krajniak chce presadiť v parlamente uznesenie, aby ste to museli urobiť už do konca augusta. Nerobí to preto, aby to mohli použiť v kampani a hovoriť ľuďom, že takto by vládli progresívci? 

Bol som v parlamente a hovoril som o týchto veciach aj s poslancami. Je to strata času. Každá normálna vláda, ktorá tu je, má deväť a pol mesiaca na to, aby predstavila rozpočet. My na to máme pár mesiacov a ešte v rámci toho sa musíme prvú polovicu venovať vyrovnanému rozpočtu. Keď to potrebujeme spraviť naozaj detailne, tak nie je veľa času robiť na realistickejšom rozpočte, takže je to mrhanie kapacitami štátu. Druhá vec je, že je to zbytočné strašenie ľudí, lebo ide len o to, že keď ďalšia vláda získa dôveru v parlamente, dva roky nemusí zostavovať vyrovnaný rozpočet.

Videli ste za tým aj vy politiku? 

Aj som sa dokonca rozprával s pánom Krajniakom. Neosvojil som si jeho argumenty, hovoril som mu, aké argumenty mám ja. On argumentoval tým, že by chcel najskôr vidieť vyrovnaný rozpočet, že sa nedá robiť naraz na dvoch a podobne, ale to nie je celkom tak, takže tu sme mali iný názor. Dúfam, že aj po rozhovoroch s predstaviteľmi politických strán racionálne argumenty prevážia a nebudeme musieť vyrovnaný rozpočet predkladať v auguste.

Boris Kollár už povedal, že podľa neho by bolo lepšie, keby Krajniak návrh stiahol. Nevymenili ste to za to, že Michal Aláč zostane vo funkcii riaditeľa SIS, a vôbec za to, že Sme rodina sa bude ešte pár dní v parlamente správať racionálne? 

Neviem, prečo by som to vymieňal, nebola to téma. Hovoril som svoje argumenty a zdalo sa mi, že pán predseda ich počúva, a nehovoril, že za to niečo chce. Keď sa pýtate na SIS, moja komunikačná línia bola od začiatku konzistentná v tom, že som sa rozhodoval trochu váhavo, ako sa k tomu postaviť. Podľa mňa by mohlo urobiť oveľa viac škody, ak by sme nemali na čele SIS určité obdobie nikoho, lebo trvá istú chvíľu, šesť týždňov, kým niekto nový prejde previerkou. Zároveň by to mohlo spôsobiť, že všetky spodné zložky budú mať takzvanú voľnú jazdu a budú robiť svoje rôzne politiky.

Ste optimista, keď si myslíte, že tú voľnú jazdu teraz nemajú.

Neviem, ale kým neprekročí pán riaditeľ SIS dve čiary, ktoré som mu stanovil, zostane na svojom mieste. Prvá čiara je, že nebude zasahovať a ovplyvňovať vyšetrovanie citlivých káuz a káuz vo všeobecnosti, a druhá, že SIS nebude vynášať informácie smerom k politickým stranám.

Práve z tohto dôvodu sa vás všetci na riaditeľa SIS pýtajú. Neprekročili už dávno červenú čiaru tým, ako zasiahli do všetkých káuz? Oni už urobili to, o čom vy teraz vravíte, že ak to urobia, tak odvoláte riaditeľa. 

Neviem, nie som si celkom istý. Viem o tom, že boli nejaké nezrovnalosti zo strany inšpekcie aj nejaké nepochopiteľné kroky zo strany NBÚ, ale zatiaľ som nevnímal, že by tam bola nejaká explicitná linka.

SIS vytvorila správu, na základe ktorej začalo vyšetrovanie policajtov, ktorí vyšetrujú citlivé kauzy. Vytvorila aj správu, na základe ktorej chceli stíhať svedkov Ľudovíta Makóa a Borisa Beňa ešte skôr, ako súd rozhodol o prípade Vladimíra Pčolinského. Vy im teda hovoríte, že odteraz to už nerobte? 

Nie. Myslím, že väčšinou, ak aj niečo urobili, tak to robili pod predchádzajúcim vedením a pán Aláč išiel odspodu až na vrchol. V zásade zatiaľ nemám indície, že práve jeho osoba spôsobuje v SIS to, že sa ovplyvňujú vyšetrovania. Samozrejme, hovoril som aj s prezidentkou aj s pánom policajným prezidentom.

Za ďalšiu z červených čiar ste označili to, aby k politickým stranám neunikali informácie. Na toto ste ako prišli? 

Ako to myslíte, že ako som na to prišiel?

Prečo ste toto označili ako červenú čiaru? To sa deje alebo dialo? 

Nemám o tom priame informácie, ale predchádzajúci predseda vlády mi odkázal, že by som mal vymeniť riaditeľa SIS. Pýtal som sa, prečo to hovorí.

Prečo ho nevymenil on?

To som sa nepýtal, lebo to by bolo veľmi lacné. Pýtal som sa iných ľudí, prečo to môže hovoriť, a oni mi potvrdili, že vnímali, že môžu unikať informácie smerom k politickým stranám. Tak preto dávam takúto červenú čiaru.

Vy si myslíte, že keď budú unikať, tak to zistíte? Nie je fér povedať, že nemáte kapacitu toto riešiť, máte iné priority a už to musíte, občania, nejako vydržať?

Neviem. Podľa mňa je stále dôležité každej organizácii povedať, kde by mali byť hranice. Proces výmeny by bol zložitý, ďalšia vláda by tak či tak priniesla svojho riaditeľa. Neviem, čo urobí viac úžitku a čo neurobí, takže preto som k tomu aj pristupoval opatrne, neodsudzoval nikoho, rozprával som sa s jednou aj s druhou stranou. Podľa mňa je to takto lepšie, každý vie, na čom je a nebudem robiť policajta, nebudem stáť nad pánom Aláčom každý deň. Hneď ako sa však z nejakých zdrojov zistí, že tieto čiary boli prekročené, tak budeme konať.

Ste bývalý viceguvernér NBS, dlhé roky sa pohybujete blízko politiky. Prekvapila vás tá miera korupcie, ktorá tu fungovala a ktorá je dnes už opísaná v mnohých rozsudkoch alebo uzneseniach, a dokonca je z nej obvinený aj guvernér NBS Peter Kažimír?

Odpoveď je už v samotnej otázke. Naozaj som sa pohyboval v kruhoch, kde sa hovorilo všeličo, a tak ma tieto veci vôbec neprekvapujú. Treba však rozlišovať, čo sú krčmové reči a čo sa naozaj dá dokázať. Nechávam to plne na vyšetrovateľov, na súdy, aby o tom rozhodli.

Ako sa vám v tom prostredí pohybovalo? Brali ste korupciu ako niečo samozrejmé až nevyhnutné?

Jedna vec je počuť o tom, že to tak funguje, a druhá vec je, že ak človek nemá nejaké konkrétnejšie dôkazy, tak s tým nedokáže nič robiť. Maximálne to, a to som robil aj ja, že som si nechal dosť veľký priestor a dosť veľký odstup od tých ľudí a organizácií, o ktorých som počul, že takto konajú. A ignoroval som také požiadavky a náznaky. Všetky tieto veci som vždy stopol hneď na začiatku. Človek ako úradník alebo odborník veľmi iné nevie robiť.

Ďalšou vašou prioritou sú predčasné voľby a to, aby sa uskutočnili v súlade so zákonom. Dôveru vo voľby ohrozujú dezinformácie, hybridná vojna. Ako chcete za štyri mesiace bojovať proti dezinformáciám? Nemáte už ani možnosť prijať nejaké nové zákony ani napríklad naštartovať mediálnu výchovu na školách. 

Na úrovni Európskej komisie sa bavíme o tom, ako bojovať proti hybridným hrozbám. Aj keď Slovensko nevie zatlačiť na niektoré sociálne siete, aby lepšie kontrolovali obsah a dávali väčší dôraz na dezinformácie a ruskú propagandu, Európska komisia ako taká to vie lepšie. Napríklad, keď bol Globsec, tak bolo aj stretnutie s niektorými predstaviteľmi sociálnych sietí ako Meta alebo Google a tam sa dohodlo, že sa budú usilovať zvýšiť kapacitu, aby označovali príspevky, nie mazali. No minimálne označovali, ak obsah nie je v súlade s realitou.

Druhá rovina je na úrovni strategickej komunikácie. Na niektorých ministerstvách už sú jednotky strategickej komunikácie a teraz sa to budeme snažiť zjednotiť a takisto lepšie informovať.

Tretia úroveň je ministerstvo vnútra. Chceli sme ministra, ktorý je skúsený, ktorý vzbudzuje dôveru v ľuďoch, pretože to nie je o technike, tú techniku zvládame. Ani za Mečiara nikto nič nespochybňoval v prípade volieb. Skôr ide o to, aby sme ukázali, že sme maximálne transparentní. Ak tam chcú poslať desiatich ľudí, aby odfotili každú zápisnicu, alebo chcú tie informácie nejakým iným spôsobom, my sme otvorení, neskrývame nič. Chceme normálne pokojne vysvetľovať, ako to funguje. Lebo aj tu sú nejaké dezinformácie, napríklad že tam niekto nainštaluje nejaký antivírusový program, ten spočíta hlasy a podobné nezmysly. Je to oveľa viac komunikačný problém než nejaký reálny. Voľby fungujú už tridsať rokov bez akýchkoľvek problémov.

Práve jeden taký komunikačný problém sme videli tento týždeň. Robert Fico v nedeľu vypustil konšpiračný príbeh o tom, že NATO chystá kampaň, ktorá má vymývať mozgy jeho voličov a zasahovať do volieb. Informačná kampaň NATO sa pritom chystá niekoľko týždňov, dokonca Česi vopred varovali, že môže byť zneužitá. Nikto zo štátu to proaktívne nekomunikoval a potom, keď s tým prišiel Fico, celý deň nebol nikto schopný reakcie – a mohlo to žiť svojím životom. Môj kolega Vladimír Šnídl, ktorý sa venuje hoaxom, hovorí, že to je ukážkový príklad toho, ako to štát podceňuje. 

Ak je niečo dopredu známe a robilo sa to aj za vlády Roberta Fica, tak nepredpokladáme, že všetky takéto informácie môžu byť prekrútené úplne iným spôsobom. Nie sme pripravení vysvetľovať všetky samozrejmosti. Chápem výhradu, že by sme vždy mali Roberta Fica sledovať, čo povie a okamžite o päť minút to dementovať. Je to možná cesta.

Je to na debatu, či to takto robiť.

Podľa mňa by aj médiá mali v tomto trošku pomáhať. Ak je evidentné, že ide o niečo, čo nedáva zmysel, tak by sa mali opýtať, odkiaľ sa to dozvedeli, aká je to informácia. Niekedy sa mi zdá, že aj média preferujú, aby tam bol súboj medzi Robertom Ficom a niekým iným. K tomuto sa staviam tak, že nemienim reagovať na každú vec, ktorú Fico povie, lebo čas je vzácny. Ale samozrejme, ak novinári prídu za nami a opýtajú sa, tak aj v nedeľu, aj hocikedy by sme mali byť schopní pekne zrozumiteľne vysvetliť, aká je situácia. Malo by to takto fungovať. Teraz však nejdem vyčleňovať desať ľudí z úradu vlády, aby sa venovali Robertovi Ficovi a tomu, čo vymyslí nabudúce, pretože to mi nedáva zmysel.

Nechcem, aby toto vládnutie bolo o tom, že každý deň mám štyrikrát komentovať, čo robí pán Fico alebo čo robí pán Matovič. Toto nevnímam ako svoju úlohu.

Ako si vysvetľujete, že polovica Slovenska nevidí Rusko ako agresora na Ukrajine?

Potešilo ma, že pán Fico to vidí a že zahlasoval za uznesenie parlamentu v predchádzajúcom roku, to je dobrý znak. Ale k otázke: súvisí to s tými hybridnými hrozbami a ako krajina sme to extrémne podcenili. V zásade to už beží osem – deväť rokov. Začalo to tak nevinne, slovanskí bratia, potom prišiel covid, a keď ľudia dostávajú informáciu stále z tých istých zdrojov, najmä cez sociálne siete, tie im ponúkajú stále ten istý obsah, tak je potom veľmi ľahké prepnúť aj na tému vojny.

Človek by si pred desiatimi rokmi nemyslel, že tí istí ľudia budú antivaxeri a na strane Ruska. Nedáva to zmysel, ale dáva to perfektný zmysel z hľadiska, že im niekto začal masírovať mozgy. Nemyslím si, že máme na Slovensku toľko extrémistov. Je to o tom, že už sú v tej komunite, v tej bubline, a my sa musíme nejakým spôsobom k nim dostať, musíme veci vysvetľovať a využiť to aj na školách. Ako najväčší problém vnímam, že sa to týka aj učiteľov.

Videli ste, že pán z občianskeho tribunálu bol dokonca na strednej škole členom maturitnej komisie.

Áno a toto je podľa mňa katastrofa – ak odovzdáme ďalším generáciám nenávisť a to, že nemôžeme veriť žiadnym informáciám. Dá sa s tým však niečo robiť. Každý z nás môže k tomu prispieť. Nechcem si tu robiť nejakú reklamu, ale aj preto som napísal knihu Rýchlokurz geniality, pretože to vnímam ako problém. Mladí ľudia sú jednak kŕmení hoaxami a propagandou, a na druhej strane im nehovoríme veci a trendy, ktoré sú naozaj dôležité v 21. storočí.

Knihu ste písali pre svoju dcéru, ktorá maturovala. Zmaturovala?

Áno a dnes spravila aj vodičák, takže som spokojný.

Ide študovať do zahraničia?

Čakal som túto otázku. Áno.

Prečo vy nežijete v zahraničí? 

Pýta sa ma to veľa ľudí. Samozrejme, mal som na to za tie roky možnosti. Zo začiatku bola obrovská výhoda zostať na Slovensku, pretože som z generácie, ktorá prišla relatívne skoro po zmene režimu. Študoval som ekonómiu aj financie v zásade v angličtine a nie centrálne plánované hospodárstvo. Takže veľká generácia tam jednak vypadla a ja som bol medzi prvými, ktorí prišli s už relatívne slušnejším vzdelaním na trh. V mladom veku som mohol byť pri veľmi vážnych a zaujímavých rozhodnutiach na Slovensku.

V Spojených štátoch by som nosil kufor úradníkovi, ktorý je desať priečok pod guvernérom centrálnej banky, a tu som mohol byť pri vážnych zmenách. Preto ma to nelákalo ani nikam inam, tu sme riešili rovnú daň, dôchodky, hodnotu za peniaze, dlhovú brzdu, zavedenie eura, veľmi veľa zaujímavých vecí.

Keď máte aj ten pozitívny feeling z toho, že sa niečo podarí, je to ako droga, naozaj v tom chcete ďalej pokračovať. Od istého času sú už príznaky abstinencie od tejto drogy. Za posledné obdobia som nemal nejak extra veľa úspechov z hľadiska hospodárskej politiky, takže možno ma to teraz paradoxne viac láka ísť do zahraničia ako predtým.

Máte to ako plán B po voľbách, ak by dopadli naozaj zle?

Nie. Nemám to ako plán B, ale je to jedna z možností, o ktorých uvažujem. Uvidíme. Ako hovorím, ak vidím, že sa dá niečo zlepšiť, hoci aj o dva a pol centimetra, tak som ochotný do toho ísť, lebo to som robil v kariére doteraz a baví ma to.

Máte obavu z toho, ako dopadnú na Slovensku voľby?

Áno. Samozrejme. Bavili sme sa o tom, ako vyzerajú prieskumy, každý by mal mať z toho nejaké obavy. Aj preto hovorím, že treba ísť voliť, tieto voľby budú dôležité pre budúcnosť Slovenska.

Myslíte, že naše voľby môže ovplyvniť to, aká úspešná bude ukrajinská ofenzíva? Dnes ste schválili ďalšie peniaze vo vláde na pomoc Ukrajine.

Určite do istej miery áno, spoločnosť tou témou žije, nielen naša, ale vlastne celá Európa a celé NATO. Ak by tam bol nejaký výsledok, ktorý je buď katastrofálny, alebo nejaký extrémne pozitívny, tak v jednom aj v druhom prípade to podľa mňa urobí nejaké zmeny v spoločenských náladách.

Čo si myslíte o politikoch, ktorí tvrdia, že nemáme Ukrajine posielať žiadne zbrane, maximálne humanitárnu pomoc, a že to je preto, lebo oni sú za mier a vy stále len vojna, vojna, vojna?

Z môjho pohľadu je to veľmi mylná predstava o svete. Predstavme si, že sem príde nejaký veľký štát, ktorý má oveľa väčšie kapacity, ako máme my, a chce obsadiť severné Slovensko. A my teraz povieme, že dobre, poďte, nech sa páči, my vám to dáme, nechceme vojnu, my chceme mier. Najprv by to bolo Slovensko a potom nejaká krajina XY. Alebo ak chcú niekoho znásilniť na ulici, tak nepovieme „nebráň sa, lebo potom to bude oveľa miernejšie“. To je pre mňa úplne absurdná predstava o mieri.

Pre mňa mier znamená aj slobodu, slobodu v tom, že ak máme nejaké zvrchované územie, tak to patrí nám a nemôže nikto bezdôvodne prísť a povedať, že odteraz patrí jemu. A čo si vlastne myslia? Ak by Rusi teraz obsadili teritóriá, kde sú vo väčšine občania ukrajinskej národnosti, tak tam bude trvalý mier? Ako by sa správali ľudia v Žiline, ak by tam prišla nejaká iná krajina obsadiť mesto? Takisto by sa im to nepáčilo a takisto by sme nehovorili o tom, že tam je trvalý mier. To sú také mylné predstavy o tom, čo je mier a ako sa dá mier zabezpečiť z dlhodobého hľadiska. Áno, krátkodobo, ak sa nebránim, hneď je mier, ale to neznamená, že tá krajina môže žiť dlhodobo v mieri.

Ohrozenie demokracie mnohí vysvetľujú aj tak, že to tu bude ako v Maďarsku. Plánujete sa stretnúť s Viktorom Orbánom?

Určite pôjdem na nejaký európsky samit, kde sa stretneme a asi si aj povieme pár slov, ale neplánujem nateraz oficiálnu návštevu Budapešti. Nemáme teraz čas na to, aby som navštívil úplne všetky krajiny, s ktorými máme priateľské vzťahy. To bude potom robiť skôr minister zahraničných vecí a ja budem chodiť na medzinárodné akcie, či sa to týka európskeho spoločenstva, Európskej únie, eurozóny… Takto to máme rozdelené.

Patrí Maďarsko stále do EÚ?

Áno. Určite. Teraz vyšiel prieskum, ktorý hovorí, že v niektorých krajinách má Viktor Orbán väčšiu podporu ako doma, napríklad na Slovensku a v Bulharsku. Je veľmi správne, aby sme poukázali na veci, ktoré sa nám nepáčia. Z pohľadu EÚ, že toto sú naše hodnoty a využime aj nejaké nástroje, neposielať tam európske peniaze, dať ich do nejakého monitoringu, ale v prospech ľudí. Aby som to nerobil tak, že keď sa nám nepáči líder tej krajiny, tak tú krajinu vylúčime a nebude patriť do EÚ. Som za menej násilné a náhle riešenia a skôr treba vytvárať tlak, aby sa veci postupne menili.

Ako ste vnímali, keď Orbán v roku 2009 umožnil Maďarom mať dvojaké občianstvo?

Ja som vtedy, tuším, riešil vstup do eurozóny, takže ani som o to nejak nepožiadal, ani som to neriešil. Na jednej strane je úplne bežné v mnohých krajinách, že majú jeden pas alebo druhý pas, nie je to niečo, čo ma absolútne prekvapuje. Na druhej strane, zdalo sa mi to byť robené takým divným, nie úplne štandardným spôsobom. Ale nejak extra som to neriešil v roku 2009.

Vy už viete, koho budete voliť, alebo ešte sa rozhodujete?

Najskôr si človek musí vyhradiť asi štyri hodiny, aby si vôbec prečítal názvy všetkých politických strán na Slovensku a potom aby zhodnotil, ktoré vôbec dokážu prejsť cez 5-percentný prah. Keď sa aj toto podarí, tak musí rozmýšľať nad tým, ktoré strany predstavujú hodnoty, musí rozmýšľať nad tým, ktoré strany sú najbližšie k hodnotám. No nejdem pokračovať. Úprimne povedané, zatiaľ tam nie je nejaká strana, kde by bola nejaká stopercentná zhoda, čo ani nemôžem očakávať. Nehľadám manželku, hľadám stranu, za ktorú budem hlasovať. Určite tam môžu byť dve-tri alternatívy, a keď sú dve-tri alternatívy, tak už potom človek vymyslí nejaký spôsob.

Ako uvažujete o tej päťpercentnej hranici? Odporučili by ste občanom voliť iba stranu, ktorá v poslednom prieskume, ktorý bude niekedy v septembri pred voľbami, bude mať aspoň päť percent?

Nejakú hranicu by som nepovedal, lebo existuje aj istá štatistická chyba, ale ja určite do toho úzkeho výberu budem dávať strany, ktoré budú mať veľkú šancu dostať sa do parlamentu.

Súčasťou kampane sú rôzne sľuby politikov, napríklad Hlas má na bilborde: Zastavíme zvyšovanie cien. To sa dá? A ak sa to dá, prečo to neurobíte?

Keď som ešte robil v centrálnej banke, my sme mali o čosi menej ambiciózny cieľ, a to bolo v zásade mať v priemere na nejakom strednodobom horizonte dvojpercentnú infláciu. Takže celkom zastaviť, to nie, ale určite treba urobiť všetko preto, aby sa inflácia postupne vrátila na nejaké rozumnejšie hodnoty. Aj sme vysvetľovali, prečo nie je možné urobiť to v jednom roku, a dávalo nám to dosť námahy, lebo nie je jednoduché to ľuďom vysvetliť. Niektorí urobili experimenty s podobnými vecami a keď sa pozrieme na ich inflačné čísla, tak na prekvapenie nie sú oveľa nižšie alebo sú vyššie ako naše. Takže, žiaľ, takáto stratégia k ničomu nevedie.

Takže na tom bilborde je klamstvo?

Rozumná moderátorka sa pýta, či politici náhodou nepoužívajú malé klamstvo na bilbordoch? Čo na to mám odpovedať?

Predchádzajúca vláda schválila nové legislatívne pravidlá, ktoré by mali od 1. júla drasticky obmedziť právo verejnosti podieľať sa na tvorbe zákonov – má sa zrušiť možnosť zbierať podpisy k hromadným pripomienkam fyzických osôb na podpisové hárky alebo prostredníctvom petičných webov. Bude to možné už len cez portál Slov-lex, pričom časť verejnosti stále nemá prístup k internetu a navyše Slov-lex je užívateľsky veľmi nepriateľský web. Toto obmedzenie presadil Štefan Holý, zmeníte to?

O tomto konkrétnom probléme viem len toľko, že v zákone tá možnosť stále je, ale v postupoch pre vládu tam niekde niečo vypadlo, takže pani podpredsedníčka vlády má za úlohu zistiť, aký je stav. Ak je možné to rýchlo napraviť, tak to rýchlo napravíme.

Vaša vláda odvolala z funkcie šéfa Slovenského pozemkového fondu nominanta OĽaNO Jána Marosza a za predsedu SPF vymenovala priamo a bez výberového konania pána Henricha Haščáka, bývalého štátneho tajomníka na ministerstve pôdohospodárstva. INEKO vás kritizuje a pýta sa, prečo ste do funkcie nevymenovali Petra Marušáka, ktorý získal na základe nedávno uskutočneného výberového konania najviac bodov.

Tým, že som premiér, väčšinou nemikromanažujem úplne všetky veci. Povedal som aj ministrom, že majú voľnú ruku pri výbere kľúčových pozícií, ktoré treba hasiť okamžite, a Slovenský pozemkový fond bol taký. Moje informácie sú také, že áno, INEKO hovorí, že pri výberovom konaní neboli pochybnosti, iné organizácie hovoria, že tam boli pochybnosti. Nemám teraz čas o tomto rozhodovať, rovnako ani nemáme čas, aby sme vypísali nové výberové konanie, lebo tam stoja spisy. Tam je relatívne veľký problém. Takže v tomto prípade som podporil ministra, ktorý priniesol predsedu aj podpredsedu, aby sa tie veci riešili. Naozaj, nemali sme čas, aby sme riešili, kto je na vine, potrebovali sme rýchlo konať.

Chcete, aby Zuzana Čaputová znovu kandidovala za prezidentku?

Ak by bolo zase treba úradnícku vládu?

Je to na nej. Vnímam útoky voči rodine, je to hrubo cez čiaru. Uznávam, že politický ring je špinavý. Ako úradnícka vláda sme doň vstúpili, aj keď sa motáme len okolo povrazov a nejdeme do stredu boxovať. Toto je pre mňa veľká čiara – útočiť na rodinu, je to extrémne úbohé, toto dokáže len absolútna spodina spoločnosti. Chápem, že je to pre ňu ťažké, a ona musí zvážiť, či to stojí za to.

A z hľadiska toho, či si myslím, že dobre reprezentuje krajinu, tak áno.

Ako vlastne spolu fungujete? Máte raz do týždňa nejaké pravidelné stretnutie? 

Kým neprebehne hlasovanie o dôvere, sme normálna vláda s plnými kompetenciami a nekoordinovali sme veci nejak úzko. Hneď, ako by sme nezískali dôveru, režim bude iný, s mnohými vecami bude musieť súhlasiť aj pani prezidentka a vtedy sa budeme stretávať pravidelnejšie.

Ste vlastne všetci ministri, ktorí nebudú kandidovať. Ak však prezidentka oznámi, že ona kandidovať bude, tak predsa len budete trochu v kampani, pretože asi jej nemôžete urobiť hanbu. 

Ak naznačujete, že teraz jej robíme hanbu, ale potom v prezidentskej kampani by sme už nemali, tak to si uvedomujem a budem sa snažiť.

Vo svojej knihe sa venujete aj kapitole o šťastí a hovoríte, že 40 percent majú vo svojich rukách ľudia. To, že ste sa stali premiérom, vás urobilo šťastnejším alebo práve naopak?

Keď ráno vstanem, určite nepociťujem nejakú obrovskú eufóriu, že jéj, aký krásny deň, príde o chvíľu limuzína, môžem si sadnúť, odveziem sa na úrad a tam ma všetci budú volať pán premiér, vy môžete všetko a bude, ako hovoríte. Pochádzam z dediny a môj starý otec stále hovorieval, že ešte sa nenarodil taký veľký človek, ktorý by sa nezmestil do rakvy. Takže naozaj, ani ja nie som taký veľký človek a snažím sa zostať pri zemi. Druhá vec, ktorú mi stále hovoril, že pracovať len s dobrou náladou a poctivo sa oplatí, takže sa držím týchto vecí, čo ma naučili v detstve. Skôr sa na to pozerám racionálne, že treba urobiť všetko, čo si myslím, že je správne, a čo mi kolegovia vo vláde hovoria, že by to tak bolo lepšie. Bavia ma výzvy a baví ma byť pri rozhodnutiach, ktoré sú pre štát dôležité, ale že by to bola nejaká eufória, to sa nedá povedať.

Zažívate v úrade aj takzvaný flow, o ktorom píšete?

Áno, len vysvetlím, čo je flow. Človek musí nájsť hranicu svojich možností, a keď má také úlohy, ktoré ho bavia a sú na hranici možností, tak zažíva taký pocit, že fíha, prešli štyri dni, ani som nevedel ako. Nepotrebujem jesť ani piť, lebo som v stave flow. Ak máte príliš ľahkú úlohu, tak sa nudíte v práci, a ak je príliš ťažká, tak ste frustrovaný. Treba nájsť ten pocit a napríklad minulú stredu prebehli aspoň štyri dni.

Začali ste deň s Igorom Matovičom.

A skončil som s českým premiérom Petrom Fialom. Medzitým aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Politici zvykli chodiť v lete na dovolenku a nepracovať. Asi sa vás to tento rok nebude týkať, je to tak? 

Veľmi racionálna otázka a áno, hovorili sme o tom, lebo aj my sme ľudia. Povedal som, že pre mňa bude úplne kľúčové to, aby sa plnil program, či už bude schválený, alebo nie. A ak si ten minister myslí, že to vie spraviť tak, že napríklad na tri dni pôjde na chvíľu k moru, a vie to zvládnuť, tak nemá nejaký zákaz. Ale povedal som, že ja pravdepodobne tento luxus tento rok nebudem mať.

Tri dni je maximum? 

Použil som taký príklad, ale tým, že som premiér, tak veľmi pozorne počúvajú.