Čech v Chersone: Každý je tu dobrovoľník, ale z niektorých miest sa ľudia ešte pomoci nedovolali

Dvadsaťtriročný Čech Richard Křesina vedie pobočku humanitárnej organizácie Koridor UA na juhu Ukrajiny. Zavolali sme mu do Chersonu, kde zisťuje, čo treba ako pomoc najviac koordinovať.

Signál v meste, ktoré je čiastočne zaplavené vodou zo zničenej Kachovskej priehrady, je zlý. Křesina preto odpovede na otázky napokon zaslal typickou ukrajinskou metódou – hlasovými správami.

Aká je situácia v Chersone, aká veľká časť mesta je zaplavená?

Čerstvé satelitné snímky to mapujú celkom dobre. Keď to vezmem podľa rajónov (mestských obvodov – pozn. red.), napríklad do Korabelného na juhozápade mesta sa takmer nedostaneme, tam sú domy na prízemí zaplavené.

Keď sa voda vyliala, zasiahlo znečistenie aj Mykolajivskú oblasť. Problémy s pitnou vodou sú už aj v Snihurivke (50 kilometrov od Chersonu smerom od frontu – pozn. red.).

Takže sa síce hovorí, že zaplavená oblasť zahŕňa okolo 80 dedín na oboch brehoch, ale následky sú oveľa väčšie tým, že sú zničené aj zdroje pitnej vody. Aj do dedín, ktoré sú vzdialenejšie od Chersonu, napríklad aj v Mykolajivskej oblasti, sa musí voda voziť, pretože jej nie je dosť.

Vo štvrtok som čítal, že v Chersone je voda päť a pol metra nad obvyklou hladinou. Ešte stúpa alebo už kulminuje?

Voda kulminovala vo štvrtok večer na úrovni medzi 5,3 až 5,6 metra, v piatok už začala klesať. Očakáva sa, že by mohla opadnúť do týždňa. Niekto hovorí päť dní, niekto sedem.

Ako vyzerá evakuácia?

Myslím, že ju majú celkom zvládnutú. Je tu veľa dobrovoľníkov, ktorí už predtým podporovali armádu, tí s evakuáciou pomohli. Cherson nie je až taký veľký, sú tu hasiči, polícia, armáda, takže to funguje. Je však nedostatok lodí, zháňajú sa motorové člny, snažia sa ich sem čo najrýchlejšie dopraviť.

No ľudia z Chersonu často nechcú ísť preč, takže ich evakuujú do iných rajónov. Problém bude neskôr, keď dôjdu zásoby vody, ktoré teraz priamo v Chersone a v Čornobajivke sú.

Vo štvrtok sa objavili vo väčšej miere aj správy, že Rusi ostreľujú evakuované priestory.

Ostreľujú. Sú miesta, kam chce ísť veľmi málo ľudí, pretože sú stále cieľom ostreľovania.

Čo je okrem člnov teraz v Chersone najviac potrebné? Voda, filtre, jedlo, lieky?

V prvom rade evakuácia a voda, to je úplný základ. Evakuácie prebiehajú, voda sa dováža. Mesto je teraz zásobené, ale sú dediny, kam sa voda nedostáva, tam je potrebná vo veľkom množstve. Nevyhnutná je aj filtrácia, čistenie. Voda, ktorá pritiekla od priehrady, je extrémne znečistená, je v nej olej, chemikálie.

Hneď ako klesne voda, bude nasledovať odpratávanie nielen trosiek, ale aj mŕtvol zvierat a ľudí. Hrozí tu epidémia, dyzentéria (bacilová červienka), žltačka typu A, besnota. Odhaduje, že za rok a pol by sa mohla objaviť cholera. S tým je spojené to, že budú potrebné antibiotiká, živočíšne uhlie, endiarón. Bolo by dobré, keby Ukrajincov zaočkovali proti besnote, ale na to asi bude treba osveta.

Ako sa teraz na pomoci podieľate priamo vy, teda Koridor UA?

Koridor mapuje situáciu. Sme rozdelení do Odesy, Mykolajivu a Chersonu, kde som teraz ja a zbieram tu informácie. V Mykolajive sme mali pred ofenzívou predzásobený sklad, ale teraz je jasné, že pomoc treba presmerovať sem. Najskôr vodu, potom jedlo a hygienu.

V podstate vypratávame sklad a vo veľkom množstve potrebné veci vyvážame sem. U nás to znamená desiatky ton, dnes je to napríklad desať, ešte to možno bude dvadsať ton. V Odese a v Mykolajive ľudia zbierajú pomoc. Je to teda základná humanitárna pomoc a dovoz do distribučných bodov a k dobrovoľníkom, aby sa dostala do horšie prístupných miest.

A to mapovanie?

Počas dovozu pomoci získavame prehľad o situácii v meste. Stretávam sa tu s dobrovoľníkmi a predstaviteľmi mesta, každý má aktuálne informácie, ktoré sú dôležité pre kontakt s českou stranou, aby sme mohli riešiť, čo budeme zháňať, s kým budeme spolupracovať na európskej strane.

Z pohľadu konkrétnejších projektov sa chceme zamerať na filtráciu vody. Pri tomto projekte už máme partnera, počas ďalšieho mesiaca by nám malo prísť asi desať mobilných filtrácií. Keď sa všetko podarí, ako má, mohli by sme tu pokryť jeden rajón, aj to podľa mňa môže dosť pomôcť.

Je nejaký výhľad, čo sa dá očakávať v ďalších dňoch, napríklad z pohľadu zlepšenia pomoci?

Boli sme v Chersone v stredu, vo štvrtok a sme tu aj dnes (v piatok). Čo sa týka nás, tak nám sem príde viac ľudí, máme už tímy vodičov a zbierame informácie od ďalších dobrovoľníkov a organizácií. Čím dlhšie tu budeme, tým bude naša pomoc lepšie koordinovaná a informovaná.

V ďalších dňoch hlavne opadne voda. A keď sa ukážu následky, bude jasné, na čom pracovať. Ukončí sa evakuácia alebo jej ubudne. Ľudia sa budú môcť zamerať na odpratávacie práce a hygienické opatrenia, zlepší sa aj koordinácia medzi Kyjivom a Chersonskou oblasťou. Aj väčšie humanitárne organizácie budú mať viac informácií.

Nedá sa teda očakávať, že sa situácia zlepší, pretože sa ešte len ukážu následky, ale dá sa očakávať to, že miera pomoci bude väčšia, rovnako budú lepšie aj informácie.

Pred rozhovorom ste spomínali, že koordinácia je jedna z vecí, ktorá je teraz potrebná najviac.

Áno. Miestni ľudia už ako-tak skoordinovaní sú. V Chersone predtým bolo dosť bodov, kde sa rozdávala humanitárna pomoc, fungovalo asi dvanásť štábov napojených na mesto, takže miestni dobrovoľníci v kontakte s mestom boli a sú s nimi aj naďalej. Zároveň sú tu ľudia dosť zmobilizovaní tým, že veľa dobrovoľníkov pomáha armáde, pretože Cherson je frontové mesto.

Tí ľudia o sebe navzájom vedia, vozia si pomoc. Školy a väčšie domy fungujú ako miesta, kam posielajú evakuovaných ľudí, ktorí si tam berú pomoc. Už predtým tu fungovali humanitárne centrály a takto je to naviazané na mesto aj teraz, vo väčších objektoch sa varí vo veľkom, ľudia tam spia. Všade, kam som prišiel, mali niekoho, kto sa koordinoval so samosprávou.

Objavuje sa tu však aj veľa zahraničných dobrovoľníkov – z Írska, Nemecka, Brazílie… Tí sa takisto snažia koordinovať medzi sebou, vedia, že koordinácia je potrebná, pretože inak by sa pomoc mohla prekrývať. To je jedna vec.

Druhá – je ťažké vyberať miesta, kam sa pomoc nedostala. Často sú to dediny, kde nie je signál. Sú miesta, kde sa ľudia ani nedovolali, že potrebujú pomoc.

Cherson zažil okupáciu, zažil masívne ostreľovanie, keď sa Rusi pomstili za to, že museli ustúpiť na východný breh Dnipra, teraz povodne. Dá sa povedať, z čoho majú do budúcnosti miestni ľudia najväčšie obavy?

Myslím, že po tom všetkom, čo má Cherson za sebou, už z ničoho veľmi ani obavy nemajú.

Na juhu Ukrajiny už pôsobíte niekoľko mesiacov. Prekvapilo vás v posledných dňoch v Chersone niečo?

Ani nie. Samozrejme, že keď sa človek ráno zobudí a zistí, že vybuchla priehrada, to prekvapí… Ale inak, keď som do Chersonu cestoval predtým, ľudia sa správali dosť podobne. V tom zmysle, že sú viac zmobilizovaní v porovnaní napríklad s Odesou alebo inými miestami, kde je situácia pokojnejšia. Tu každý niečo robí. Nonstop.

Kým posielam odpoveď cez hlasovú správu, chlapci sa tu chystajú na ďalšie evakuácie. Takže ani ma nič neprekvapilo. A ak áno, tak v dobrom – v tom zmysle, že to, čo som si myslel o Chersone, sa potvrdilo.

Pomohla mestu nejako konkrétne návšteva prezidenta Zelenského?

Je to symbolická vec v tom, že prezident je na mieste. Predpokladám, že so sebou vzal dosť veľký tím na to, aby sa rozbehla koordinácia s Kyjivom. Keď som v stredu hovoril s predstaviteľmi mesta, koordinácia sa ešte len rozbiehala.

Ako ľudia v Chersone reagujú na dobrovoľníkov?

V podstate každý je tu teraz dobrovoľník. To mesto je jeden veľký dobrovoľník, každý niečo robí. A ľudia sú radi, že každý niečo robí. Ale tešia sa na to, keď to nebudú musieť robiť.