Ministerka kultúry Hroncová: Ťažko nájsť miesto, kde by sme vedeli šetriť
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Ak by Silvia Hroncová začiatkom mája nedostala ponuku vstúpiť do vlády odborníkov, cestovala by už tradične do francúzskeho Cannes na filmový festival.
Po rokoch na vedúcich pozíciách v slovenskom a českom národnom divadle sa naplno venovala vedeniu rodinnej firmy Film Europe, ktorá prevádzkuje televízne kanály a butikové kino v Prahe. Filmy, ktoré distribuujú, chodia vyberať práve na festivaly do Cannes, Benátok a Berlína.
„Manžel a syn mi posielali správy z festivalu, chýbala som im pri tipovaní víťazov Zlatej palmy, ale situácia na Slovensku je, žiaľ, zložitá, a tak som sa k ponuke viesť ministerstvo kultúry postavila čelom,“ vraví Hroncová. „Svoje pôsobenie na ministerstve beriem ako misiu. Za päť – šesť mesiacov sa toho veľa stihnúť nedá, ale môžem priniesť témy, ktoré považujem za dôležité.“
V rozhovore Silvia Hroncová hovorí aj o tom:
- prečo odmietala ponuky vstúpiť do politiky;
- ako si spomína na obdobie, keď pred umelcami z ministerstva utekal minister Ivan Hudec;
- čo by chcela počas svojho pôsobenia presadiť;
- ako vníma návrat Mateja Drličku do vedenia národného divadla;
- a čo jej dala skúsenosť z Film Europe.
Lákala vás niekedy veľká politika?
Nikdy, ale lákalo ma byť súčasťou zmien v kultúre, čo, samozrejme, nejde tak celkom bez politiky.
Koľko hodín ste dostali od prezidentky a premiéra na premyslenie, či vezmete funkciu ministerky?
Veľmi málo. Ale pochopila som, že nežijeme v jednoduchej dobe a musím sa rozhodnúť rýchlo. Zásadne ma ovplyvnila skutočnosť, že ma oslovila pani prezidentka a pán premiér, oboch si veľmi vážim. Ponuku som považovala za česť, možnosť prispieť k zlepšeniu stavu kultúry a zároveň veľkú zodpovednosť.
Mali ste v minulosti ponuky od politických strán?
Áno, ale ako vravím – nelákalo ma to. Oveľa lepšie sa cítim pri manažovaní a tvorbe programov, strategických materiálov a odborných diskusiách o kultúre a umení.
Pred vami dostal ponuku viesť rezort kultúry Július Barczi, do ktorého sa pustili v parlamente. Napadlo vám niečo, čo by mohli vytiahnuť na vás?
Priznám sa, že nie. Ale uvedomujem si, že dnes, žiaľ, žijeme v dobe, v ktorej sa niektorí ľudia snažia nájsť „niečo“ na každého a zneužiť na to akúkoľvek situáciu. Voči Júliusovi Barczimu to nebolo korektné.
Poznáte sa?
Áno, poznám ho najmä z čias, keď pôsobil v múzeu Betliar, kde podľa môjho názoru odviedol veľmi dobrú prácu.
V čase revolúcie ste mali 25 rokov. Ako ste si vtedy predstavovali svoj profesionálny život?
