Program Ódorovej vlády: Pomôžeme chudobným aj Ukrajine, neúspech Rázsoch sa nesmie opakovať

• Nová vláda sľubuje boj proti dezinformáciám a férové voľby.
• Kritizuje pomoc všetkým domácnostiam s energiami ako dlhodobo neudržateľnú.
• Nepripravené nemocnice vyradia z plánu obnovy, podporia odhaľovanie rakoviny pľúc.
• Školy majú ukázať, že naozaj začleňujú znevýhodnené deti.
• Vojenská pomoc Ukrajine pokračuje.

Rozdiel medzi programovým vyhlásením vlády Ľudovíta Ódora a Igora Matoviča je zjavný už na prvý pohľad. Matovičov program mal 121, Ódorov má 28 strán.

Je to logický rozdiel, keďže Matovičova vláda nastúpila s ambíciou nielen vládnuť celé štvorročné obdobie, ale najmä chcela presadiť program štyroch koaličných strán, s ktorými spolu vyhrali voľby.

Ódorova vláda tu bude len niekoľko mesiacov a svoje ciele formuluje skromnejšie. „Uvedomujeme si, že sa nami identifikované problémy nedajú vyriešiť za pár mesiacov. No to nás neodradí od snahy urobiť prvé kroky. Niekde je potrebné začať,“ píše sa v preambule.

Ako si budú ľudia pamätať Ódorovu vládu? Premiér hovorí, že nevie, čo sú pre ľudí sexy témy, ale bol by rád, ak by si ľudia vládu pamätali preto, že viac komunikujú podceňované a neriešené veci, ako je snaha prilákať talenty, prioritizácia školstva či iný pohľad na kultúru.

„Nie je vždy dôležitý len výsledok, ale aj cesta k výsledku. Dá sa o veciach hovoriť rozumnejšie, kultivovanejšie a odbornejšie,“ povedal Ódor s tým, že štát nemá na to, aby lopatami rozdával peniaze.

Prinášame súhrn toho, čo obsahuje programové vyhlásenie úradníckej vlády Ľudovíta Ódora.

Venujeme sa zásadným oblastiam vládnutia: čo vláda hovorí o nastávajúcich voľbách, o boji s infláciou, záchrane plánu obnovy a eurofondov a že najkonkrétnejšie zmeny sľubuje v zdravotníctve.

Kultúrno-etické témy bokom, nemáme čas na hádky

Vláda svoj programový dokument nazvala Len spoločne môžeme čeliť výzvam 21. storočia. O snahe aspoň trochu zjednotiť rozdelenú spoločnosť hovorí aj v preambule.

„Sme vládou odborníkov. Nebudeme sa hádať v médiách a mrhať drahocenným časom. Zabezpečíme riadny chod štátu do septembrových predčasných volieb konštruktívne a jednotne,“ konštatuje text programového vyhlásenia.

Vláda, ktorej zostavu mala v rukách prezidentka Zuzana Čaputová, vopred avizuje, že nemieni otvárať kultúrno-etické témy.

Kabinet sa v texte označuje ako „vláda orientovaná na výsledky“ a hovorí o dvoch základných množinách priorít, ktoré si stanovila. Prvé sú krátkodobé: tam patrí zabezpečenie riadneho chodu štátu do parlamentných volieb, zostavenie zodpovedného štátneho rozpočtu a pokračovanie proeurópskej a západnej zahraničnej politiky.

Druhou skupinou sú strednodobé priority. Tam vláda zahrnula sociálnu pomoc, kde mieni prejsť od plošnej pomoci pre všetkých k adresným opatreniam pre sociálne slabšie komunity; vytvorenie opatrení na prilákanie a udržanie talentov na Slovensku a zefektívnenie využitia peňazí z fondov Európskej únie.

Boj proti hybridným hrozbám a férové voľby bez detailov

Prvou konkrétnou kapitolou programového vyhlásenia sú otázky spojené s ochranou demokracie. V podstate ide o témy, ktoré by podľa kabinetu mali rozdelenej spoločnosti pomôcť vrátiť sa k väčšej súdržnosti.

Premiér Ódor a jeho ministri sem zaradili boj proti diskriminácii, pomoc marginalizovaným rómskym komunitám, podporu mimovládnych organizácií, ale aj racionalizáciu a decentralizáciu verejnej správy.

Už na piatej strane programového vyhlásenia sa hovorí o boji proti hybridným hrozbám, čo svedčí o tom, akú váhu vláda téme dáva. V čase, keď časť opozície spochybňuje integritu volieb a tretina populácie verí aj najdivokejším dezinformáciám, to má svoju logiku. Konkrétne opatrenia však v texte nie sú.

„V priebehu niekoľkých mesiacov sa toho nedá stihnúť veľa, ale pár krokov áno. Proaktívnou komunikáciou, efektívnou koordináciou a aplikovaním najlepšej praxe zo zahraničia chce vláda zabrániť ďalšiemu rozkladu spoločnosti a demokratických princípov,“ konštatuje kabinet pomerne všeobecne.

Vláda chce o spoločnom postupe v boji proti dezinformáciám rokovať s RTVS a podporiť dotačný program pre mediálnu výchovu.

Kabinet si zjavne uvedomuje vážnosť situácie, keď relevantné parlamentné strany napádajú organizáciu volieb a bez dôkazov hovoria o ich možnej manipulácii. Konkrétne kroky, ako tomu čeliť, však text opäť nesľubuje.

„Vláda podporí nezávislé vyšetrovanie citlivých káuz,“ píše sa ešte v programovom vyhlásení vlády.

Ako pomôcť ľuďom s infláciou a prečo je problém platiť energie všetkým

Úplne prvým bodom v krátkodobých úlohách vlády označených ako „riadny chod štátu do volieb“ je pomoc ľuďom s infláciou.

Na viacerých miestach vláda opakuje, že namiesto plošných treba cielené opatrenia. Mimoriadne citlivé to môže byť v predvolebnej kampani v otázke pomoci s energetickou krízou.

„V súčasnosti uplatňovaný spôsob ochrany rozpočtov domácností pred dôsledkami energetickej krízy je pre štát veľmi nákladný a dlhodobo neudržateľný. Vyhodnotíme možnosti adresnejšej kompenzácie nárastu cien energií,“ píše vláda vo svojom programe.

Predchádzajúca vláda domácnostiam v zásade vykompenzovala celé zvyšovanie cien energií a na účtoch to väčšina domácností nepocítila. Politici bývalej koalície sa tým aj v kampani chvália.

Zo znenia programového vyhlásenia vlády však nie je jasné, či a ako vláda zmení pomoc domácnostiam v tejto oblasti ešte do volieb.

Na najchudobnejších sa vláda zameriava aj pri sľube, že „podporí úpravu dávky v hmotnej núdzi a životného minima vrátane príspevku na bývanie“. Ódorova vláda však nestihne v parlamente presadiť žiadne zákony a ani zvyšovať dávky.

Všeobecný je aj sľub týkajúci sa zdražovania potravín: „Vláda posúdi možné opatrenia eliminujúce dosahy rastu cien potravín.“

Ľudovít Ódor pri predstavovaní svojho programu povedal, že pri pomoci najchudobnejším sa musia spoľahnúť aj na parlament, keďže vláda nemôže meniť zákony. Parlament pritom má pred sebou už poslednú riadnu schôdzu, ktorá sa začína tento týždeň. Potom má byť už len septembrová slávnostná schôdza, kde nemajú poslanci prijímať zákony.

Ako mať zdravšie verejné financie

Vláda pripraví širší zoznam trvalých opatrení, z ktorých si budúca vláda môže poskladať ozdravný balíček. Cieľom je znižovať zadlženie krajiny a posilniť dôveru finančných trhov. Niektoré opatrenia vláda v dokumente naznačuje.

S tým súvisí aj návrh, aby pomoc s cenami energií pre domácnosti bola adresná.

Hovorí aj o zmene daňového mixu. Navrhne, aby sa menej zdaňovala práca a viac spotreba, majetok a negatívne externality (zrejme navrhne environmentálne dane). Odporučí zrušiť niektoré daňové výnimky, bližšie však o nich nehovorí.

Upraví pravidlá hodnotenia veľkých verejných investícií, aby sa hodnotili čo najskôr v procese prípravy. Vtedy je väčšia šanca, že sa ušetrí viac. Len nedávno v parlamente prešla novela exministra Andreja Doležala (nominant Sme rodina), ktorá odsunula hodnotenie projektov diaľnic Útvarom hodnoty za peniaze do neskorších fáz.

Zaujímavé je, že vláda chce pripraviť základné tézy zmeny dlhovej brzdy. Novela tohto ústavného zákona bola pritom už dva roky v parlamente, no SaS zmenu ústavného zákona zablokovala požiadavkou daňovej brzdy.

Konkrétne zmeny v zdravotníctve: obnova nemocníc aj zisťovanie rakoviny pľúc

Azda najkonkrétnejšie sú sľuby vlády Ľudovíta Ódora v zdravotníctve – tam je totiž viacero oblastí, o ktorých musí kabinet rozhodovať aj v nasledujúcich týždňoch.

Najväčšou úlohou je, aby Slovensko dokázalo využiť peniaze na nemocnice a záchranky. Po tom, ako ministri pred dvomi týždňami rozhodli, že sa z plánu obnovy nestihne postaviť ani hrubá stavba bratislavských Rázsoch, sa spustila súťaž, ktoré iné nemocnice to stihnú.

Vláda v programovom vyhlásení píše, že najdôležitejším kritériom pri projektoch bude ich realizovateľnosť – tu dáva po neúspechu projektu Rázsoch najavo, že sa to už nemôže opakovať. Nemocniciam hovorí, že ak nebudú spĺňať harmonogram, vláda bude mať pripravené alternatívne projekty.

V ambulanciách chce nová vláda nadviazať na reformu nemocníc a takisto chce pripraviť takzvaný katalóg výkonov. Zjednodušene ide o to, koľko peňazí dostane ambulancia za konkrétny výkon. Dnes platí katalóg s často nezodpovedajúcimi sumami starými niekoľko rokov.

Vláda pripraví aj vyhlášku, kde určí, koľko personálu má byť v pohotovostnej službe.

Konkrétnu zmenu sľubuje vláda aj pri zásadnej reforme DRG – čo je sprehľadnenie platieb za výkony v nemocniciach. Napríklad rovnaká operácia by v rôznych nemocniciach mala stáť rovnako. Vláda hovorí o konkrétnom termíne: „Pripravíme DRG systém tak, aby od 1. januára 2024 zabezpečoval nielen výkaznícky, ale do určitej úrovne aj úhradový mechanizmus.“

V programovom vyhlásení sa dokonca objavuje aj jedna konkrétna diagnóza – Ódorova vláda sľubuje zavedenie skríningu rakoviny pľúc cez zdokonalený eVýmenný lístok. Rakovina pľúc sa na Slovensku najčastejšie odhalí až v pokročilom štádiu, keďže dlho nemá žiadne príznaky. Skríning by mohol pomôcť zachytiť pacientov v štádiách, keď by bola vyššia šanca, že prežijú.

Vláda, ktorá vzíde z volieb, bude musieť rýchlo riešiť zadlžujúce sa nemocnice, ktoré už dnes majú nezaplatené faktúry za miliardu eur. Úradnícka vláda sa preto zaväzuje pripraviť tej nasledujúcej plán možností.

Ako zachrániť eurofondy

Vláda chce rozbehnúť investície z nových eurofondov, teda z Programu Slovensko, a dočerpať čo najviac eurofondov zo starého programového obdobia.

Momentálne máme nevyčerpané 4,3 miliardy eur zo starých eurofondov (asi 30 percent). Môžeme ich čerpať už len do konca tohto roka. Viac ako tretina z toho sú zdroje na zvládnutie utečeneckej vlny z Ukrajiny a na kompenzácie za energetickú krízu. Ódor odhadol, že ak by sme len čakali, ako to dopadne, prepadnúť môže 800 miliónov.

Z Programu Slovensko, čo sú nové eurofondy, nebola zatiaľ vypísaná žiadna výzva. Vláda v dokumente avizuje, že zverejní výzvy, ktoré budú zamerané na obnoviteľné zdroje, energetickú efektívnosť, životné prostredie, vedu, výskum, inovácie, vzdelávanie, zamestnanosť a ďalšie. Do ich prípravy chce zapojiť zástupcov samospráv.

Aby sa situácia v čerpaní eurofondov neopakovala v budúcnosti, vláda plánuje, že spolu s Európskou komisiou a OECD rozbehne detailnú analýzu toho, čo pri eurofondoch nefunguje, kto je za to zodpovedný a ako zlepšiť procesy.

Školy: ako prilákať talenty a ako sa starať aj o najmenšie deti

Odliv mozgov je pre premiéra Ódora srdcovou témou – v takmer žiadnom rozhovore nezabudol povedať, že pre jeho vládu bude kľúčové prilákať talentovaných ľudí na Slovensko. To sa dostalo aj medzi hlavné priority vlády.

S cieľom obmedziť odchod mladých z krajiny sa chce vláda pozrieť na slovenské vysoké školy. Zaväzuje sa dotiahnuť nový systém financovania vysokých škôl cez výkonnostné zmluvy, ktoré sú súčasťou vysokoškolskej reformy schválenej vlani. Zjednodušene povedané, v takejto zmluve sa vysoká škola so štátom dohodne na cieľoch, ktoré má splniť – a od nich sa budú odvíjať aj peniaze.

Zavádzaná reforma základných škôl má zasa podľa vlády za cieľ, „aby postupne všetci učitelia na Slovensku zvládli svoju novú hlavnú úlohu, ktorou už nebude predovšetkým zrozumiteľne vysvetľovať učivo, ale najmä vytvárať podmienky, v ktorých sa žiak bude samostatne učiť a učiteľ bude jeho sprievodcom“.

Vláda medzi najvyššie priority zaradila aj skupinu detí, ktorá je na druhej strane roztvorených nožníc. Vláda odborníkov nastúpila v čase, keď Slovensko čelí žalobe od Európskej komisie za segregáciu rómskych detí v školách. Ak Slovensko nebude problém riešiť, môže dostať veľké pokuty.

Už na prvých stranách sa vláda „zaväzuje rozšíriť a skvalitniť služby ranej starostlivosti hlavne pre deti pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia“. Plán obnovy má napríklad do pár rokov priniesť nárok každého trojročného dieťaťa na miesto v škôlke, stále však zostáva nevyriešená starostlivosť o mladšie deti. Pri prvých návrhoch plánu obnovy sa štát odvolával aj na príklad omám z východného Slovenska, ktoré v osadách a getách chodia do rodín a pomáhajú so starostlivosťou o deti od narodenia.

Vláda chce vytvoriť správu o stave inkluzívneho vzdelávania na Slovensku a potom nastaviť opatrenia na zlepšenie dostupnosti vzdelania pre deti z chudobného prostredia a pre deti so zdravotným postihnutím.

Minister školstva sa zaväzuje zaviesť do praxe aj inkluzívnu reformu, ktorú pred mesiacom schválil parlament. Štát sa v nej zaviazal zaplatiť každému dieťaťu podporu, ak ju bude potrebovať – od doučovania až po psychológa. Nová vláda navyše sľubuje aj odborníkov do škôl – asistentov či špeciálnych pedagógov.

Vláda napríklad konkrétne nehovorí, či bude zvyšovať platy učiteľov. No sľubuje, že rozpočet pre vzdelávanie zostaví tak, aby nastavil kurz dobiehania priemeru krajín EÚ.

Od septembra 2023 chce vláda podporovať projekt Aktívna škola, ktorý pomáha motivovať deti k pohybu na školách aj mimo nich. Minister školstva zjavne neráta s tým, že by mal od septembra zavádzať tretiu hodinu telesnej výchovy. Tú parlament síce schválil, ale prezidentka zákon vetovala s tým, že školy na to nie sú pripravené. Bútora pre Denník N uviedol, že s treťou povinnou hodinou telesnej sa nedokáže stotožniť. Na júnovej schôdzi parlamentu by poslanci mali hlasovať o tom, či prelomia prezidentkino veto.

Pomoc Ukrajine pokračuje

Kapitola o zahraničnej politike neprekvapí. Vláda sa jasne hlási k proatlantickej orientácii, nemieni meniť ani politiku voči Ukrajine, ktorá čelí ruskej agresii. „Podpora Ukrajiny a solidarita je v národnom záujme Slovenska. Budeme Ukrajine naďalej pomáhať politicky, humanitárne, vojensky i ďalšími spôsobmi,“ píše sa v texte programového vyhlásenia.

„Vláda zváži možnosť darovania vojenského materiálu Ukrajine,“ píše sa v dokumente.

Ministerstvo zahraničných vecí vedené diplomatom Miroslavom Wlachovským si však do dokumentu napísalo aj ambicióznejší plán – návrh strednodobej stratégie zahraničnej a európskej politiky Slovenska. Ako píše, chce ňou reagovať na oslabenie zahraničnopolitického konsenzu, ku ktorému prišlo „v dôsledku vnútropolitickej polarizácie, výrazného nárastu propagandy a dezinformačného pôsobenia a zraniteľnosti našej spoločnosti voči konšpiráciám“.

V oblasti obrany vláda spomína výcvik ukrajinských vojakov, ale aj modernizáciu protivzdušnej obrany.

Doprava: Treba opraviť mosty

Čo sa týka dopravy, podľa vládneho programu nie je dobré sústreďovať sa iba na nové veľké stavby. Cestári by mali viac opravovať mosty v zlom stave.

Plánovanie novej výstavby by sa malo orientovať na dôležité koridory, ako je napríklad diaľnica D3 na Kysuciach.

Na hotových diaľniciach sa má zefektívniť výber mýta od kamionistov – pomer nákladov na mýtny systém k výnosom má klesnúť z 38 na 15 percent.

Ďalšou ambíciou je zlepšiť verejnú dopravu. Minister dopravy Pavol Lančarič by mal pripraviť pôdu na to, aby sa v budúcnosti dalo cestovať na jeden cestovný lístok v MHD, vo vlaku aj v prímestskej autobusovej doprave a aby tieto formy dopravy na seba nadväzovali.

Odborníci, nie obchodníci

Ešte pred zverejnením programového vyhlásenia vlády premiér Ľudovít Ódor verejnosti oznámil, čo nemá očakávať. Menoval tri veci, ktorými v podstate reagoval na predstavy lídrov parlamentných strán, s ktorými sa stretol.

Ódor povedal, že v texte vládneho programu nemieni niekoho obviňovať z negatívnych javov, ktoré aj tak všetci vidia. To bol odkaz najmä pre strany doterajšej opozície, ktorá od úradníckej vlády očakávala „audit“ či akúsi správu o stave krajiny. „Sústreďujeme sa na budúcnosť, nie na minulosť,“ povedal premiér v stredu.

Úradnícky kabinet podľa neho neplánuje participovať na predvolebnej kampani politických strán a odmietol aj podmieňovanie podpory vlády v parlamente vecami, ktoré s programovým vyhlásením vlády nesúvisia. „Sme odborníci, nie obchodníci,“ vyhlásil predseda vlády.

V tomto odkaze sa mohli nájsť lídri OĽaNO, ktorí oznámili, že sú ochotní vyjadriť novej vláde v parlamente dôveru, ak nezruší schválené opatrenia v rámci takzvaného rodinného balíčka a v parlamente vyrokuje schválenie odmeny 500 eur za účasť v septembrových parlamentných voľbách, teda najnovší megalomanský nápad Igora Matoviča.