Kristina Böhmer
Starali sa samy o seba uprostred hustého pralesa, v ktorom žijú jaguáre, hady a iné nebezpečné zvieratá celkom štyridsať dní. Potom ich konečne našli.
Príbeh sa začal, keď sa prvého mája v kolumbijskom pralese zrútilo malé lietadlo. Sedeli v ňom dvaja piloti, žena a jej štyri deti vo veku od 11 mesiacov do 13 rokov. Traja dospelí zomreli a súrodenci sa museli v extrémnej situácii postarať o seba sami. Žili z maniokovej múky a keď im došli zásoby, oberali v pralese semiačka a ovocie. Podľa vedúcej kolumbijského inštitútu rodinnej starostlivosti Astrid Cáceres mali šťastie, že bola „sezóna“.
Nebolo toho ale veľa. Keď ich potom záchranári konečne našli, 13-ročné dievča s 11-mesačnou sestrou v náručí sa k nim rozbehlo so slovami: „Som hladná.“
Ako je možné, že štyri deti prežili vyše mesiaca v pralese, v ktorom žijú nebezpečné zvieratá a rastú jedovaté plodiny?
Deti, vy sa zachráňte
Mama a jej štyri deti cestovali malým lietadlom Cessna 206 z mesta Araracuara v provincii Amazonas severne do mesta San José del Guaviare. Zlyhal motor a lietadlo sa zrútilo.
Podľa dostupných informácií sa zdá, že dvaja piloti boli na mieste mŕtvi, ale mama detí Magdalena Mucutuy ešte žila. Trinásťročná dcéra Lesly po úspešnej záchrannej akcii povedala svojmu otcovi, že ich mama žila štyri dni po havárii lietadla. „Pred tým, ako zomrela, im povedala niečo v zmysle, ‚vy, deti, odtiaľto choďte preč. Uvidíte, aký človek je váš otec a uvidíte, že vám ukáže rovnakú obrovskú lásku, akú som vám ukázala ja‘,“ povedal otec detí Manuel Ranoque novinárom.
Deti z trosiek lietadla odišli a vzali si odtiaľ maniokovú múku, z ktorej žili prvé týždne. Po dvoch týždňoch pátracia skupina našla trosky lietadla, ale telá detí tam neboli. To dalo celej Kolumbii, ale hlavne rodine detí nádej, že žijú. Kolumbijská novinárka Alicia Méndez povedala v relácii španielskej rozhlasovej stanice COPE, že pátracie akcie vtedy nabrali na sile.
Nevedeli deti nájsť, ale tušili, že žijú, pretože natrafili na niekoľko indícií. Našli malé detské stopy otlačené vo vlhkej zemi, detskú fľašu na kŕmenie a taktiež nožnice a gumičky do vlasov, ktorými si najstaršia Lesly pomáhala pri stavbe provizórneho prístrešku.
Hľadalo ich 150 vojakov a 200 dobrovoľníkov. Z helikoptéry pravidelne hádzali škatule s jedlom, aby deťom uľahčili hľadanie stravy. Ich stará mama nahrala zvukový odkaz, aby sa nehýbali a čakali na jednom mieste, ktorý záchranári prehrávali megafónom.
Deti našli po 40 dňoch, slabé, hladné a smädné, ale živé.
¡Carrera por la vida!
Los menores indígenas rescatados son transbordados del helicóptero #Ángel de su @FuerzaAereaCol al avión ambulancia #FAC, junto a expertos en traslados aeromédicos.#AEstaHora despegan desde San José del Guaviare rumbo a Bogotá.#MiFuerzaAérea🇨🇴 pic.twitter.com/27amu1lNrF
— Fuerza Aeroespacial Colombiana (@FuerzaAereaCol) June 10, 2023
Moja mama je mŕtva
Vo videu zverejnenom kolumbijskými vzdušnými silami vidieť, že záchranári sa k deťom spustili na lanách. Stromy tam totiž rastú tak nahusto, že helikoptéra nemala šancu pristáť.
„Najstaršia dcéra, Lesly, utekala ku mne s bábätkom v náručí. Povedala: ‚Som hladná,’“ spomínal záchranár Nicolás Ordóñez Gomes na moment, keď deti našli. „Jeden z chlapcov ležal. Postavil sa a vravel: ‚Moja mama je mŕtva.’“ Ordóñez nevedel reagovať, tak ho začal ubezpečovať, že sú priatelia a že ho poslala rodina detí. „Chcem chlieb a klobásu,“ zareagoval chlapec.
Deti našli päť kilometrov od trosiek lietadla a ukázalo sa, že záchranári už niekoľkokrát predtým prešli okolo nich vo vzdialenosti 20 až 50 metrov, ale nenašli ich. Ako je to možné? Deti sa ich pravdepodobne najprv báli. Ako neskôr povedala novinárka Méndez, aj odkazu od starej mamy sa zľakli a pochopili to tak, že sa majú schovávať. „Vždy, keď sa záchranári blížili, deti sa schovali. Nevieme, čo sa im naháňalo v ich malých hlavách,“ dodala.
Mali totiž zlé skúsenosti z minulosti. Ich otcovi sa v minulosti vyhrážali členovia gerilovej skupiny Revolučných ozbrojených síl Kolumbie známej ako FARC.
V Kolumbii je niekoľko gerilových ozbrojených skupín, okrem FARC je to napríklad Národná oslobodenecká armáda, ktorá sa zúčastnila na pátracích akciách. Ako Denníku N povedal Kolumbijčan David Alejandro Zambrano Prada, nepredpokladalo sa, že táto skupina bude spolupracovať s vládou, pretože vzťahy medzi nimi sú stále napäté.
Kolumbia vinou toho zažila množstvo násilia. Počas takmer šesť desaťročí dlhej krvavej vojny medzi vládou a gerilovými skupinami tam zomrelo viac ako 220-tisíc ľudí, mnoho z nich veľmi násilnou smrťou. Často išlo o civilistov. Vojaci vládnych jednotiek nalákali minimálne 6-tisíc civilistov na pracovné príležitosti, ale potom ich zavraždili, prezliekli za gerilových bojovníkov a splnili tak kvóty na zabitých nepriateľov.
Vedeli prežiť v džungli
Deti boli navyše z kmeňa pôvodných obyvateľov Huitoto. Na jednej strane to v nich umocňovalo strach, pretože sú zvyknuté, že proti nim je namierené násilie. „Pôvodní obyvatelia sú tradične diskriminovaní, či už priamo, alebo nepriamo,“ povedal Zambrano.
Na druhej strane, práve to im pomohlo prežiť v prostredí, kde sú podľa novinárky Méndez stromy tak nahusto, že „sa cez ne nedá vidieť“, a kde je „extrémna klíma, sú tam teploty 36 až 40 stupňov, je tam veľká vlhkosť a z ničoho nič tam kedykoľvek môže začať strašne liať“. Ako dodala, boli tam „obklopené zvieratami, ako sú pumy, jaguáre, tarantuly“.
Kolumbijský prezident Gustavo Petro to nazval „príkladom úplného prežitia, ktorý sa zapíše do histórie“.
Deti zachránilo to, že poznali džungľu. Pôvodní obyvatelia Huitoto sa učia loviť, rybárčiť a oberať rôzne plodiny už od útleho detstva. Ich teta Damarys Mucutuy povedala, že trinásťročná Lesly „vedela, ktoré ovocie nemôže jesť, pretože v pralese je veľa jedovatých plodov. A vedela sa aj postarať o bábätko,“ dodala na margo Leslyinej 11-mesačnej sestry.
Keď im došla manioková múka, fariña, začali jesť semiačka, povedal ich strýko Fidencio Valencia.
Jedli tiež ovocie, ktoré sa volá avichure. Rastie na stromoch známych ako mliečne stromy, je bohaté na cukry a jeho semiačka sa dajú žuť ako žuvačka. Henry Guerrero, pôvodný obyvateľ, ktorý sa zapojil do pátracích akcií, dodal, že jedli aj ovocie milpesos, teda tisíc pesos, ktoré je bohaté na oleje a chutí podobne ako avokádo. Vodu na pitie si čistili na listoch, lenže takisto museli vedieť rozoznať, ktoré listy sú vhodné a ktoré jedovaté.
Teraz aj deti Kolumbie
Ich stará mama, veľmi uznávaná v rámci svojej komunity, vraj nikdy nestratila nádej. Povedala to, keď deti po 40 dňoch našli a odviezli do nemocnice, kde zostanú najbližšie dva týždne. Sú dehydrované a podvyživené, ale nemajú žiadne iné závažné problémy.
Prezident Petro chválil armádu aj dobrovoľníkov a najmä spoluprácu pôvodných obyvateľov a vojakov. „Toto je skutočná cesta k mieru,“ povedal a na margo štyroch detí pôvodných obyvateľov dodal: „Sú to deti džungle a teraz sú aj deťmi Kolumbie.“
To môže znieť, ako keby doteraz neboli, lebo sú deťmi večne diskriminovaných pôvodných obyvateľov. „Táto prezidentova veta chce asi navodiť akýsi pocit národnej jednoty a je to aj trochu propaganda, keďže toto bolo jeho predvolebným sloganom,“ upozornil Zambrano. Petro totiž pred voľbami sľúbil ukončenie násilia medzi vládnymi silami a gerilovými skupinami a odstránenie diskriminácie pôvodného obyvateľstva.
Kým katolícka časť kolumbijskej populácie hovorí o nájdení detí ako o „zázraku“, pôvodní obyvatelia za tým vidia duchovné spojenie s prírodou.
„Džungľa nie je len zelená, ale sú v nej prastaré energie, s ktorými sa obyvatelia spájajú, učia sa a navzájom si pomáhajú,“ povedal pre BBC expert z pôvodného obyvateľstva Alex Rufino. „Viem, že je ťažké to pochopiť, ale toto je príležitosť pre spoločnosť, ľudské bytosti, aby sa naučili niečo o rôznych pohľadoch na svet, ktoré existujú na rôznych územiach.“
„Ich mama, ktorá sa po havárii stala duchom, ich ochraňovala,“ dodal Rufino. „A teraz môže začať odpočívať.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
