Tomáš Čorej
Mnohí očakávali, že 92-ročný George Soros bude svoje rozsiahle impérium spravovať do konca života. Na čele ho mal potom nahradiť najstarší syn Jonathan, ktorý vyštudoval právo na Harvardovej univerzite a desaťročia sa venuje financiám.
Nenaplnil sa však ani jeden z týchto predpokladov. Soros ohlásil, že sa vzdáva kontroly nad svojou nadáciou, už minulý týždeň. Ale nie v prospech Jonathana, ale mladšieho syna Alexa, ktorého dlho viac ako ekonomika a verejné dianie zaujímali futbal a hudba.
„Zaslúžil si to,“ povedal pre denník Wall Street Journal George Soros, ktorý je terčom nenávistnej kampane v Spojených štátoch, Maďarsku aj na Slovensku.
Zdá sa pritom, že jeho meno ostane terčom aj po zmene v riadiacej pozícii. Keď nový šéf nadácie Alex Soros začiatkom júna navštívil konferenciu Globsec, líder opozičnej strany Smer Robert Fico o ňom povedal, že si prišiel okrem iného „oňuchať novu vládu pani Čaputovej“.
Sloboda prejavu, rodová rovnosť a menšinové práva
Alex Soros tvrdí, že o väčšine vecí rozmýšľa rovnako ako jeho otec. „Ja som však viac politicky angažovaný,“ vyhlásil v profilovom rozhovore pre Wall Street Journal. Práve v ňom ohlásil, že nadobúda kontrolu nad rodinným impériom v hodnote 25 miliárd dolárov (23,2 miliardy eur).
37-ročný Sorosov syn sa označuje za „stredoľavého filantropa“. Aj on chce pred budúcoročnými prezidentskými voľbami v Spojených štátoch prispievať demokratom. Tvrdí, že kým je súčasťou americkej politiky Donald Trump, jeho nadácia nemôže mať inú ambíciu ako snažiť sa podporiť jeho súperov.
V USA je bežné, že bohatí ľudia podporujú politikov, množstvo vplyvných donorov majú aj republikáni.
Za ťažiskové témy označuje Sorosov syn menšinové a utečenecké práva, rodovú rovnosť, reformu justície a slobodu slova. V tomto bode sa Alex Soros podľa vlastných slov od niektorých amerických liberálov líši: je presvedčený, že zásahy do slobody prejavu na niektorých miestach v Spojených štátoch „zašli priďaleko“.
Alex Soros pre Wall Street Journal vysvetlil, že ako malý sa za rozsiahly majetok svojej rodiny hanbil. Namiesto politiky vo voľnom čase sledoval americký futbal – dodnes je veľkým fanúšikom tímu New York Jets.
Keď sa však v roku 2004 jeho rodičia rozviedli, zblížil sa s otcom, urobil si doktorát z histórie a začal čoraz častejšie cestovať aj na pracovné cesty. Len za posledné týždne okrem konferencie Globsec absolvoval aj stretnutie s lídrom demokratov v senáte Chuckom Schumerom, brazílskym prezidentom Lulom da Silvom či kanadským premiérom Justinom Trudeauom.
Nový správca rodinného impéria sa stal už vlani v decembri predsedom správnej rady Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF), ktorá ročne poskytuje takmer 1,4 miliardy eur skupinám podporujúcim ľudské práva a budovanie demokracie.
Nadácia otvorenej spoločnosti má desiatky pobočiek po celom svete. Nezisková organizácia s rovnomenným názvom sa nachádza aj na Slovensku, ale tá už roky nefunguje z peňazí Sorosa. Financie na svoju činnosť získava z domácich a európskych zdrojov.
Chcel univerzitu na Slovensku, skončil vo Viedni
George Soros patrí medzi najvplyvnejších obchodníkov, filantropov a mysliteľov svojej doby. Narodil sa v Budapešti, má židovský pôvod a prežil tu nacistickú okupáciu. Po druhej svetovej vojne sa odsťahoval do Londýna, kde získal titul z ekonómie.
Verejnosti je známy úspešnými, no kontroverznými finančnými špekuláciami: tou najznámejšou v roku 1992 zarobil miliardu dolárov na devalvácii libry.
Soros je však zároveň desiatky rokov aktívny v budovaní občianskej spoločnosti – už od konca 70. rokov podporoval disidentov v krajinách bývalého východného bloku vrátane Charty 77 v Československu, hnutia Solidarita v Poľsku či Andreja Sacharova v Sovietskom zväze.
Po páde železnej opony výrazne prispieval demokratickým proreformným hnutiam, ktoré integrovali svoje krajiny do Európskej únie a NATO.
Tesne po revolúcii plánoval na Slovensku postaviť špičkovú univerzitu so zameraním na spoločenské vedy, keď však narazil na odpor politikov, vybudoval ju v Budapešti. Medzičasom sa pod tlakom vlády Viktora Orbána musela čiastočne presťahovať do Viedne.
O Stredoeurópskej univerzite často hovoria aj Sorosovi kritici. Napríklad opozičná strana Smer pripomínala, že premiér Ľudovít Ódor na nej prednášal, čo bol podľa nej dôkaz, že za úradníckou vládou bol Soros.
Predseda strany Fico tvrdil, že Ódor mal na univerzite nadštandardný plat. Ódor pritom v diskusii denníka SME zdôraznil, že na nej prednášal zadarmo.
V Maďarsku, Poľsku aj USA
Soros je častým terčom útokov v strednej Európe, ale aj v Spojených štátoch. Zrejme najintenzívnejšiu antikampaň proti nemu predviedol Orbán v roku 2017, keď nechal oblepiť celé Maďarsko plagátmi so Sorosovou fotografiou a nápisom: „Nedovoľme, aby sa Soros smial ako posledný.“
Orbán Sorosa obviňoval z vyvolania migračnej krízy a zničenia „tradičných európskych hodnôt“. Paradoxom je, že Orbán v roku 1989 študoval v Británii za peniaze zo Sorosovej nadácie.
Proti Sorosovi však vystúpila napríklad aj poľská konzervatívna vláda – keď v krajine v roku 2017 vypukli protesty proti legislatíve útočiacej na právny štát, podľa strany Právo a spravodlivosť mali prepojenia práve na filantropa s maďarským pôvodom.
Aj v USA je Soros polarizujúcou osobnosťou, keďže desaťročia podporuje demokratov. Napríklad v roku 2004 bolo porazenie republikánskeho prezidenta Georgea Busha jedným z jeho „životných cieľov“, napokon však Bush úrad obhájil.
Práve tvrdé vystupovanie proti Bushovi však z neho podľa autorky jeho biografie Emily Tamkinovej urobilo „nepriateľa konzervatívcov“.
V minuloročných voľbách do kongresu Soros prispel demokratom vyše 150 miliónov eur. Republikáni preto o čoraz väčšom počte demokratických kongresmanov hovoria a často opakujú, že sú „podporovaní Sorosom“.
Keď v apríli newyorský okresný súd obvinil bývalého prezidenta Donalda Trumpa z falšovania obchodných záznamov, krajne pravicoví republikáni z toho obviňovali práve Sorosa.
Nepriamo naňho útočí aj najvýraznejší Trumpov vyzývateľ v republikánskych primárkach Ron DeSantis či majiteľ Twittera Elon Musk.
Ako sme napísali už v roku 2018, Soros má na to, aby ho ľudia označovali za najväčšieho škodcu, ideálne predpoklady. Aj etnologička Zuzana Panczová pre Denník N povedala, že je „vďačným objektom konšpiračných teórií“.
„Zosobňuje osvedčené antisemitské predstavy bohatého Žida, ktorý zákulisne ovplyvňuje medzinárodné dianie,“ vyhlásila.
Útoky na Sorosa neprestanú
Na Slovensku na Sorosa roky útočí Smer: Fico napríklad v roku 2018 vyhlásil, že s ním koordinoval kroky vtedajší prezident Andrej Kiska.
Všetko pritom nasvedčuje tomu, že útoky na Sorosa neprestanú ani po tom, čo jeho impérium prevezme syn. Keď minulý týždeň navštívil Globsec, Fico na tlačovej konferencii vyhlásil, že príchodom „tohto človeka sa na Slovensku začína mimoriadne nebezpečná éra“.
Okrem iného naznačil, že plánuje ovplyvniť septembrové voľby na Slovensku, a povedal, že si prišiel „oňuchať novú vládu pani Čaputovej“. Žiadny z týchto výrokov nepodporil relevantnými dôkazmi.
Zároveň dodal, že vláda „Sorosovej nadácii odklepla“ 21 miliónov eur. Toto tvrdenie je však zavádzajúce – ako upozornila napríklad nadácia Pontis, 21 miliónov je určených mimovládnym organizáciám, ktoré pomáhajú ľuďom utekajúcim pred ruskou vojnou proti Ukrajine.
Finančný príspevok zabezpečí pokrytie časti ich nákladov od 24. februára 2022.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
