Považoval sa za Ježiša talianskej politiky. Zomrel kontroverzný magnát a viacnásobný expremiér Berlusconi

„Vždy vyhrám, je to moja kliatba,“ povedal raz Silvio Berlusconi, presvedčený o svojej neporaziteľnosti po tom, ako stál na čele štyroch talianskych vlád. Dve z nich pritom vydržali dlhšie, ako je taliansky štandard.

V krajine sa od druhej svetovej vojny vystriedalo už približne 70 vlád, ktoré v priemere trvali jeden a pol roka.

Boj s leukémiou však nakoniec nevyhral. Taliansky politik a mediálny magnát zomrel vo veku 86 rokov.

Berlusconi sa v politike držal dlho aj napriek tomu, že pred súdom stál viac ako tridsaťkrát z rôznych dôvodov, ako sú daňové podvody, sprenevera či podplácanie sudcu. Stávalo sa aj to, že odsúdený nebol, lebo sám zmenil zákon, podľa ktorého bol obvinený. Preslávil sa aj kamarátstvom s Putinom a „bunga bunga“ večierkami.

A hoci v aktuálnej vláde Giorgie Meloniovej nemal funkciu, ostal lídrom koaličnej strany Forza Italia. Jeho smrť preto podľa talianskeho experta na politickú komunikáciu z Bolonskej univerzity Lorenza Pregliasca môže „nejakým spôsobom prevrátiť taliansku politiku“.

Sám Berlusconi o sebe tvrdil, že bol „najlepším politickým lídrom v Európe a vo svete“. Taliansky politológ Andrea Ruggeri pre Denník N povedal, že Berlusconi „bol veľmi dobre známy z dôvodov, ktoré si nechceme pamätať“.

Ktoré to boli?

Ježiš Kristus politiky

Večne opálený Silvio Berlusconi vstúpil do politiky v roku 1994 a hneď uspel. Založil vtedy stranu Forza Italia a tri mesiace nato s ňou vyhral voľby. Jeho prvá vláda vydržala len deväť mesiacov. Tie ako premiér využil na to, aby presadzoval zákony, ktoré by ho ochránili pred prípadným vyšetrovaním, a aj také, ktoré mu pomohli zvýšiť zisky jeho podnikov.

Úspešnejší bol až v novom tisícročí, keď sa v premiérskom kresle udržal medzi rokmi 2001 až 2006, a potom znovu v rokoch 2008 až 2011.

To je na talianske pomery dlho. Priemerná talianska vláda vydrží podľa Ruggeriho „dve tehotenstvá“.

Prečo Berlusconiho vydržala? Pretože podľa talianskeho politológa mal to, či iné strany nemali – peniaze. Politické strany v Taliansku totiž nemajú verejné financovanie.

Berlusconi bol už v tom čase vďaka svojmu podnikaniu v stavebnom priemysle a mediálnom prostredí milionárom. Hovorí sa, že stojí za revolúciou v talianskych médiách: v dobrom alebo v zlom. Ako všetko, kde sa objavil Berlusconi, aj jeho mediálne impérium bolo postavené na klientelizme a rodinkárstve. Bolo tiež plné ženskej nahoty a pŕs. Britský novinár žijúci v Taliansku Tobias Jones v svojej knihe Temná stránka Talianska spomína na 90. roky a predvolebnú debatu, v ktorej moderátorka hosťom servírovala kávu a vyzliekla si kus oblečenia zakaždým, keď debata začala byť nudná.

Do roku 2017 Berlusconi vlastnil aj futbalový klub AC Miláno. Z toho mesta pochádzal a v ňom aj zomrel. A pre tento futbalový klub, mimochodom, kedysi napísal text hymny.

Mal všetko a raz povedal: „Nepotrebujem ísť do politiky kvôli moci. Mám domy po celom svete, úžasné lode, krásne lietadlá, krásnu manželku, krásnu rodinu,“ a dodal, že sa vlastne obetuje. „Som Ježišom Kristom politiky,“ povedal pred viac ako 15 rokmi, za čo si vyslúžil kritiku Vatikánu.

Aktuálne bol s čistým majetkom vo výške 6,3 miliardy eur tretím najbohatším človekom v Taliansku.

Daňové podvody aj neplnoletá prostitútka

Il Cavaliere, teda Rytier, ako ho volali, pretože mu bol udelený rytiersky rád za mimoriadne zásluhy v oblasti priemyslu a obchodu, prišiel do politiky, aby Taliansko „zachránil pred ľavicou“, pretože „ľavica má chudobných rada tak veľmi, že ich vytvorí viac vždy, keď sa dostane k moci“.

K obohacovaniu počas jeho vlády aj skutočne došlo – seba samého.

V roku 2012 bol uznaný vinným za daňový podvod v súvislosti s kúpou vysielacích práv pre jeho mediálnu spoločnosť Mediaset. Kúpil ich za vysokú sumu cez dve offshorové firmy, aby sa vyhol plateniu daní. Zo štyroch rokov, ktoré pôvodne dostal, mu zostal jeden a aj ten namiesto väzenia vybavil „službou verejnosti“. V roku 2014 bol zase obvinený z podplácania. Senátorovi v Neapole dal údajne tri milióny eur, aby sa pridal k Berlusconiho strane a tým podkopal vtedajšiu vládu.

To sú len príklady trestných stíhaní, ktorých bolo dohromady približne tridsať. Roky sa vyšetrovali aj začiatky jeho podnikania, pretože nebolo jasné, ako sa zo speváka z výletnej lode z priemernej milánskej rodiny zamestnanca v banke a ženy v domácnosti stal milionár. Trestnej zodpovednosti z týchto káuz sa nakoniec vyhol.

To, čo sa však ututlať nedalo, boli jeho „bunga bunga“ večierky. Keď sa ho raz niekto na ne opýtal, odpovedal: „Nie som žiadny svätec, to ste už všetci pochopili.“

V roku 2013 sa dostal pred súd za to, že zaplatil za sex neplnoletej 17-ročnej prostitútke v čase, keď bol premiérom. Raz dokonca zneužil svoje postavenie, keď ju chytili za malú krádež a on ju dal prepustiť na slobodu. Kauza sa preslávila ako Rubygate podľa „umeleckého mena“, pod ktorým vystupovala: Ruby Rubacuori, Ruby zlodejka sŕdc.

Pred ďalším obvinením zo sexuálneho zneužívania sa bránil fiktívnym prieskumom verejnej mienky, v ktorom sa žien údajne pýtali, či by s ním chceli mať sex. „30 percent odpovedalo áno, zatiaľ čo zvyšných 70 percent sa opýtalo: ‚Čože, zase?’“

Aj preto sa hovorilo, či Berlusconi nebude problémom pre novovznikajúcu vládu krajne pravicovej Giorgie Meloniovej, ktorá so svojou stranou Bratia Talianska vyhrala minuloročné voľby a vládu budovala s Berlusconim a ďalším krajne pravicovým stúpencom Putina Matteom Salvinim.

Premiérka však jednoznačne podporuje Kyjiv a jeho prezidenta, ktorého prišla osobne navštíviť. Pred vojnou pritom bola tiež proputinovská.

Práve Berlusconi Meloniovú priviedol do politiky, keď ju ako 31-ročnú vymenoval za ministerku, čím sa stala najmladšou ministerkou v histórii Talianska. Ich vzťah sa prvýkrát naštrbil v roku 2016, keď bola Meloniová tehotná a kandidovala za starostku Ríma. Berlusconi vtedy povedal, že tá funkcia nie je kompatibilná s materstvom.

Bez neho by však Meloniová vládu nezostavila, a tak sa opäť ocitli v spoločnom tíme, hoci o nej ešte aj potom Berlusconi na papieriky počas zasadania senátu písal, že bola „povýšenecká, panovačná, arogantná a urážlivá“.

Nebol ministrom a nemal významné postavenie v Meloniovej vláde, ale podľa experta na politickú komunikáciu z Bolonskej univerzity Lorenza Pregliasca jeho smrť môže otriasť talianskou politikou. „Minimálne čo sa týka strany Forza Italia, pretože táto strana sa točí okolo jeho osobnosti a bez Berlusconiho pravdepodobne uvidíme nejaké pohyby a zmeny“.

„Uvidíme, či to Forza Italia prežije a či niektorí poslanci nezmenia stranu,“ dodal Pregliasco pre Denník N.

Ľudia si ho budú pamätať rôzne

Vždy o sebe hovoril ako o silnom. Keď mal v roku 2020 covid, Talianom z nemocnice odkázal, že podľa lekárov bol jeho prípad „v prvej päťke najsilnejších vírusov“. A prežil. Teraz to však nebolo tak, hoci koloval mýtus, že podľa jeho osobného lekára bol nesmrteľný.

Jeho lekár v apríli tohto roku potvrdil, že Berlusconi trpí chronickou myelomonocytárnou leukémiou, ktorá patrí k vzácnejším formám leukémie a postihuje častejšie ľudí vo veku nad 70 rokov. Oznámil to v čase, keď bol Berlusconi na jednotke intenzívnej starostlivosti so zápalom pľúc.

V pondelok 12. júna sa v talianskych médiách objavili informácie, že Berlusconi zomrel vo veku 86 rokov.

Zo slovenských politikov sa k jeho smrti vyjadril Mikuláš Dzurinda, ktorý na Twitteri napísal, že odišiel jeho „dlhoročný priateľ“.

„Cítim sa poctený, že som poznal takého výnimočného a skutočného muža. Talianskej a európskej politike bude chýbať skvelý politik,“ dodal Dzurinda o Berlusconim, ktorý počas svojej politickej kariéry zastával aj pozíciu europoslanca.

„Mase ľudí sa Berlusconi zdal schopný priniesť zmenu. Zdal sa ako nový,“ povedal pre denník Washington Post politológ z rímskej univerzity Luiss Roberto D’Alimonte. „Iní si ho budú pamätať ako muža, ktorý mohol urobiť viac pre modernizáciu krajiny. Pre iných bude vždy veľmi skorumpovanou osobou talianskej spoločnosti a bude trvať generáciu, kým sa zotaví z toho, do čoho ju priviedol.“