pondelok

Sám bol konšpirátorom, dnes proti nim bojuje: Sú len obete

Matúš Ritomský má pre konšpirátorov isté pochopenie a neodsudzuje ich. Prečítajte si rozhovor.

MATÚŠ RITOMSKÝ (na fotografii Tomáša Benedikoviča) sa narodil v roku 1975 v Bratislave. Je zakladateľom a editorom magazínu priestori.sk, slobodným umelcom, šéfuje skupine profesionálnych tanečníkov Anta Agni, je kreatívnym producentom umeleckej agentúry Argolla productions. Vo voľnom čase nezávisle publikuje, článkami prispieva aj do denníka Sme. Vydával časopisy 10 000 ďalších stromov, Kruh života a ŽANŽ, je autorom publikácie Mýty a predsudky. Spolu s partnerkou vychovávajú tri deti, žijú v Bratislave.

Ľudia si vás z minulosti pamätajú ako alternatívca, aktivistu za práva zvierat, pankáča, vegána, niekoho, kto dlho odmietal počítač aj internet, jednoducho ako ekočloveka. Neskôr sa to zmenilo, lebo vraj bojom za slobodu iných akoby ste strácali tú svoju. Čo sa stalo?

Je za tým dlhší osobnostný vývoj a nie je ľahké to opísať v skratke. Malo to rôzne aspekty, jeden z nich bol aj ekonomický. Obdobie hippies, keď som sa snažil existovať ako úplne slobodný a nezávislý od peňazí, bolo síce pekné, ale v istom období človek začne premýšľať aj inak, lebo si chce vytvoriť vlastnú rodinu a osamostatniť sa.

Musel som sa teda rozhodnúť, či budem doživotným ekoaktivistom a anarchistom, alebo si rozbehnem nejaký biznis, ktorý ma uživí. To bolo, prirodzene, spojené aj s ústupkami voči pôvodným ultraideálom, ktoré sa v istom okamihu ukázali ako príliš odtrhnuté od skutočného života, ktorý som chcel žiť.

Vrhli ste sa však do ďalšej ťažkej témy, ktorá tiež na prvý pohľad vyzerá ako boj s veternými mlynmi – konšpiračné teórie. Čo vás k nim pritiahlo?

Paradoxne to súvisí s tým mojím starším obdobím, keďže ako aktivista som sa aj ja pomerne dlho názorovo pohyboval v konšpiračných mýtoch a zvláštnych presvedčeniach o svete.

Kedysi som si totiž vážne myslel, že všetky masmédiá určite len klamú a že veda je ovládaná len ekonomickými záujmami elít. Potom však prišla snaha o poctivé skúmanie a zisťovanie, ako je to v skutočnosti. Začal som k tomu pristupovať kriticky, odhaľovať nekonzistentnosti rôznych teórií a tiež hľadať chybné princípy v uvažovaní – nielen konšpirátorov, ale aj vo svojom vlastnom.

Čo vlastne živí konšpirácie? Je za tým to, že ľudí nebaví racionálne uvažovať, ich lenivosť alebo hlúposť? Konšpirátori totiž tvrdia, že práve oni kriticky premýšľajú a nezožerú všetko, čo im podhodia mainstreamové médiá.

Príčin je viac. Psychológovia trebárs hovoria o určitých aspektoch osobnosti takýchto ľudí, napríklad o vnútornej neistote, pocitoch bezmocnosti a osobného zlyhania. Z iného hľadiska sa zase ukazuje, že ak klesne dôvera ľudí v spoločenské inštitúcie, vo vládu, v politiku, organizáciu ako takú, stúpa aj otvorenosť ľudí voči konšpiráciám.

Bratislava, 22.1. 2015. Matúš Ritomský. Foto: Tomas Benedikovic
Foto N - Tomáš Benedikovič

František Šebej cituje Simona Wesselyho, ktorý prednáša psychologickú medicínu na King´s College v Londýne: „V minulosti boli za masovú hystériu zodpovední démoni, špiritizmus a posadnutie diablom, dnes sme ohrozovaní rovnako neviditeľnými plynmi, vírusmi a toxínmi.“ Konšpirácie teda nie sú novinkou, existovali vždy.

Hovorí sa, že jednou z dôležitých vecí v ľudskej psyché je, že sa nevieme vyrovnať s niečím nepoznaným, teda s tým, čo nevieme uchopiť. Život totiž vždy prináša aj otázky, na ktoré nepoznáme odpoveď. Konšpiračné teórie okrem iného slúžia aj na vyplnenie týchto prázdnych miest v ľudskom poznaní.

Podľa Šebeja nič nespôsobilo toľko prenasledovania a utrpenia nevinným ľuďom ako konšpirácie.

Lebo konšpiračné teórie sa prelínajú s predsudkami voči iným ľuďom, ale aj s ľudskou iracionalitou. Tieto javy v histórii nepochybne a opakovane spôsobovali zlo, je však otázkou, ako presne to zhodnotiť. Museli by sme ísť hlboko do témy, ako vlastne ľudské zlo vzniká. Jednoduchá odpoveď na to neexistuje.

Nahrávajú mu však fakty – fašizmus a komunizmus tiež odštartovali konšpirácie. Citujem ho: „Hitlerov nacizmus bol podmurovaný konšpiračnou teóriou o svetovom sprisahaní Židov proti árijskej rase, komunizmus zasa teóriou o sprisahaní svetového kapitálu a imperialistov proti proletariátu.“

Áno, konšpirácie sú určite spôsobom, ako usmerňovať masu ľudí, ktorá cíti nejakú neistotu a rieši existenčné otázky. Vtedy im stačí jednoduchým vysvetlením ukázať, kto je ten zlý. Keď sa z tých ľudí potom stane dav, je už pomerne jednoduché ho ovládať.

Asi najhlúpejšími konšpiráciami sú tie o sprisahaní Židov, ktorí ovládajú svet, či o sprisahaní Ameriky. Obe generujú nenávisť. Čo sa musí stať, aby sa blud rozšíril do celého sveta?

V prípade Židov sa hovorí o hlbších historických príčinách, keď kedysi dávno prišli o vlastnú zem a stali sa utečencami. V rôznych krajinách potom fungovali ako prisťahovalci, čo si však zachovávali svoju identitu. Na domácu komunitu často pôsobili ako výrazná menšina, na ktorú bolo možné ľahko zamerať rôzne predsudky.

V istom období im v európskych podmienkach nebolo umožnené vlastniť pôdu ani hospodáriť, takže prakticky jediné, čo im ostávalo, bol obchod a požičiavanie peňazí. Tým si však historicky znepriatelili množstvo ľudí, navyše začali vznikať mýty o tom, ako ochudobňujú ostatných, dokonca, že si na ich úkor vytvárajú ekonomický blahobyt.

Nedávno sme to videli aj pri kandidatúre Kisku na prezidenta, keď sa o ňom začalo hovoriť ako o úžerníkovi. Pritom šlo len o to, že ľudia si chceli nakúpiť elektroniku bez toho, aby na ňu mali hotovosť, a on im to umožnil na splátky. Nikoho pritom nenútil.

Keď však došlo na splácanie, zrazu sa ten, čo požičal, stal úžerníkom. Ak totiž chcete, aby si dotyční splnili záväzky voči vám, vyvoláva to ich prirodzený odpor.

Pritom si treba uvedomiť banálnu vec – je každého slobodným rozhodnutím požičať si na svoj luxus, akým je napríklad spotrebná elektronika, a je jedno, či od židovského obchodníka, alebo od Kiskovej firmy. Samozrejme, hovoríme o situácii, keď tomu predchádza férová dohoda dvoch strán.

Ak chce byť konšpirátor dôsledný, úžerníkov by nemal vidieť len v Židoch a Kiskovi, ale v úplne každej banke či v iných poskytovateľoch služieb typu mobilný operátor.

Určite. Pri konšpiráciách však zväčša ide o vypichnutie jednej účelovej témy, pričom vždy existuje množstvo iných príkladov, ktoré si konšpirátori akosi nevšímajú, dokonca im ani neprekážajú.

Čo Amerika a jej údajné sprisahanie?

S ňou je to čiastočne podobné ako so Židmi – úspech druhých je často tŕňom v oku. Amerika je svetovým lídrom nielen politicky, ale aj v umení, vo výskume, v inováciách či iných oblastiach. Takéto líderstvo v mnohých vyvoláva podozrenia, odpor a otázky typu, ako je možné, že ona áno a my nie. Dôsledkom sú práve konšpirácie.

Všimnite si, že konšpirátori o Amerike sú obvykle mimoriadne nekritickí voči Rusku či Číne, asi ťažko im teda môže ísť o objektívnu snahu spoznávať svet. V skutočnosti si vždy účelovo vyberajú slabosti iba jednej zo strán.

Bratislava, 22.1. 2015. Matúš Ritomský. Foto: Tomas Benedikovic
Foto N - Tomáš Benedikovič

Voči konšpiráciám sa dá postaviť dvomi spôsobmi – ignorovať ich, alebo proti nim bojovať a vyvracať ich. Keď to však sami od seba skúsili niektorí blogeri denníka N, okamžite sa vyrojili tí, čo ich obviňovali, že robia časopisu Zem a Vek či Slobodnému vysielaču zbytočnú reklamu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Prvá kniha od Karola Sudora Ešte raz a naposledyViac info

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |