Ako Rusi objavili mapu, na ktorej Ukrajina neexistuje, a čo to vraví o ich myslení
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Už len do konca týždňa môžete podporiť kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024). Maďarský projekt Denníka N Napunk bude v tejto dobe ešte dôležitejší. ]
Každý, kto mal v škole zemepis, vie, že mapa je model reálneho sveta, ale nie je to model dokonalý. Ide o model zmenšený, zovšeobecnený a vždy by to mal byť model vysvetlený (minimálne má byť uvedená mierka, prípadne zobrazenie a ďalšie informácie).
Každý žiačik by mal vedieť, že autor mapy môže niektoré skutočnosti zdôrazniť a iné potlačiť, aby bola mapa prehľadná. Len tak totiž môže slúžiť svojmu účelu.
Existuje veľa spôsobov, ako mapy deliť. Väčšina z nás bežne prichádza do styku s mapou topografickou/turistickou, politickou, historickou alebo katastrálnou. Populárne sú aj mapy staré, vytvorené pred mnohými desiatkami až stovkami rokov.
Často sa pritom zamieňajú mapy historické, teda také, ktoré zobrazujú nejaké územie niekedy v minulosti, s mapami starými. Politické, historické a staré mapy majú množstvo dôležitých charakteristík, ktoré stojí za to na účely tohto textu priblížiť.
Hlavným účelom politickej mapy primárne nie je orientácia v priestore ako takom – teda ako ďaleko sú od seba sídla, aké vysoké sú hory či aké hlboké sú moria –, ale orientácia v politickej dimenzii daného priestoru. Pozornosť sa preto venuje priebehu politických hraníc.
Platí, že
