Mirek Tóda
Prekvapivo drsný a stupňujúci sa konflikt medzi ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom a niekdajším Putinovým kuchárom a dnes šéfom žoldnierskej spoločnosti Vagner Jevgenijom Prigožinom sa často vysvetľuje ako boj o vplyv.
Objavujú sa špekulácie, že by dokonca Prigožin mohol kandidovať za prezidenta vo voľbách, ktoré sa majú uskutočniť na budúci rok v marci. Nasvedčovať by tomu mohol aj plagát, ktorý sa nedávno objavil na ruských sociálnych sieťach.
„Strieľať treba presne. Pracovať sa má čestne. Jevgenij Prigožin. 2024,“ písalo sa na ňom.
V istej časti ruskej spoločnosti by to zafungovať mohlo. Ako píše Economist, máloktorý Rus má dnes problém spoznať Prigožina. „Vagnerova skupina sa stala najznámejšou žoldnierskou jednotkou na svete a jej šéf je väčšou tvárou ruskej vojny na Ukrajine než ktorýkoľvek generál,“ napísal britský týždenník.
Prigožin je aktívny na sociálnych sieťach, kde má množstvo fanúšikov, a neváha ísť tvrdo proti mužom, ktorých do vedenia armády vymenoval Putin, a posiela ich synov do vojny. Sám tvrdí, že v bitke o Bachmut zomrelo 20-tisíc jeho mužov.
Keď mal 20, odsúdili ho na 13 rokov za okradnutie a napadnutie ženy v Petrohrade. To až neskôr sa prepracoval na hlavného kuchára v Kremli, dostal sa k štátnym zákazkam a zbohatol. V normálnom svete by mal povesť kriminálnika.
Dnes je jeho spoločnosť Vagner, ku ktorej sa dlho nepriznával, podozrivá z vojnových zločinov nielen na Ukrajine, ale aj v Afrike.
Prečo mu to Putin toleruje?
Ako napísal The Times, to, kto stojí za spomenutým obrázkom, nie je známe. Keď však do úvahy zoberieme časté útoky na adresu ruského ministerstva obrany a hlavného veliteľa ruských síl Valerija Gerasimova za neschopné vedenie vojny na Ukrajiny, vyzerá to, akoby sa jeho politická kampaň rozbehla už dávno.
Prigožin sa vysmieval ruskej elite, keď „hystericky“ reagovala na útok dronov na Kremeľ; kritizoval armádu, že jeho muži zomierajú, pretože im nedávajú dostatok munície; a nedávno dokonca jeho žoldnieri zajali a zbili ruského veliteľa Romana Vinivitina, ktorého obvinili zo streľby na ich konvoj.
Konflikt vyvrcholil v posledných dňoch, keď Prigožin odmietol rešpektovať nové nariadenie ministra obrany, podľa ktorého by mali všetky dobrovoľnícke oddiely podpísať ešte do konca mesiaca s jeho rezortom zmluvu.
„Vagnerova skupina žiadne zmluvy so Šojguom podpisovať nebude,“ nechal sa počuť Prigožin. Vysvetľuje to ako zámienku, aby ich odrezali od ruskej vojenskej techniky. „Avšak keď udrie blesk, prídu ešte prosiť a zbrane a muníciu nám donesú,“ povedal.
V krajine, kde sa končí vo väzbe už len za to, že si dáte na batoh nápis Nie vojne, Putin, a kde funguje taká prísna cenzúra, je tolerovanie Prigožinovho správania veľmi zvláštne. Ruský prezident Vladimir Putin je ticho a tvári sa, akoby sa nič nedialo.
Zároveň v Rusku platí, že jedna vec sú ambície, druhá realita, v ktorej platia pravidlá, o ktorých rozhoduje jediný muž a tí, ktorí sa snažia odhadnúť, čo si želá.
Putin síce ešte nepovedal, či po piaty raz bude kandidovať, avšak s veľkou pravdepodobosťou sa to očakáva. A vzhľadom na priebeh predchádzajúcich volieb, ktoré neboli slobodné ani férové a nemali k nim prístup žiadni reálni opoziční kandidáti, sa predpokladá, že ich vyhrá aj v roku 2024.
Prigožinova účasť vo voľbách, o ktorej sa špekuluje, by mohla byť skôr jeho snahou politicky sa zviditeľniť. Podľa ruských médií by Kremľu jeho účasť vo voľbách vyhovovať nemusela. Mohol by sa preto nakoniec pokúsiť zabojovať o miesto v ruskej dume.
Účasť vagnerovcov v krvavých a dlhých bojoch o Bachmut mu v časti provojnovej ruskej spoločnosti priniesla popularitu.
Prečo Putin mlčí?
Bývalý žoldnier vagnerovcov Marat Gabidullin si myslí, že Prigožin by sa mohol stať šéfom pseudoopozičnej strany. „Je to preňho otázka prežitia. Medzi tajnými službami má veľa nepriateľov,“ citujú ho The Times.
Prigožina prirovnali Financial Times k Putinovmu Rasputinovi – ruskému mystikovi a liečiteľovi, ktorý sa preslávil svojím vplyvom na ruskú vládnucu dynastiu Romanovovcov a cára Mikuláša II., ktorého syna Alexeja liečil z hemofílie. A Prigožinovi sa to prirovnanie zapáčilo.
„Nie som veľmi oboznámený s históriou Rasputina, ale pokiaľ viem, dôležitou Rasputinovou vlastnosťou je, že zaklínadlami zastavil prúdenie krvi mladého kniežaťa,“ citoval Reuters Prigožina. „Žiaľ, ja krvný obeh nezastavujem. Ja vykrvácam nepriateľov našej vlasti. A nie zaklínadlami, ale priamym kontaktom s nimi.“
Podľa ruského novinára Vladimira Voronova však Prigožin Rasputinom nie je a ani nemôže byť. „S Putinom nemá blízky vzťah a nikdy nebol jeho blízkym priateľom. Určite nemohol a nemôže ovplyvniť vodcu,“ povedal Voronov pre Denník N.
Jeho vagnerovci sa podľa neho stali užitočným nástrojom, ktorý bol vytvorený na riešenie veľmi špecifických problémov mimo Ruska – v Sýrii, v Afrike a najmä na Donbase. „V roku 2022 sa ich rozhodli presmerovať z Afriky na ukrajinský front, keďže ich Šojgu vyhodil zo Sýrie. Napumpovali do nich zbrane a dali im zelenú kartu na nábor zločincov,“ hovorí Voronov.
A to, čo nasledovalo, bol podľa neho už celkom prirodzený proces. „A tak ako ho stvorili, ho môžu aj ľahko rozdrviť. Môžu, ale boja sa to urobiť sami, bez povolenia zhora,“ dodáva.
Putinovo mlčanie si vysvetľuje ako jeho typický prístup. „Už dávno verejne nehodnotil takéto konflikty. A nerieši ich: akoby sa mali ‚vyriešiť samy‘,“ vraví Voronov. Sám si nie je istý ani tým, či je o konfliktoch Putin vôbec podrobne informovaný. „Určite nečíta žiadne kanály na Telegrame, informácie dostáva prísne preverené a dávkované,“ vysvetľuje ruský novinár.
Môže ísť aj o Putinovu dlhodobú taktiku v štýle rozdeľuj a panuj. Ako pre The Times povedal analytik Nikolaj Petrov z Chatham House, je možné, že Prigožin kritizuje figúry establišmentu, ako sú Šojgu a Gerasimov, aby postavil jednotlivé bezpečnostné zložky a tajné služby proti sebe.
„Mnohí diktátori vyvolávajú konflikty medzi rôznymi mocenskými štruktúrami, aby si udržali situáciu pod kontrolou. V protiklade ku všeobecnému presvedčeniu ani FSB nie je Putinovým absolútnym favoritom,“ povedal Denníku N ruský historik Sergej Lukaševskij, ktorý dnes žije v európskom exile.
V prípade Prigožina má však Putin podľa neho konkrétny cieľ. „Preniesť zodpovednosť za to, že Rusko uviazlo v pozičnej vojne namiesto rýchlej ‚špeciálnej operácie‘, zo seba na armádu,“ hovorí Lukaševskij.
Putin a ostatní už pomaly začínajú hovoriť o tom, že Rusko je vo vojne, a už toľko netlačia verziu o špeciálnej operácii.
Prigožin – nový Žirinovskij?
„Je jasné, že dobytie Bachmutu stálo veľké krvavé straty a prinieslo pochybné strategické výhody. Malo však propagandistický prínos. Podľa prieskumov si Rusi túto udalosť ‚všimli‘. A mierne sa zvýšil podiel tých, ktorí sú za pokračovanie vojny, oproti tým, ktorí sú za okamžité mierové rokovania,“ vraví ruský historik Lukaševskij.
Keby pritom celá armáda bojovala ako vagnerovci, vojaci a zdroje by sa vyčerpali za niekoľko mesiacov, dodáva.
Ani podľa neho Prigožin nemá priamy prístup k Putinovi. „No s najväčšou pravdepodobnosťou má svojich ochrancov,“ dodáva. Mohlo by ísť napríklad o FSB, ktorá sa potrebuje pomstiť za svoje chybné výpočty, ktoré stáli Putina prehratú bleskovú vojnu.
„Mohol by to byť aj niekto z Putinovho vnútorného kruhu. Alebo s najväčšou pravdepodobnosťou koalícia,“ domnieva sa ruský historik.
Šojgu a Gerasimov fungujú ako tandem a podľa Lukaševského majú stále navrch. „Pred niekoľkými mesiacmi sa Gerasimov stal náčelníkom generálneho štábu a zároveň veliteľom celého zoskupenia vojsk na Ukrajine. Šojgu zase teraz oznámil, že všetky súkromné vojenské kampane by mali prejsť pod ministerstvo obrany,“ pripomína Lukaševskij posledný ťah ministra obrany.
„Prigožin povedal, že sa tomu nepodriadi. A to znie ako pokračovanie konfliktu. Zároveň však stiahol svoje jednotky z Bachmutu a možno sa tam jednoducho nevráti. A jeho aktivity v Afrike pravdepodobne týmto príkazom nepodliehajú.“
Lukaševskij predpokladá, že Prigožin by sa mohol zmocniť agendy tzv. rozhnevaných vlastencov. Medzi nimi je napríklad Igor Strelkov, ktorý pomáhal rozpútať vojnu na Donbase. „Mohol by neutralizovať tú časť spoločnosti, ktorá nie je spokojná s tvrdým a úspešným postupom proti Ukrajine. A tak Prigožin sám ponúka svoje služby, snaží sa odhadnúť, čo Putin potrebuje, a očakáva za svoju prácu odmenu.“
Prigožinovo fungovanie veľmi presne opísal ruský politológ Andrej Kolesnikov.
„Elitou je Putin, a hoci sa Prigožin prezentuje ako kontraelita, je produktom Putinovho systému, je z mäsa a kostí jeho režimu a štátnych zákaziek. To znamená, že je oligarcha ako všetci ostatní – vychovaný na väzbách na štát a jeho zdroje,“ napísal Kolesnikov. Prigožin síce nadáva na ľudí z Rubľovky, obľúbeného moskovského predmestia ruskej elity, ale sám je podľa neho človekom „z hlbín systému, ktorého fenomén by mimo väzieb na štát a jeho zdroje nemohol existovať“.
Gabidullin pre Economist povedal, že Prigožin zrejme nemá prezidentské ambície, ale radšej by sa ujal roly, ktorá po minuloročnej smrti „Kremľom licencovaného“ nacionalistu Vladimira Žirinovského ostala neobsadená.
Jeho pozícia je však podľa Lukaševského veľmi riskantná. „Nemôže si neuvedomovať, že v prípade akejkoľvek krízy sa ho budú chcieť zbaviť ako prvého. Jeho stávkou v hre nie je ani bohatstvo a moc, ale život. Preto je naozaj nebezpečný,“ hovorí Lukaševskij.
Aj jeho bývalý zamestnanec Gabidullin opísal Prigožina ako najkreatívnejšieho, keď je zahnaný do kúta. „Je to komplikovaný muž, nie jednoduchý človek. Je chyba myslieť si o ňom, že je to nejaký typ hlúpeho kriminálnika. Je veľmi chytrý a a nebezpečný,“ citoval bývalého žoldniera vagnerovcov Economist.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
