Ide o prírodu aj eurofondy, varujú experti a aktivisti poslancov, aby neprelomili veto prezidentky

Dvadsať mimovládnych organizácií venujúcich sa ochrane prírody protestovalo pred parlamentom, kde sa začala júnová schôdza.

Poslanci majú v týchto dňoch hlasovať aj o tom, či prelomia veto prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá poslancom vrátila časť obrovskej reformy stavebnej legislatívy schválenej v máji.

Zmena zákona znamená, že ľudia budú mať drasticky obmedzenú možnosť vyjadriť sa k tomu, či im za domom vznikne fabrika, diaľnica alebo ich zatopí priehrada. Zároveň výrazne okresala dobre fungujúci proces posudzovania vplyvov na životné prostredie na viac-menej formálny. Okrem iného vypadla povinnosť posúdiť všetky alternatívy k investičnému projektu.

„Pritom nám to prikazuje európska legislatíva aj naše vlastné záväzné dokumenty, ktoré rámcujú čerpanie eurofondov. Priamo hovorí, že ak projekt, ktorý žiada podporu z eurofondov, má byť posúdený z hľadiska vplyvov na životné prostredie, musí dokladovať, že boli preskúmané aj variantné riešenia. Ak neboli, ten projekt je vylúčený z podpory. Neviem, ako chcú toto riešiť,“ hovorí Martina Paulíková, expertka na vody z WWF Slovensko.

„Nemôžeme stavať hocičo, musíme stavať dobré stavby,“ odkazuje poslancom Paulíková.

Poslanci zároveň zabetónovali predsedu nového úradu pre územné plánovanie, nominanta Sme rodina, na sedem rokov.

Aktívni občania už zastavili uhoľnú elektráreň za mestom či spaľovňu a ďalšiu baňu

„To, že verejnosť má mať právo hovoriť do toho, ako má vyzerať náš priestor, a ako sa vyvíjajú naše mestá, doprava, čo sa deje v národných parkoch či u nich za dedinou, nie je vec nejakého vymýšľania, nie je to o zdržovaní. Je to jeden zo základných princípov demokracie, ktorú potrebujeme na to, aby sme dokázali čeliť krízam, ktoré sa na nás valia,“ povedala na proteste Lucia Sabová z Klimatickej koalície.

Pripomenula, že v Trebišove najmä vďaka aktívnym občanom a organizáciám nepostavili za mestom uhoľnú elektráreň. Iniciatívni občania, ktorí sa môžu zapojiť do výslednej podoby projektov, sú podľa nej aj za kvalitnými cyklotrasami či námestiami so zeleňou namiesto vybetónovaných plôch.

„Demokracia nie je len o tom, že ľudia raz za štyri roky prídu k volebným urnám a potom si politici môžu robiť, čo chcú. Demokracia je o tom, aby sme my občania mali právo a možnosť tvoriť svoj priestor a svoj život v tejto krajine.“

Juraj Melicher z občianskeho združenia Priatelia Zeme – CEPA spomenul, že vďaka posudzovaniu vplyvov na životné prostredie sa podarilo zastaviť otvorenie dvanásteho ťažobného poľa v Bani Nováky. Pri ťažbe nechceli posudzovať ani vplyv tohto paliva na klimatickú krízu, ani dosahy na vody a podobne. „Nakoniec vďaka EIA nebudeme elektrinu z uhlia dotovať do roku 2033, ale tento rok sa to skončí. Útvar hodnoty za peniaze to označil za najlepšie opatrenie na ochranu klímy, ktoré nás nielenže nič nestojí, ale šetrí nám peniaze a zdravie.“

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie pomohol zastaviť aj spaľovňu odpadov, ktorá mala stáť v areáli elektrárne Nováky. „Namiesto nej teraz vzniknú tri menšie systémy zásobovania teplom, ktoré začínajú využívať obnoviteľné zdroje ako tepelné čerpadlá a solárne systémy na vykurovanie,“ povedal Melicher. V meste Handlová zase vďaka EIA pomohli zastaviť chemickú recykláciu pneumatík.

Vďaka možnosti zapájať sa do povoľovacích procesov sa nakoniec ukázala nepotrebnosť výstavby priehrady Slatinka. Štát jej prípravu ukončil v júni 2022 a Slatinku vyhlásil za územie európskeho významu.

„Ak by takéto zákony boli účinné pred desiatimi rokmi, tak obec Slatinka by dnes zrejme bola celá zatopená nezmyselným vodným dielom,” upozorňuje na možný dosah reformy Martina Paulíková. Práve posudzovanie vplyvov na životné prostredie vodného diela Slatinka v 90. rokoch minulého storočia bolo prvým procesom, kde sa ľudia mohli pýtať, na čo má slúžiť táto priehrada.

Posúdenie alternatív je podľa Paulíkovej dôležitá súčasť celého procesu. Skúma sa, či by sa navrhovaná činnosť nedala uskutočniť inak a či je vôbec projekt potrebný. „V prípade vodnej nádrže napríklad dopyt po vode, či sa niekde inde nedá šetriť a či treba naozaj stavať vodnú nádrž s obrovskými environmentálnymi dosahmi.“

Čo novele vyčíta prezidentka

Veto prezidentky sa týka zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) a zákona o územnom plánovaní. Tiež kritizovala spôsob, akým bola táto novela pripravená.

„Pri plnom rešpekte k zákonodarnej iniciatíve poslancov Národnej rady musím konštatovať, že vzhľadom na jeho obsah mal byť návrh zákona predložený ako vládny návrh zákona, čím by bol predmetom všetkých fáz legislatívneho procesu, najmä medzirezortného pripomienkového konania,” uviedla Zuzana Čaputová v dokumente, ktorým zákon vrátila.

Prezidentka vyčítala zákonu viacero nedostatkov, nejednoznačnosť či obchádzanie štandardného legislatívneho procesu. Domnieva sa, že schválené znenie zákona sa dostáva do rozporu s právom občanov na priaznivé životné prostredie, právom na informácie o stave životného prostredia a s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenska, ako aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

Mimovládky žiadajú poslancov, aby odmietli novelu ako celok, pretože vnímajú veľké riziká aj v iných častiach zákona. Napríklad novela vodného zákona podľa Ivany Figuli z Via Iuris výrazne zníži štandard ochrany slovenských vôd pri výstavbe.

Eva Kováčechová z Via Iuris zdôraznila, že nie sú proti výstavbe ako takej, žiadajú však adekvátny priestor na širokú odbornú diskusiu, ktorá je nevyhnutná pre vytvorenie kvalitnej reformy takejto významnej legislatívy. Kováčechová zároveň pripomína politikom, že záujem investorov nie je jediný, ktorý majú riešiť.