Tomáš Čorej
Po rokoch napätia štáty východného bloku OCCASUS vpadli do Nemecka. Obsadili asi štvrtinu krajiny a snažia sa preniknúť na sever k Baltickému moru, kde chcú ovládnuť kľúčový prístav Rostock.
NATO aktivuje článok 5 Washingtonskej zmluvy a napadnutému Nemecku prichádzajú na pomoc spojenci. Časť nemeckého obyvateľstva, ktoré tvrdo zasiahli ekonomické následky pandémie, však sympatizuje s okupantmi.
Aj týmto fiktívnym scenárom sa v týchto dňoch zaoberajú krajiny Aliancie, ktoré v Nemecku usporiadali najväčšie letecké cvičenie v histórii. Jeho príprava trvala päť rokov a zúčastňuje sa na ňom 220 lietadiel z 25 krajín.
Hoci oficiálni predstavitelia nehovoria o Rusku otvorene, v čase vojny proti Ukrajine je jedným z hlavných cieľov cvičenia ukázať jednotu západných krajín. Manévre sa začali v pondelok a potrvajú do budúceho piatka.
Silný odkaz do Kremľa
Americká veľvyslankyňa v Nemecku Amy Gutmann prebiehajúce letecké cvičenie označila za „impozantnú prehliadku jednoty, sily a pripravenosti“. Zároveň vyhlásila, že by ju prekvapilo, ak by niektorý zo svetových lídrov nesledoval manévre NATO pozorne.
„Vrátane pána Putina,“ cituje ju agentúra AP.
Cvičenie s názvom Air Defender 23 však nemá „len“ symbolický význam. Bude mimoriadne dôležité, pretože dáva štátom priestor otestovať, ako by v prípade reálneho útoku tak veľa aktérov navzájom spolu komunikovalo.
Pre denník New York Times to povedal analytik Douglas Barrie, ktorý však tiež uznáva, že manévre zapadajú do „signalizačnej kampane“ voči Putinovmu Rusku.
Analytik Pavel Havlíček z českej Asociácie pre medzinárodné otázky hovorí, že cvičenie je „demonštráciou, že NATO vie reagovať na výzvy, ktoré mu prináša Rusko“.
„Aliancia v kľúčovom okamihu ukazuje, že sa vie zomknúť a konať,“ vysvetľuje pre Denník N.
Podľa experta je dôležité, že Air Defender 23 prináša spoluprácu medzi nemeckou vojenskou a civilnou zložkou, keďže v minulosti „nešli vždy ruka v ruke“. Zároveň oceňuje, že cvičenie spája krajiny zo všetkých častí NATO, hoci uznáva, že najväčší dôraz sa kladie na štáty východného krídla.
Na akcii sa dokopy zúčastňuje 23 krajín NATO, ktoré dopĺňa Švédsko a Japonsko. Švédsko by do Aliancie malo vstúpiť už čoskoro, keďže podľa jej šéfa Jensa Stoltenberga postupne plní podmienky Turecka. Ankara vstup severskej krajiny od minulého roka blokuje s oficiálnym vysvetlením, že poskytuje azyl kurdským teroristom.
Švédsko pritom začiatkom tohto týždňa ohlásilo, že vydá podporovateľa kurdskej politickej strany, ktorého vlani v Turecku odsúdili za obchod s drogami.
Aj Japonsko medzitým spolupracuje s NATO čoraz aktívnejšie: v krajine napríklad Aliancia plánuje otvoriť styčnú kanceláriu.
Slovensko, ktoré na jar poslalo staršie stíhacie lietadlá MiG-29 na Ukrajinu a momentálne čaká na príchod amerických stíhačiek F-16, sa na cvičení nezúčastňuje.
Manévre aj nad Českom
Základ Air Defender 23 tvoria stroje zo Spojených štátov: z 230 lietadiel je až zhruba sto amerických.
Súčasťou cvičenia je najmodernejšia technika, vrátane viacúčelových bojových lietadiel F-35, F/A-18 či Eurofight Typhoon.
V akcii budú aj v poslednom období často skloňované stíhačky F-16, o ktoré na zabezpečovanie svojho vzdušného priestoru mesiace žiadala Ukrajina. Americká administratíva Joea Bidena koncom mája po dlhom vyčkávaní súhlasila a európskym krajinám dovolila, aby svoje F-16 Ukrajine poskytli.
Do strednej Európy zároveň prichádza vyše dvetisíc príslušníkov amerického letectva. Cvičenie bude možnosťou pre mnohých mladších letcov, ktorí majú skúsenosti predovšetkým z Blízkeho východu, nadviazať kontakty s vojakmi z Európy.
NATO zdôrazňuje, že počas nasledujúcich dvoch týždňov plánuje skúšať len obranné operácie, pričom hlavným scenárom má byť spomenutý námet aktivácie článku 5 Washingtonskej zmluvy. Keďže zámerom je vyhnúť sa akejkoľvek provokácii, účastníci cvičenia nebudú letieť ani smerom k ruskej enkláve Kaliningrad na pobreží Baltského mora.
Spojenci si však majú vyskúšať aj evakuáciu letiska, čím reagujú na chaotické stiahnutie západných vojsk z Afganistanu spred dvoch rokov. Súčasťou tréningu má byť aj vzdušná podpora pozemných jednotiek či vzdušný boj proti nepriateľským stíhačkám.
Misie sa budú podnikať zo štyroch základní v Nemecku, jednej v Holandsku a jednej aj v Česku. Ide o základňu Čáslav v okrese Kutná Hora v Stredočeskom kraji.
Z českého letectva sa do manévrov zapoja stíhačky Gripen či lietadlá L-159.
Hlavným logistickým centrom Air Defender 39 je 40-tisícové mesto Wunstorf pri Hannoveri, kde vybudovali sklad pre milióny litrov leteckého paliva. Cez víkend sa tam konali malé protesty proti leteckému cvičeniu, ktoré organizovala postkomunistická strana Die Linke.
Scholzova rétorika je jasnejšia
Ako píše český Deník N, pre Nemecko je toto cvičenie dôležité aj z hľadiska prestíže. Berlín je od začiatku vojny v náročnej situácii: v otázke priamej pomoci Ukrajine ho zatieňujú krajiny východného krídla NATO a z hľadiska výcviku ukrajinských síl Briti.
Ako povedal šéf nemeckého letectva Ingo Gerhartz, nápad usporiadať veľké letecké cvičenie pod vedením Berlína vznikol v reakcii na anexiu Krymu. Plnoformátový útok Ruska na Ukrajinu jeho potrebu ešte znásobil.
Nemecko slovami svojho kancelára Olafa Scholza prechádza historickým obratom obrannej politiky, ktorý je v krajine známy ako Zeitenwende. Ako pre Denník N dávnejšie povedal analytik Jakub Eberle, za posledný rok urobilo viacero vecí, ktoré boli ešte vlani nepredstaviteľné.
Okrem masívnych dodávok zbraní na Ukrajinu aj výrazné zvýšenie výdavkov na armádu. Scholz po vypuknutí totálnej vojny ohlásil špeciálny balík vo výške 100 miliárd eur.
Rétorika dlho nevýrazného kancelára je navyše v posledných mesiacoch ráznejšia. Napríklad na februárovej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vyhlásil, že Nemecko si je „vedomé svojej zodpovednosti za bezpečnosť Európy“.
Takisto zdôraznil, že je pripravené dlhodobo dodržiavať cieľ míňať na obranu aspoň 2 percentá HDP.
Keď začiatkom júna „protivojnoví“ demonštranti prerušili Scholzov prejav na akcii blízko Berlína, Scholz im trpezlivo vysvetľoval, že vojnovým štváčom nie je on, ale Vladimir Putin, ktorý bombarduje ukrajinské mestá a zabíja civilistov.
Pred blížiacim sa samitom sa špekuluje o novom šéfovi
Najväčšie letecké cvičenie v histórii NATO sa koná len zhruba mesiac pred začiatkom samitu NATO, ktorý sa uskutoční v litovskom Vilniuse.
Jeho hlavnou témou bude pokračujúca podpora Ukrajiny, ktorá od členských krajín požaduje časový rámec, na základe ktorého bude môcť vstúpiť do Aliancie. Šéf NATO Jens Stolgenberg zároveň vyhlásil, že spojenci Kyjivu prisľúbia ďalšiu vojenskú pomoc.
O tejto téme už diskutovali lídri krajín východného krídla Aliancie, takzvanej Bukureštskej deviatky, a to počas nedávneho stretnutia na Bratislavskom hrade.
Pred samitom sa zároveň čoraz intenzívnejšie diskutuje o novom lídrovi Aliancie. Stoltenberg sa momentálne nachádza vo Washingtone, kde sa má v utorok stretnúť s Joeom Bidenom.
Ako pritom píše portál Politico, s americkým prezidentom má diskutovať aj o svojej ďalšej budúcnosti. Stolgenberg si aj vzhľadom na ruskú vojnu proti Ukrajine už trikrát predĺžil svoje funkčné obdobie, štvrtý raz to však podľa svojej hovorkyne urobiť neplánuje.
Vo funkcii by mal skončiť v októbri a čoraz intenzívnejšie sa špekuluje, kto ho nahradí. Najvýraznejšími kandidátmi sú britský minister obrany Ben Wallace a dánska premiérka Mette Frederiksen. Na čele Aliancie však bol len prednedávnom Dán Anders Fogh Rasmussen.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
